Branislav Kaliský, spoluautor víťaznej stavby Eurovea: Potešilo nás ocenenie verejnosti
Jedným z dvoch laureátov ceny Stavba roka 2010 je aj Eurovea. Porota stavbu ocenila za celospoločenský prínos, citlivé začlenenie do okolia, znovuzrodenie promenády, ale aj kvalitné riešenia a realizáciu. Spolupracovalo na nej množstvo ľudí, za všetkých sme sa rozhodli vyspovedať architekta Branislava Kaliského z ateliéru A1 ReSpect.
Branislav Kaliský,
spoluautor víťaznej stavby Eurovea
Eurovea zbiera jednu cenu za druhou. Len v súťaži Stavba roka bola ocenená hneď dvoma – Cenou verejnosti a najprestížnejšou hlavnou cenou. Prekvapili vás tieto ocenenia alebo ste s nimi tak trocha rátali? Ktorú z prihlásených stavieb ste tipovali na víťazstvo vy?
Každé ocenenie našej práce nás poteší. Najviac nás však teší, že Euroveu si našli ľudia, ktorí tam radi trávia svoj čas. Preto nás veľmi potešilo ocenenie verejnosti. S oceneniami sme, po pravde, nepočítali, pretože nás ani vo sne nenapadlo, že do niektorých súťaží sa treba prihlásiť. Do súťaže Stavba roka nás niekto nominoval, takže sme boli prekvapení už len z toho, že sme vôbec vo výbere. Medzi nominovanými na Stavbu roka sa mi páčili dopravný most Sverepec – Vrtižer a vinársky závod In Vino.
Nákupné centrum Eurovea je rozhodne pôsobivou stavbou, na ktorú verejnosť vo všeobecnosti reaguje pozitívne. Ako vznikal projekt tejto stavby a na čo ste pri nej najviac hrdý?
Najviac sme hrdí na urbanistické riešenie a osadenie objektov v priestore, verejné priestory s prístupom k Dunaju a atypické časti hmoty. Nebolo vôbec ľahké presvedčiť investora, aby investoval do ikonickej budovy na nároží pri Ministerstve vnútra SR, na zvlnenú fasádu zo strany Dunaja či na ľahké štrukturálne prekrytie obchodnej pasáže. Dnes si návštevník práve podľa týchto prvkov Euroveu zapamätá.
Na aké architektonické, konštrukčné a dispozičné riešenia by ste chceli pri tejto stavbe upozorniť?
Najväčším experimentom bolo asi zakladanie stavby 16 metrov pod hladinu Dunaja technológiou bentonitových stien, pri ktorých nevznikajú nijaké škáry, cez ktoré by mohla voda pretekať. Výkop sa zalieval tekutým bentonitom, ktorý je ľahší ako betón. Bentonit sa neskôr vytláča a odčerpáva sa naspäť do nádrží. Pri tejto technológii vzniká minimum odpadov a použitý bentonit sa využíva ďalej. Druhým bola štrukturálna konštrukcia škrupiny zasklenia nad nákupnou pasážou.
Na stavbe sa podieľalo viacero architektov. Mohli by ste v stručnosti objasniť, ako prebiehala vaša spolupráca, a možno aj špecifikovať úlohy jednotlivých osobností?
Počas prác na projekte s nami spolupracovalo niekoľko architektov, väčšinou v pozícii konzultantov a kontrolórov. Ich úlohou bolo kontrolovať, či naše návrhy spĺňajú požiadavky európskych noriem. Zo začiatku sme spolupracovali so spoločnosťou SOM, ktorej práca sa nakoniec vôbec nepoužila a mala za následok zdržanie projektu asi o deväť mesiacov. Po tejto skúsenosti nás už investor nechal pracovať samostatne – len pod akýmsi dozorom zahraničných inžinierov. Za skutočný prínos považujem prácu krajinného architekta Michela Desvigna, ktorý s nami spolupracoval na projekte parku, a prácu Mareka Trzebowiča, ktorý tvoril filozofiu vnútorného rozloženia obchodných priestorov a spolupracoval s nami na architektúre interiérov a priestorového riešenia. Samostatnou kapitolou bola práca na dispozíciách bytov – na časti z nich sa podieľala britská spoločnosť Johnson Nailor a časť sme riešili my.
Blog spisovateľa Michala Hvoreckého odštartoval kritiku verejnosti nasmerovanú na nedostatok riešení pre návštevníkov so zdravotným postihnutím najmä na promenáde, ale aj v samotnom centre. Ako je možné, že na promenáde nie sú vodiace čiary pre slepých a ani bezbariérový prístup?
Úprimne verím, že článok pána Michala Hvoreckého, ako aj článok podobného charakteru od pána profesora Bohuslava Kováča bol spôsobený len nedostatkom informácií o projekte a našou nedostatočnou komunikáciou s verejnosťou. Zažil som osobne situáciu, keď mamička zahriakla svoje dieťa, ktoré behalo po tráve so slovami: Kade to beháš, po tráve sa nechodí. Chcel by som oboch pisateľov a, samozrejme, všetkých ostatných uistiť, že vrstvy zatrávnenia sú navrhované práve tak, aby sa po nich dalo chodiť a sedieť na nich. Navyše musia odolávať častému zaplavovaniu spôsobenému poklesom a stúpaním hladiny Dunaja. Preto aj obava pána Michala Hvoreckého o budúcnosť štyroch druhov trávy, ktorú nevidí zeleno, je neopodstatnená. Celá trávnatá plocha tvorí jednu veľkú rampu, ktorou sa dá bezbariérovo dostať až k vode Dunaja, čo bolo naším zámerom. A každý si môže smelo sadnúť aj ľahnúť na trávu. Sklon trávnatej plochy bol vytvorený výškovým rozdielom medzi hladinou rieky a úrovňou ochrany pred 100- a 1 000-ročnou vodou, ktorá chráni Bratislavu, a šírkou nábrežnej promenády. Teda nie svojvôľou architektov. V priestoroch obchodného centra sa nenachádza ani jeden priestor pre verejnosť, ktorý by nebol prístupný bez bariér, a návrh pána profesora namaľovať na vyhliadkové móla žlto-čierne pásy, aby do nich ľudia nenarážali hlavami, nechcem rozoberať ani komentovať, keďže v mieste chodníkov majú podchodnú výšku 400 cm.
Ako je riešená protipovodňová ochrana objektu?
Protipovodňová ochrana bola najväčšou vyvolanou investíciou celej stavby. Je konštruovaná na ochranu mesta pred 100- aj 1 000-ročnou vodou. Tvorí ju betónová stena zapustená do hĺbky nepriepustnej horniny, ktorá je na niektorých miestach až v hĺbke 41 metrov.
Tamara Leontievová
FOTO: Gisela ERLACHER (Austria)
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
