Bratislava má veľkomestskú štvrť. Eurovea 2 priniesla mrakodrap aj verejné priestory

Rok 2023 bude pre projekt Eurovea 2 od developera JTRE, ktorý je pokračovaním úspešnej bratislavskej nábrežnej nákupno-kancelárskej zóny Eurovea (výstavba 2006 – 2010, architekt Branislav Kaliský), rokom kolaudácií.

V blízkosti Slovenského národného divadla, mosta Apollo, výškovej budovy Tower 115 a budovy Panorama City na ľavom brehu Dunaja vznikala od roku 2019 stavebnými prácami veľkomestská štvrť Eurovea City. Podľa informácií zo stránky projektu sa v nej počíta s 3-tisíc rezidentmi a 65-tisíc dennými návštevníkmi.

Okrem obytnej budovy (takmer sto rezidencií) a dvoch budov pre kancelárie a retail (spolu 40-tisíc m²) sú v nej prvý slovenský obytný mrakodrap Eurovea Tower s výškou 168 metrov a ďalšie kvalitné verejné priestory, ktoré citeľne chýbajú hlavnému mestu Bratislava. V podzemí pribudne veľký počet parkovacích miest.

Do verejných priestorov investovali desiatky miliónov

Developer JTRE investoval do verejných priestorov v lokalite, ktorá nadväzuje na modernú zástavbu zóny Chalupkova a Mlynských Nív, 34 miliónov. S investíciami do odstránenia environmentálnej záťaže po zbombardovanej rafinérii Apollo to je spolu 40 miliónov eur. Predĺžil nábrežnú promenádu o takmer jeden kilometer, pribudol nábrežný park a nové námestie.

Verejné priestory vznikli podľa konceptu svetoznámej španielskej architektky a urbanistky Beth Galí. Tieto priestory budú sprístupnené postupne, do septembra 2023. V lete by mali byť skolaudované okrem bytového domu Riverside aj obidve administratívne budovy Pribinova 34 a Pribinova 40.

Pribinova 34 je prepojená s nákupným centrom a splnila podmienky ekologického certifikátu BREEAM Excellent a získala ocenenie – CIJ Award Slovakia 2022 pre najlepší kancelársky projekt vo výstavbe. Pribinova 40 pri Moste Apollo má certifikát udržateľnosti BREEAM Outstanding a ponúkne unikátny dizajn kancelárií rôznych typov.

Automobilová doprava pod zemou

Pre osobnú automobilovú dopravu je veľmi dôležitá prestavba Pribinovej ulice, pretože až 80 percent automobilovej dopravy dostane pod terén. „Vďaka tomu vytvoríme plnohodnotný bulvár so širokými chodníkmi bezpečnou segregovanou cyklotrasou napojenou cez Most Apollo na medzinárodnú cyklotrasu na južnom brehu Dunaja,“ uviedol výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán s tým, že vodné prvky a zeleň vrátane aleje stromov zabezpečia klimatickú pohodu. Bezpečný peší pohyb podporí aj organizácia prechodov cez bulvár, ktoré rešpektujú hlavné pešie ťahy a prepoja centrum Bratislavy s nábrežím.

Rebrá budovy nasvietia

Kým v ostatných stavebne ukončených budovách sa pracuje na interiéroch, na mrakodrape Eurovea Tower aktuálne treba uzavrieť fasádou najvyššie poschodie a dokončiť korunku tvoriacu architektonický vrchol. Práce na tejto unikátnej stavbe sa začali v roku 2019. V septembri 2020 sa začala betonáž tri metre vysokej základovej dosky a v novembri 2022 bola vztýčená glajcha.

Budova je napojená na centrálny zdroj vody a tepla. Zdroj chladenia je na 46. poschodí, ostatné zariadenia sú v suteréne alebo v podnoží na prvých troch poschodiach.

Na vrchole veže je oceľová korunka, nadväzujú rebrá, ktoré prechádzajú stavbou. Projektový manažér JTRE Ľuboš Kaštan prezradil, že rebrá budú nasvietené zvonka, aby vynikla architektúra budovy. Developer uvažuje, že korunku zvnútra nasvieti. Kolaudácia veže je naplánovaná v lete.

Dolná časť budovy bude mať 4 výťahy

Na umývanie fasády mrakodrapu nebude potrebné najímať horolezcov, ako sú Bratislavčania zvyknutí pri výškových budovách. „Bude to možné z konkrétneho poschodia vďaka vyhliadkovému alebo pobytovému balkónu. Mohli ste aj realizovať vonkajšie tienenie, ktoré môžeme servisovať, a v lete bude veľkou pridanou hodnotou,“ uviedol projektový manažér JTRE Ľuboš Kaštan.

Pre obyvateľov mrakodrapu budú pre dopravu veľmi dôležité výťahy. V jeho dolnej časti, do 34. poschodia, sú v pohybe 4 výťahy a od 35. poschodia sú to dva rýchlovýťahy.

Vietor bude mrakodrap obtekať

Hlavná architektka Katarína Jägrová pre ASB povedala o koncepcii mrakodrapu, že každý byt musí mať balkón a lodžiu, a to definovalo architektúru. „Vyhliadkový balkón s cca 60 cm pomohol z hľadiska výstavby a na tom širšom si môže obyvateľ sadnúť a tráviť čas. Rebrá mrakodrapu majú nielen estetickú funkciu, ale sú aj záveternými priestormi a oddeľujú byty.“

V súvislosti s riešením vplyvu vetra na mrakodrap dostala budova markízu, aby sa vietor po nej „šplhal hore“. „Veterná štúdia ovplyvnila tvar veže, nemá špicaté rohy ako Panorama City, ale zaoblené. Takéto tvarovanie pomáha obtekaniu vetra,“ vysvetlila architektka Jägrová. Vplyvy metra a seizmicity na prvý slovenský mrakodrap preverili odborníci na modeli v Londýne.