Bratislava opraví Račiansku aj Most SNP, vezme si na to úver

Magistrát hlavného mesta sa netají tým, že by potreboval viac finančných prostriedkov na rozvíjanie Bratislavy. Uvádzal to v minulosti pri viacerých rekonštrukciách, ale aj plánovaných zámeroch. Bratislava je totiž chudobné mesto bez finančného príspevku zo strany štátu. V nedávnej minulosti dokonca politici samosprávam zoškrtali financie ešte väčšmi. Dnes sa mesto rozhodlo konať – vezme si úver vo výške osemcifernej sumy.

Bratislava má voči svojím obyvateľom veľký investičný dlh vo viacerých oblastiach. Ide napríklad o mestskú hromadnú dopravu či verejné priestory, ktoré sa už našťastie zlepšujú.

Nedostatky je však stále vidieť pri dopravných komunikáciách II. triedy, ktoré sú porozbíjané alebo pozliepané z viacerých kusov asfaltu. Nedostatky badať aj v prípade udržiavania niektorých lávok či mostov, medzi ktoré patrí aj národná kultúrna pamiatka a ikona Bratislavy – Most SNP. 

V tomto prípade platí, že mesto nemá dostatok financií. Ako naposledy uviedol primátor Matúš Vallo, metropola Slovenska je druhým najchudobnejším hlavným mestom v Európe hneď po bulharskej Sofii.

Bratislava sa naposledy tešila finančnému príspevku zo strany štátu ešte z čias vlády Petra Pellegriniho. Odvtedy ale prišla pandémia Covid-19, finančná kríza, vojna na Ukrajine a posledná vláda samosprávam z rozpočtu ešte ubrala pre svoj rodinný balík opatrení. 

Išlo o obrovskú ranu pod pás už i tak chudobným mestským častiam, ktoré mali podľa slov primátora Bratislavy znížené príjmy až o 544 miliónov eur. Ako náhradu im následne bývalý premiér Eduard Heger prisľúbil udeliť 108 miliónov eur – teda kvapku v mori, nakoľko nejde ani o pätinu zo spomenutej sumy. Súčasná vláda na čele s Ľudovítom Ódorom nedávno ponúkla kompetentným vyplatiť z tejto sumy ešte menej, len polovicu. Vláda ale zároveň sľúbila odpustenie covidových pôžičiek a najviac postihnutým obciam aj možnosť špeciálnej pomoci.

Ide tak o zlú situáciu pre celú krajinu, ako aj pre Bratislavu. Tá si s nedostatkom financií však plánuje poradiť zvýhodnenou pôžičkou. „Mesto Bratislava si zoberie úver vo výške 16,6 milióna eur. Zabezpečiť ním chce financovanie projektov z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP),” informuje TASR. Podpísanie úverovej zmluvy so spoločnosťou National Development Fund II. schválilo v piatok bratislavské mestské zastupiteľstvo.

„Ide o úver za jednopercentný úrok na 20 rokov. Máme možnosť peniaze bez sankcie kedykoľvek vrátiť, ak ich nevyčerpáme alebo nebudeme potrebovať,“ vysvetlil riaditeľ bratislavského magistrátu Ctibor Košťál. Pôvodne si mesto plánovalo zobrať úver vo výške osem miliónov eur, naskytla sa mu však možnosť čerpať aj ďalších 8,6 milióna eur.

Magistrát deklaruje, že načerpaním nového úveru dodržiava ukazovateľ zadlženosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Dlhová zaťaženosť hlavného mesta sa v tomto roku predpokladá na úrovni 49,82 percenta.

Bratislava chce peniaze využiť na obnovu ciest II. triedy a mostov. Ide napríklad o Púchovsku, Trnavskú alebo Račiansku, teda komunikácie, ktoré nie sú v ideálnom stave. V prípade Púchovskej ide o úsek od Detvianskej po Púchovskú 14. Práce majú stáť vyše 1,4 milióna eur. Obdobná suma je aj v prípade projektu na Trnavskej, kde sa má pracovať od križovatky Tomášikova – Trnavská po železničné priecestie. Náklady za viac ako päť miliónov eur sa majú týkať Račianskej, a to úseku od Legerského po Železničnú stanicu Vinohrady.

Ide o výbornú správu a najmä príklad, čo dokáže Bratislava s vyšším obnosom peňazí – teda opraviť dôležité komunikácie, ktoré sú dnes len poplátané asflatom. V tomto prípade stojí za zmienku najmä vyťažená Račianska, ktorú chce mesto opraviť v dĺžke 3,3 kilometra. 

Začne sa už od Legerského, kde v minulom roku mesto dokončilo obnovu chodníka po križovatku Jozefa Čabelku. Ulica tak získala oveľa reprezentatívnejší vizuál. To by sa malo udiať aj s chodníkom na druhej strane Račianskej, ktorý je zatiaľ v pôvodnom stave. Možno očakávať, že sa tak stane spolu s budúcou rekonštrukciou cesty po Železničnú stanicu Vinohrady.

Šéf magistrátu z možných projektov ďalej menoval napríklad Most SNP, mosty na Romanovej, Rusovskej, Hradskej či lávku pri SAV. Peniaze by mali smerovať aj na projektovú dokumentáciu v prípade mosta na Bojnickej.

Nanajvýš chvályhodná je iniciatíva mestskej časti zrekonštruovať národnú kultúrnu pamiatku, Most SNP. Magistrát minulý rok uskutočnil mimoriadnu prehliadku mosta, ktorá odhalila porušené pozdĺžne zvary nosníkov ortotropnej mostovky. Aj na základe toho mesto v januári tohto roka oznámilo, že znižuje rýchlosť na Moste SNP z pôvodných 60 na štandardných 50 kilometrov za hodinu. 

Stavba 20. storočia na Slovensku v kategórii mostných stavieb ale nie je v havarijnom stave. Na sedemdielnej stupnici stavebno-technického stavu dosahuje čílo VI., ktoré označuje „veľmi zlý” stav mosta. Bratislava dnes pripravuje verejné obstarávanie na zhotoviteľa opravy, ktoré ešte stále nie je ukončené. Ako je však zrejmé, mesto týmto úverom konečne našlo financie na odstránenie porúch. 

Ak by metropola Slovenska dostávala finančný príspevok zo strany štátu aspoň v podobnej výške, v akej si teraz Bratislava plánuje vziať úver, metropola by bola na úplne inej úrovni. Deje sa tak napríklad v susednej Českej republike, kde politici na najvyšších miestach dávno pochopili, že stovežatá Praha potrebuje peniaze navyše. U nás je to zatiaľ v réžii sci-fi filmu.