Bienále v Benátkach chce nájsť spoločnú reč architektúry

„Chcel by som, aby sa autori projektov na bienále vážne zamysleli nad významom priestoru, ktoré vytvárajú budovy: v politickej, sociálnej i verejnej sfére, ktorých súčasťou je aj architektúra.“ Slová riaditeľa 13. bienále architektúry v Benátkach Davida Chipperfielda jasne naznačili smerovanie tejto prestížnej prehliadky: architektúra je predovšetkým službou.

Architektúra je aj súťaž
Rešpektovaný anglický architekt sa po vizionárskej Japonke Kazuyo Sejimovej pozrel smerom nadol – na zem, aby hľadal spoločný základ architektúry. „Názov Common Ground sa dá interpretovať ako spoločná reč, spoločný základ, ale tiež spoločná pôda a má silnú konotáciu s územím medzi budovami, teda s priestorom mesta,“ hovorí Chipperfield a na otázku ASB jednoznačne odpovedá: „Samozrejme, pod týmto názvom sa skrýva aj pojem verejného priestoru. Architektúra je vecou verejnou a tímovou prácou. Je to zodpovednosť a zároveň komunikácia odborníkov naprieč rôznymi profesiami. Na tomto bienále chcem predstaviť živú a prepojenú architektonickú kultúru a položiť otázky týkajúce sa architektonických aj urbanistických kvalít územia, ktoré odovzdáva.“

Ambícia Davida Chipperfielda (nar. 1953) je naozaj smelá. Svojim založením je síce rodený praktik, ale nebojí sa klásť otázky. Diskutuje o architektúre, načúva iným hlasom, ale zároveň má svoju presnú predstavu. Zaujímajú ho veci, ktoré architektov spájajú, od podmienok praxe až k vplyvom, spolupráci, dejinám či spriaznenosti, ktoré rámcujú architektovu prácu, a zasadzuje ju do súvislostí. Vytrvalo hľadá spoločnú reč súčasnej architektúry, aby jej dal zmysel a zrozumiteľnosť pre ľudí. „Áno, bienále je aj o súťaži,“ tvrdí Chipperfield. „Veď kto by nechcel byť aspoň trochu lepší ako ten druhý – a to nielen na výstave, ale aj v praktickom živote. Myslím, že je to správne. Architektúra sa tak posúva dopredu, pravda, tvorcovia musia vždy myslieť na to, že ich práca je predovšetkým službou verejnosti.“

13. bienále architektúry v Benátkach Termín:  29. 8. – 25. 11. 2012 Názov:  Common Ground (Spoločný základ) Prezident: Paolo Baratta Riaditeľ, hlavný kurátor: David Chipperfield Rozloha výstavy – Arsenale, Giardini: 10 000 m2 Počet projektov:  69 Počet účastníkov: 119 Počet národných pavilónov: 55 Premiéra národných pavilónov: Angola, Republika Kosovo, Kuvajt, Peru Počet sprievodných projektov: 18

Spoločný základ
Bienále potrebovalo zmenu a Chipperfield sa o to pokúsil. Nie šokom, ale všadeprítomnou provokáciou. Vo svojej koncepcii medzinárodnej výstavy v Arsenale sa pokúsil inovovať toľko diskutovanú výstavnú prezentáciu architektúry a použil všetky prístupy. Od tradičných (prezentácia modelov a fotografií) až po aktuálne (tablety, multimediálne expozície). Od filozofujúcich o mieste architekta (film Wima Wendersa o švajčiarskom architektovi Petrovi Zumthorovi) až po enviromentálne (taliansky pavilón, japonský ateliér ­SANAA). Pokúsil sa vtiahnuť život ulice do vnútra (ocenený Urban-Think Tank), ale ho aj vysunul mimo tela Arsenale (priestorové objekty Sizu, Oudolfa). Ponúkol miesto hviezdam (Norman Foster, Zaha Hadid, Hans Kollhoff, Jean Nouvel, Peter Eisenmann, Edouardo Souto de Moura), ale aj mladým (pavilón USA), ktorí nezaťažene vstupujú do architektonického priestoru. Neustále sa pýta a poskytuje priestor aj zdanlivo „banálnym“ otázkam typu: ako dlho prežije architektúra, ako sa dajú vyjadriť emócie prostredníctvom stavieb, môže architektúra ovplyvniť vedomie ľudí, ako vstúpiť do historického prostredia?

David Chipperfield chcel, aby podnety rezonovali v návštevníkovej hlave. Aby sa zabával, ale aj premýšľal. Mení rytmus inštalácie, snaží sa neunavovať, hoci podrobná prehliadka celého bienále si vyžaduje fyzickú kondíciu i neustálu koncentráciu. Najmä na medzinárodnej časti bienále, kde to mal pod kontrolou, sa projekty triafajú do ústrednej témy. Tvrdiť, že toto je ideál takej širokej a rôznorodej prehliadky, akou je bienále, by bolo povrchné i trúfalé, ale hovoriť o tom, že toto je krok dopredu, je určite namieste.

Ocenenia na 13. bienále architektúry v Benátkach Zlatý lev za národný pavilón JAPONSKO Názov:    Architecture possible here? Home-for-All (Pavilón v Giardini) Autori:    Naoya Hatakeyama, Kumiko Inui, Sou Fujimoto, Akihisa Hirata Kurátor:    Toyo Ito   Zlatý lev za najlepší projekt na medzinárodnej výstave Common Ground Názov:    Torre David / Gran Horizonte, 2012 (Corderie, Arsenale) Autori:    Urban-Think Tank (Alfredo Brillembourg, Hubert Klumpner, Justin McGuirk, Iwan Baan)   Strieborný medveď za umelecký prísľub na medzinárodnej výstave Common Ground Miesto:    Common Ground, 2012 (Centrálny pavilón v Giardini) Autori:    Grafton Architects (Yvonne Farrell and Shelley McNamara) – Írsko Špeciálne uznania POĽSKO Názov:    Making the Walls Quake as if They Were Dilating with the Secret Knowledge of Great Powers  (Pavilón v Giardini) Autorka:    Katarzyna Krakowiak Kurátori:    Hanna Wróblewska, Michal Libera   USA Názov:    Spontaneous Interventions: Design Actions for the Common Good Autori:    Kolektív autorov Kutárori:    Cathy Lang Ho, Ned Cramer, David van der Leer   RUSKO Názov:    i-city Autori:    Kolektív autorov Kurátori:    Grigorij Revzin, Sergej Čoban   CINO ZUCCHI Miláno, Taliansko Expozícia v Corderie, Arsenale Názov: Copycat. Empatia e invidia come generatori di forma , 2012 Zlatý lev za celoživotné dielo ÁLVARO SIZA VIEIRA (Portugalsko) (Porota: Wiel Arets – predseda, Holandsko, Kristin Feireiss – Nemecko, Robert A. M. Stern – USA, Benedetta Tagliabue – Taliansko, Alan Yentob – Spojené kráľovstvo)

Národné pavilóny
Chipperfieldov Common Ground má aj rezervy, ale na jeho obhajobu treba pri národných pavilónoch povedať, že tam sú expozície v koncepcii jednotlivých kurátorov. A tam je kvalitatívna úroveň rozkolísanejšia. Niektorí sa témy dotýkajú len zľahka (Holandsko, Švajčiarsko), iní ju neriešia (Španielsko, Rakúsko) alebo si vymysleli vlastnú (Švajčiarsko).

A ocenené pavilóny? Bolo jasné, že Japonci sa vo svojom budú zaoberať zemetrasením po ničivých cunami z minulého roka a Toyo Ito vystaval „domov pre všetkých“, a nielen pre tých, ktorí ho v Rikuzentake stratili. Skúma architektonické možnosti prostredníctvom tradičných materiálov (drevo) a stavia novú mestskú panorámu na stenách.

Rusi si povedali, že väčšina Common Ground je na našich obrazovkách a návštevník chodí s tabletom v rukách, aby sa stal svedkom budovania invenčného mesta Školkovo prostredníctvom popredných svetových architektov. Pôsobivá je najmä čierno-biela štruktúra pavilónu pripomínajúca virtuálny matrix, ale aj dekoratívny vzor vychádzajúci z ruského ľudového umenia  či mestský pôdorys. Spojené štáty zase poňali Common Ground ako kolektívnu výpoveď 125 projektov, kde sa uskutočňujú spontánne intervencie tímovej práce. Divák sa prechádza popod závesy, na ktorých sú odtlačené  projekty a odhaľuje si autorské zásahy…

Slovensko sa pýta
Pavilón niekdajšieho Československa bol postavený v roku 1925 a jeho autorom je architekt Otakar Novotný. Po rozdelení republiky sa o  pavilón starajú ministerstvá kultúry ČR a SR. Podľa dohody sa krajiny v príprave výstavných projektov striedajú, tento rok ich pripravilo Slovensko, pričom expozíciu má na starosti Slovenská národná galéria.

„Chceme prísť s témami, ktoré vyvolávajú otázky. Sú to naše témy, slovenské a české, a chceme ich konfrontovať s témami zo zahraničia. Možno sa dozvieme veci, ktoré nás nebudú celkom tešiť. To zisťujem už teraz, ale je to správne, zapájame sa do debaty… mojou snahou je priniesť diskusiu o veľkých témach architektúry priamo do nášho pavilónu. Projekt je dialógom s návštevníkmi benátskeho bienále,“ povedal pre ASB kurátor Ján Pernecký (nar. 1982), ktorý je zodpovedný za výber projektov.

Ako sa vedie dialóg? Prostredníctvom súčasného média – tabletu. Návštevník ho dostane do rúk a vníma projekty slovenských a českých autorov. Kurátor nazval projekt Asking Architecture a v zmysle tohto názvu tvorcovia hľadajú, pýtajú sa, problematizujú, polemizujú, rozkladajú a zažívajú. Ich výstupy sú rôzne – priestorové, textové, vizuálne, zvukové, interaktívne, akčné a často sú kombináciou viacerých. V pavilóne je tak umiestnených niekoľko desiatok paralelných virtuálnych expozícií, na ktoré môžu návštevníci reagovať komentármi. Diela a projekty slovenských a českých architektov, umelcov a skupín pracujúce polemicky s médiom architektúry a urbanity sú nástrojom dialógu s aktuálnym architektonickým svetom. Expozícia je prvou vetou pri zoznamovaní… Po ňom už nasledovali otázky. Ján Pernecký tvrdí, že reakcie budú zverejňovať a zostáva na samotných autoroch, či ich budú ďalej reflektovať.

Samozrejme, to ani zďaleka nie je všetko. Bienále architektúry v Benátkach malo najmä v prvý týždeň svojho otvorenia na programe desiatky prednášok, sympózií a seminárov a v meste bude aj počas otvorenia bienále množstvo sprievodných akcií. Bežný návštevník sa však nebude môcť opýtať samotného Chipperfielda ako to myslel, či nejakého iného autora, prečo predstavuje tie „nepochopiteľnosti“. Pred dielami zostane vlastná skúsenosť, prípadne niekoľko vysvetľujúcich textov. Nie všetky projekty sú zrozumiteľné a nie vždy sa podarila nájsť spoločná reč. Ale 13. bienále architektúry v Benátkach sa o to aspoň snaží.

Ľudo Petránsky, Benátky
Foto: Mária Nováková, autor

Článok bol uverejnený v časopise ASB.