Monotónnej panoráme je koniec: Bratislava získa dva nové mrakodrapy, metropolu dostanú na európsku mapu veží

Bratislava už nebude mať jednotvárnu siluetu veží. Do štruktúry downtownu vstúpia úplne nové mrakodrapy, ktoré dnes predstavil developer JTRE. Ich budúcu podobu najskôr hľadal podľa overovacej štúdie, neskôr vyhlásil aj medzinárodnú architektonicko-urbanistickú súťaž so svetovými menami. Jej víťaz už v Bratislave navrhol jeden z najočakávanejších projektov metropoly, tentoraz pôjde o ďalší výnimočný počin.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Úvahy premenili na realitu

Bratislava má dnes jeden mrakodrap – Eurovea Tower od developera JTRE s výškou 168 metrov. Od jeho postavenia sa však zmenilo niekoľko vecí. Spoločnosť uvažovala nad prekonaním tejto výšky postavením ďalšieho mrakodrapu. O pár mesiacov dokonca svoje úvahy posunula na vyšší level a oznámila zámer postaviť hneď dva mrakodrapy.

Eurovea Tower totiž ako jediná dominanta bratislavského downtownu nedokáže vytvoriť žiadanú gradáciu v siluete mesta. Bratislavská panoráma je aj po postavení tejto veže stále jednotvárna a pôsobí monotónne, keďže okolité budovy majú výšku od 100 do 120 metrov.

JTRE hľadal budúcu podobu veží najskôr podľa overovacej štúdie Urbanistická štúdia zóny Panorama City. Štúdia overovala v dvoch variantoch umiestnenie nových mrakodrapov – prvej štíhlej veže (tzv. slender tower) s výškou až 260 metrov na rohu Pribinovej a Košickej ulice a druhej 180-metrovej veže (v druhom variante 137-metrovej) vedľa nej.

Pre ďalší postup v hľadaní najvhodnejšieho riešenia zorganizoval developer JTRE medzinárodnú architektonicko-urbanistickú súťaž. Jej súčasťou boli najzvučnejšie mená svetovej architektúry – rakúska kancelária Delugan Meissl Associated Architects, francúzska Dominique Perrault Architecte, americký ateliér Gensler, holandský KCAP či dubajsko-slovenská spolupráca kancelárií AE7 & GFI.

Nemenej zvučnejšie boli aj mená medzinárodnej poroty. Jej predsedom bol bývalý hlavný architekt mesta Brno Michal Sedláček, svetový dizajnér a architekt Hadi Teherani a architekt hlavného mesta Bratislavy Juraj Šujan. V porote boli aj riaditeľ JTRE Pavel Pelikán a Ľuboš Kaštan, projektový manažér Eurovea Tower. 

Mrakodrapy s holandským rukopisom

Developer napokon premenil úvahy na realitu. Všetky tímy predstavili súťažné návrhy v októbri tohto roka a konečného víťaza oznámil JTRE len pred pár hodinami. Ešte pred samotným odhalením víťaza v krátkosti zhrnul proces rozhodovania predseda poroty Michal Sedláček: „V porote sme sa jednoznačne zhodli na víťaznom návrhu, čo sa často nestáva. Išlo o jednu z najvydarenejších súťaží.”

V konkurencii renomovaných ateliérov zvíťazila holandská kancelária KCAP. „Sme nadšení a poctení víťazstvom v súťaži. Predsavzali sme si vytvoriť projekt, ktorý nanovo definuje panorámu Bratislavy a zároveň odráža jej jedinečnú identitu. Túto víziu umožnila tímová práca a súčinnosť, ktorá spája architektonické ambície s trvalo udržateľnými inováciami, aby priniesla živé a perspektívne obohatenie mesta,“ reaguje na výsledok súťaže Jeroen Dirckx, partner v KCAP.

Podľa Michala Sedláčka bol víťazný návrh holandského štúdia ocenený vďaka svojej inovatívnej koncepcii, estetickej hodnote a udržateľnému riešeniu. „Porota vyzdvihla jeho schopnosť harmonicky zapadnúť do mestského prostredia a zároveň priniesť moderné a funkčné prvky, ktoré obohatia mestskú krajinu. Výškové budovy víťazného návrhu sa výrazne premietnu do horizontu mesta, posilnia tak vizuálnu identitu Bratislavy,” spresnil.

„Návrh významne prispeje k postaveniu mesta na európskej architektonickej scéne, čím zvýši jeho prestíž a atraktivitu pre investorov aj návštevníkov. Budovy sa stanú jedným zo symbolov Bratislavy, reprezentujúcim jej moderný a progresívny prístup k urbanizmu,“ odôvodnil rozhodnutie poroty Michal Sedláček.

Výraznú spokojnosť s víťazom prejavil aj hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan: „Som rád, že môžem konštatovať, že úroveň všetkých súťažných návrhov bola veľmi vysoká. Vidieť, že vyhlasovateľ oslovil architektonické kancelárie s veľkou medzinárodnou skúsenosťou pri navrhovaní výškových budov. Každý z návrhov priniesol mnoho podnetov, každý z nich špecificky v inom kritériu.“

„Pri výbere som sa zameral najmä na pôsobenie navrhovaných hmôt v panoramatických vzťahoch, podiel vybavenosti a prínos riešenia verejného priestoru pre obyvateľov a návštevníkov mesta. Z hľadiska pôsobenia v doteraz monotónnej siluete novej štvrte bola pre mňa zásadná štíhlosť a elegantnosť hmôt, ich vzájomné spolupôsobenie a gradačný účinok v klastri výškových budov. Víťazný návrh mi v tomto hodnotení vyšiel ako najlepší,“ zhodnotil hlavný architekt mesta.

Juraj Šujan zároveň zdôraznil, že výberom v architektonickej súťaži získava vypisovateľ nielen víťazný návrh, ale taktiež aj kvalifikáciu jeho autorov a celého odborného teamu víťaznej architektonickej kancelárie, ktorí budú návrh ďalej rozvíjať.

Svetovo uznávané štúdio KCAP so sídlom v Rotterdame, Zürichu a Paríži, spolupracovalo na návrhu s britskou inžinierskou firmou Buro Happold. KCAP je tím viac ako stovky odborníkov na urbanizmus, architektúru a krajinárstvo z viac než 25 krajín. Pri svojej práci sa zameriava na zlepšovanie života v neustále rastúcich svetových mestách a na premenu budov, susedstiev a mestských regiónov.

V konečnom dôsledku, holandské štúdio už v Bratislave navrhlo jeden z najočakávanejších projektov metropoly – Nový Istropolis developera Immocap. Taktiež sa zúčastnilo súťaže na zónu Chalupkova developera Penta Real Estate v downtowne. Svoj projekt napokon v novom centre Bratislavy postaví, avšak pod developerom JTRE.

Druhá najvyššia v Európskej únii

Výška mrakodrapov bude 260 a 184 metrov a spolu s prvým slovenským mrakodrapom, 168-metrovým Eurovea Tower, vytvoria vyváženú kompozíciu založenú na princípe výškovej gradácie, čo predpokladá Urbanistická štúdia výškového zónovania hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa doterajších informácií nebude potrebné meniť územný plán, developer však musí dodržiavať normy urbanistických štúdií.

Výšková dominanta downtownu aj celej Bratislavy bude druhou najvyššou budovou v Európskej únii, čo by nepochybne pritiahlo pozornosť odborníkov aj fanúšikov modernej architektúry. Vyššia je už len Varso Tower s 310 metrami v hlavnom meste Poľska. Projekt developera JTRE tak dostane hlavné mesto Slovenska na európsku mapu mrakodrapov.

Architekti opisujú súťažný návrh takto: „Projekt doplní panorámu Bratislavy dvoma ikonickými vežami s výškou 260 a 184 metrov, v ktorých bude vyše tisíc rezidencií a budú patriť medzi najvyššie bytové budovy v EÚ. Veže tvoria dynamickú kompozíciu štíhlych objemov s výraznými stupňovitými korunami a terasami, s panoramatickými rohovými oknami s výhľadmi na viac smerov.”

„Teplá kovová fasáda zachytáva a odráža svetlo jemne rafinovanými spôsobmi, čím mení výraz veží podľa počasia. Veže sú prepojené preskleným prízemným átriom s občianskou vybavenosťou a priestormi na stretnutia, ktoré projekt integruje s bohatou zeleňou krajinných úprav inšpirovaných formami toku Dunaja,” pokračuje v opisovaní svojho návrhu KCAP.

„Toto prepojenie vytvára harmonickú rovnováhu medzi architektúrou a prírodným svetom. S udržateľnými technológiami, ktoré znižujú spotrebu betónu, optimalizujú výstavbu a minimalizujú emisie uhlíka, projekt nastavuje nový štandard pre výškové bývanie v rušnej Bratislave,” tvrdia.

Mrakodrapy namiesto kongresového centra

Doplnenie zástavby Eurovea City o dve výškové dominanty zároveň posilní v lokalite s dostatkom občianskej vybavenosti a výbornou dopravnou dostupnosťou funkciu bývania a tým zlepší aj ekonomickú udržateľnosť a efektivitu verejnej dopravy. Oproti pôvodne uvažovanej zástavbe tiež uvoľní viac priestoru na vytvorenie väčšieho parku s rozlohou až 7 300 štvorcových metrov.

Mrakodrapy totiž vyrastú na mieste, kde mal JTRE pôvodne vybudovať kancelársky projekt East Tower, ktorý sa v povoľovaní dostal pomerne ďaleko. Prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie EIA a získal aj územné rozhodnutie, pričom v projekte sa malo nachádzať aj kongresové centrum, ktoré Bratislave veľmi chýba.

Tento projekt je však mŕtvy. „Budovu kongresu máme navrhnutú v projekte Nové Lido, plánovaná je ako významná budova nadmestského významu. To znamená, že funkcia kultúry alebo kongresu bude situovaná tu,” zhodnotil riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.

Ten sa v podcaste Na betón pre našu redakciu vyjadril, že nové mrakodrapy Slovensko v tomto desaťročí nezíska. „Projekty takéhoto rozsahu a výšky si vyžadujú určitý čas aj so samotnou realizáciou. Myslím si, že ak budeme veľmi optimistickí, tak časový horizont, kedy by toto dielo mohlo byť naprojektované, povolené a uvedené do užívania, bude určite v období 5+,” reagoval dnes na otázku, kedy môže Bratislava dostať nové veže. Finančné náklady na výstavbu nateraz JTRE nekomunikuje.

Pavel Pelikán si výsledky architektonickej súťaže pochvaľoval, rovnako sa pozitívne vyjadril aj k ostatným návrhom, ktorých poradie však nie je známe. „Architektonické kancelárie splnili očakávania a priniesli zaujímavé a skutočne rôznorodé pohľady na doplnenie bratislavského downtownu ďalšími mrakodrapmi. Súťažné návrhy potvrdili správnosť úvahy vygradovať panorámu moderného centra Bratislavy novými výškovými dominantami a možnosti ich prirodzeného začlenenia do aktívnej udržateľnej mestskej štvrte,“ uzavrel.