bistan architekti: Obnova existujúcich stavieb sa v kontexte súčasných kríz javí ako správna cesta do budúcnosti

Už prvá samostatná realizácia Matúša Bišťana, interiér Oddelenia odbornej literatúry Mestskej knižnice v Senci, vzbudila ohlas.

Keďže knihovnícka komunita je aktívna a medzičasom sa zlepšili možnosti čerpania dotácií na obnovu knižníc, dostali niekoľko príležitostí pracovať na podobných zadaniach. Verejný interiér je téma, ktorá sa dá rozvíjať a stereotyp v nej nehrozí.

„No nie je naším cieľom špecializovať sa na interiéry. Chápeme ich ako svojbytné architektúry, ako menšie stavebné celky uprostred väčších. Zároveň je veľmi poučné nadväzovať na staršie stavebné vrstvy (sorelovský kultúrny dom v Modre od Artúra Szalatnaiho-Slatinského, modernistický kultúrny dom v Senci, klasicistický kostol v Hniezdnom, funkcionalistický kostol s románskou zvonicou v Jamníku, bytový dom z 50. rokov na Záhrebskej ulici v Bratislave). Obnova existujúcich stavieb sa v kontexte súčasných kríz javí ako správna cesta aj do budúcnosti,“ vysvetľuje Bišťan.

Plnohodnotné spolupráce

Programovo sa snažia spolupracovať a vytvárať aj nové autorské kolektívy, aby neostali izolovaní v jednom móde premýšľania a spôsobe práce. Interiéry Oddelenia odbornej literatúry v Senci a Staromestskej knižnice na Záhrebskej ulici v Bratislave vznikli v kooperácii s grafickým dizajnérom Šimonom Chovanom a architektkou z kolektívu WOVEN Danicou Pištekovou.

Na interiéri knižnice v Modre spolupracovala dizajnérka Andrea Uhliarik. Víťazný návrh interiéru Knižnice Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove je výsledkom spolupráce s košickým ateliérom DOXA. Spoluautorom interiéru kostola v Hniezdnom je architekt Stanislav Šutvaj a kostola v Jamníku výtvarník Tomáš Polonský. Halu v Holíči robia spoločne s architektom Martinom Medlenom.

Svoj podiel na diele priznávajú aj profesistom, bez ktorých by podľa Števanku nebolo dielo kvalitné: „Dôležitou súčasťou našej práce sú aj projektanti odborných profesií, ktorých vklad často ovplyvňuje návrh už vo fáze konceptu.“

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti