Bratislavská dlažba začala meniť ulice hlavného mesta. Na komplexnú premenu treba viac

Bratislava sa vďaka dlažbe s vlastným dizajnom pridala medzi európske metropoly ako Barcelona, Londýn či Berlín, ktoré taktiež majú svoju dlažbu pre lepšie podčiarknutie identity mesta. Hlavné mesto Slovenska sa postupne zbavuje starého, negustiózneho a väčšinou aj rozbitého asfaltu. Prvá ulica, ktorá zvýšila svojou úroveň vydláždením mestskou dlažbou, je Mýtna pri Slovenskom rozhlase. Touto lokalitou sa ale dláždenie nekončí.

Spôsob, akým sa dláždia jednotlivé ulice v správe hlavného mesta, vychádza z novej zonácie povrchov, ktorá rozdeľuje mesto na rôzne územia. Informuje o tom Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Historicky a inak významné ulice v pamiatkových zónach Bratislavy sa majú dláždiť v kameni, čo je najvyšší štandard. Ostatné ulice, kde sa v zmysle zonácie uvažuje s dláždeným povrchom z betónu, sú vydláždené práve z novej betónovej Bratislavskej dlažby.

Podkladom k finálnemu dizajnu bol grafický návrh od od Martina Jenču, pričom konečný vizuál vychádza z pera architektov Romana Žitňanského a Jána Urbana, pôsobiacich na Metropolitnom inštitúte Bratislavy. „Pre novú Bratislavskú mestskú dlažbu sú charakteristické štyri typy vzorov s vlnovkami alebo rovnými líniami, ktorých dizajn nadväzuje na niekdajšiu kamennú dlažbu v Bratislave,” informuje Metropolitný inštitút Bratislavy.

Mozaiku dopĺňa aj samostatná dlaždica s nápisom Bratislava a celkový dizajn odkazuje na tvorbu významných slovenských výtvarníkov. „Pri tvorbe boli inšpiráciou ikonické ilustrácie a výnimočný grafický jazyk Miroslava Cipára, Ľudovíta Fullu a Milana Dobeša, ktorých okrem Bratislavy spájala aj láska ku geometrickým tvarom. Návrh citlivo odkazuje na ich výnimočný vizuálny jazyk,“ vysvetlil grafický dizajnér Martin Jenča, ktorý je spoluautorom dlažby.

Tá je osem centimetrov hrubá, čo má prispieť k lepšej odolnosti voči poškodeniu. Pre mesto má oveľa väčší benefit než asfalt, ktorého výhodou je nižšia cena. „Keďže sa dlažba kladie do suchého lôžka, je menej náročná na údržbu pri jej rozoberaní v prípade neočakávaných situácií. Zároveň spĺňa štandardy bezbariérovosti, aby ju mohli pohodlne využívať rodičia s kočíkmi či ľudia so zdravotným znevýhodnením,” popísal dlažbu Metropolitný inštitút.

Dosiaľ sa jej prvky objavili v novovydláždených lokalitách – pri obnove vstupného priestoru pred Hlavnou stanicou, na Krížnej ulici alebo na Mišíkovej pod Slavínom. Dlho po predstavení však nebola nikde položená v jednom kuse, teda v podobe, v akej bola navrhnutá. 

Prvou ulicou, ktorá je kompletne vydláždená celou Bratislavskou dlažbou a nie len jej prvkami, sa stala Mýtna pri Slovenskom rozhlase. Tá prešla premenou od Belopotockého ulicu po Námestie slobody. Jednotlivé dlaždice tu boli usporiadané podľa kladačského plánu tak, aby vytvárali harmonický obraz, ktorý nie je príliš dominantný pre okolie.

Oblasť ale prešla rozsiahlejšou revitelizáciou. Skultúrnilo sa parkovanie, osadený bol nový mobiliár ako lavičky, smetné koše a stojany na bicykle, nainštalovalo sa nové osvetlenie a vysadili stromy. „Súčasťou obnovy je aj oprava poškodených obrubníkov,” podotkol MIB. 

V tomto priestore dlhodobo panoval vizuál, neprimeraný statusu centra hlavného mesta a blízkych stavieb – Slovenského rozhlasu a Národnej banky Slovenska. Na chodníkoch parkovali autá, chodci prechádzali po rozbitom asfalte a výraz ulice pripomínal lokalitu skôr z minulého storočia, než z roku 2023. Tento pocit ešte viac umocňovali betónové kvetináče, rozmiestnené po celej Mýtnej a vizuálny smog. Podľa koncepčného inštitútu sa vďaka novému predláždeniu, doplneniu stromov a mobiliáru, zmenila identita celej ulice.

Bratislavská dlažba sa použila aj pri nedávnej rekonštrukcii Námestia slobody, resp. v jej okolí. Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s Magistrátom hlavného mesta zrekonštruoval chodník pozdĺž hlavnej cesty. „Asfalt nahradila Bratislavská mestská dlažba. Napojením chodníka na úsek Mýtnej ulice, kde táto dlažba pribudla nedávno, vytvoríme pre obyvateľky a obyvateľov mesta pešiu radiálu s kvalitným povrchom,” poznamenal inštitút.. 

V tejto lokalite bol dlho prítomný asfalt, relatívne v dobrom stave. Inštitúcie ale pravdepodobne využili rekonštrukciu priľahlého Námestia slobody, či zrevitalizovanej Mýtnej a premena sa uskutočnila aj pri hlavnom cestnom ťahu Námestia slobody.

Bratislavskou dlažbou bol vyložený úsek od križovatky Námestia slobody, Námestia 1. mája a Jánskej až po zastávku mestskej hromadnej dopravy pri Slovenskej pošte 15.  Práce boli evidentne rozdelené na dve etapy, nakoľko úsek zastávky MHD prechádza rekonštrukciou až v súčasnosti.

Celkovo je prítomný vysoký štandard, dlažbu po okrajoch lemujú žulové kocky, ktoré odkazujú na povrchy z Námestí slobody. Metropolitný inštitút sľubuje, že sa zmení aj priestor, kde aktuálne parkujú autá. Ako sa zmení ale nateraz nie je známe.

Námestie je aktuálne novým centrom Bratislavčaniek a Bratislavčanov. Obyvatelia si ho obľúbili najmä vďaka novozrekonštruovanej fontáne, ktorá strieka vodu po dlhých 16 rokoch a umožňuje ľuďom vstúpiť do fontány. Rekonštrukcia teda splnila svoj účel a vrátila na toto miesto ľudí, ktorí sa predtým lokalite vyhýbali.

Rozšírenie Bratislavskej dlažby prišlo aj do nového projektu Zwirn na Košickej. Developer YIT Slovakia tu realizuje premenu celého mestského bloku, kde sa v minulosti nachádzala Bratislavská cvernová továreň. Dnes je dokončená prvá etapa, pričom komunikácie pre peších sú tvorené práve z novej dlažby. Spoločnosť ju umiestnila pri budúcich prevádzkach zo strany Košickej ulice, ktorá nedávno prešla rekonštrukciou celej vozovky. Bratislava tak získala novú dopravnú tepnu s kvalitným developmentom a novou Bratislavskou dlažbou. 

V neposlednom rade, výraznou premenou prešiel aj verejný priestor pri Medickej záhrade. Tu nebola použitá Bratislavská dlažba, lokalita je však po rekonštrukcii vo výrazne lepšom stave oproti predošlému výrazu. Ten bol žalostný, rozbité boli chodníky aj obrubníky, vrátane asflatu na ceste a ulica hrala všetkými farbami šedej. Trpeli aj stromy, ktoré nemali dostatočný priestor na rast. 

„Na križovatke s Poľnou ulicou, kde sa nachádza vstup do obľúbenej Medickej záhrady, sa vymenili povrchy chodníkov a pribudol vyvýšený priechod pre chodcov,” informuje o zmenách Metropolitný inštitút Bratislavy. Vyvýšený priechod na rozdiel od klasického spomaľuje premávku, a tak chráni chodcov. „Keďže sa priechod nachádza v zákrute, architekti považovali za nevyhnutné urobiť ho čo najbezpečnejší,” dopĺňa MIB.

Asfalt nahradila žulová dlažba podľa manuálu povrchov chodníkov. Dlažba pribudla aj na chodníku pozdĺž Ondrejského cintorína, kde priestory medzi stromami vyplnil priepustný povrch zo štiepanej žulovej kocky. „Pribudol aj nový prístrešok MHD, odstránil sa panel, upozorňujúci na trh na Poľnej ulici, ktorý bol nevhodne umiestnený a navyše poškodený. Na ulici sa ešte doplnia stojany na bicykle,” znie stanovisko koncepčného inštitútu. 

Ako ozrejmuje Hlavné mesto, s revitalizáciou tejto lokality nekončí – išlo o prvú etapu. Druhá fáza opráv ulice 29. augusta sa má začať na jeseň. Štandard územia je po novom na vysokej úrovni, nedá sa však odoprieť fakt, že táto lokalita je zanedbaná už dlhé roky (rovnako ako bola Mýtna) a komplexnú revitalizáciu potrebovala už dávno. Využívané miesto mnohých obyvateľov Bratislavy sa tak zmení až v roku 2023. 

Premeny Magistrátu i Metropolitného inštitútu Bratislavy sú vítané a skutočne zmenili identitu daných ulíc. Hlavné mesto však má voči obyvateľom oveľa väčší investičný dlh pri obnove verejných priestranstiev. Aby sa však uskutočnili premeny, podobné tým na Mýtnej ulici či pri Medickej záhrade – poprípade aj komplexnejšie ako rozšírenie chodníkov či vznik segregovaných cyklotrás – je potrebný oveľa väčší balík finančných prostriedkov. 

[rámček]

Bratislava je ale chudobné mesto, ktoré konaním bývalej vlády prišlo aj o to málo, čo v rozpočte malo. Aby sa z metropoly Slovenska stalo priateľskejšie a funkčnejšie mesto  s vyšším štandardom verejných priestranstiev a ulíc, je potrebná finančná injekcia zo strany štátu. Tak, ako to robí napríklad susedné Česko, ktoré prispieva Prahe ako hlavnému mestu samostatným príspevkom. 

Tento scenár je momentálne veľmi málo pravdepodobný. Aj keď úradujúci premiér Ľudovít Ódor povedal, že samosprávam prispeje istými finančnými prostriedkami, stále pôjde o kompenzáciu za zvýšené ceny energií. Nejde teda o pravidelný príspevok, ktorý by mal byť pre Bratislavu, ako hlavné mesto s dôležitou reprezentatívnou funkciou, štandardom. Takto sa z metropoly Slovenska stane vyspelé mesto po vzore susedných štátov len pomaly a s ťažkosťami.