Bratislavská Kalvária: Miesto s úžasnou silou a geniom loci získalo hlavnú Cenu Dušana Jurkoviča 2024

Manželia Hantabalovi poznajú bratislavskú Kalváriu ešte z čias svojho detstva. Jedno z ich obľúbených miest však nepostretol práve najlepší osud. Aby zabránili jeho zániku, rozhodli sa pomôcť tak, ako to najlepšie architekti vedia. Ich Kalvária sa nakoniec dostala do zoznamu nominácií CE ZA AR 24 a aktuálne získala hlavnú Cenu Dušana Jurkoviča 2024.

„Moji starí rodičia z otcovej strany a dokonca aj Jurajovi starí rodičia žili na Kalvárii, kde vyrastal aj môj otec. Chodili sme tu do kostola a prežili kus života. Keď sme sa na Kalváriu vrátili po rokoch, boli sme zhrození jej stavom, ktorý sa zhoršoval z roka na rok. Trápilo nás to nielen preto, že sme miesto milovali a pamätali si ho v úplne inej polohe. A čo iné môže v takej chvíli architekt urobiť? Inšpirovaní geniom loci miesta a vlastnou minulosťou, rozhodli sme sa ho zachrániť, vrátiť mu dôstojnosť a zabrániť tomu, aby zaniklo. Pretože presne to na tejto lukratívnej časti kopca nad mestom hrozilo,“ začína rozprávanie o rekonštrukcii architektka Michaela Hantabalová.

Cielene devastované dedičstvo

Myšlienka postaviť krížovú cestu na kopci za mestom skrsla v roku 1694 v časoch tureckého nebezpečenstva, mala to byť pamiatka víťazstva kresťanských síl v bitke pri Viedni. Bratislavská kalvária patrí k najstarším v strednej Európe a bola ozdobou Bratislavy až do päťdesiatych rokov minulého storočia.

Bratislavská Kalvária je miesto v Bratislave, ktoré predstavuje pozostatky z pôvodnej krížovej cesty z roku 1694.Pôvodné zastavenia krížovej cesty zo 17. storočia boli cielene zdevastované a zničené za komunistického režimu pri budovaní Pražskej ulice.

Neutíchajúce nadšenie

V roku 2019 skupina nadšencov založila občianske združenie Bratislavská Kalvária – BAKAs cieľom koordinácie aktivít súvisiacich s revitalizáciou krížovej cesty. A proces jej obnovy sa rozbehol naplno. Hoc veľmi pomalým tempom.

V dobrom slova zmysle sa o to zaslúžili architekti. Nechceli nič unáhliť, čas nehral proti nim, ale s nimi. Zamýšľali sa nad každým jedným krokom. Spolupracujú s množstvom inštitúcii, napríklad s arcibiskupským a pamiatkovým úradom, Starým Mestom, majiteľmi pozemkov, s pani Vierou Obuchovou, ktorá na tomto mieste v roku 1999 robila archívno-historický prieskum, a mnohými inými.

Do povedomia sa rekonštrukciu rozhodli architekti dostať postupne. Arcibiskupský úrad navrhol, že najprv treba miesto duchovne obnoviť. Krížové cesty sa tak konali každý mesiac. Najprv dávali obrázky na stromy a chodili od obrázka k obrázku. Niekde v tomto období stretli architektov, manželov Hantabalovcov, ktorí vytvorili 15 provizórnych zastavení.

„Na klasické chýbali financie. Až po založení OZ BAKA sa vyzbierali prvé dary, ktoré zabezpečili pokračovanie v obnove. Počas founraisingu sa konali rôzne výstavy a podujatia, ktoré zvyšovali povedomie o mieste.

Čistota duše bez pretvárky

„Zastavenia tvorilo viac pomerne veľkých barokových stavieb. Murované objekty zdobili maľované reliéfy so sochami, ktoré boli súčasťou liturgického výjavu. Do dnešných dní sa na Kalvárii zachovala iba kamenná cesta, zrekonštruovaná Golgota s krížmi (r. 2018) a zrekonštruované torzo VI. zastavenia (Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku,r.2020),“ vysvetľuje architektka.

Na základe historických podkladov lokalizovali architekti ďalšie pôvodné zastavenia a súčasne začali uvažovať nad konceptom revitalizácie areálu a stvárnením nových objektov, inšpirovaných históriou a géniom loci.

„Naša filozofia navrhovaného konceptu pozostáva z dvoch hlavných častí. Prvá je vytvorenie nástupu do priestoru a druhá časť tvorí umelecko-architektonické stvárnenie zastavení,“ dodáva.

Veľkosť zastavení vychádza z historickej proporcie pôvodných zastavení a kánonu človeka. Proporcia spája nové zastavenia na novom mieste, nové zastavenia na pôvodnom mieste a zrekonštruované torzo pôvodného VI. zastavenia. Tvar zastavení vyniká svojou jednoduchosťou, vyjadruje čistotu duše bez pretvárky. Hladký kameň ukazuje východisko z tŕnistej cesty a dáva priestor vlastným myšlienkam.

Otvorenie na jeho dvoch stranách symbolizuje dnešok, dnešného človeka medzi nebom a zemou. Tento zámer dokladuje i materiál, z ktorého sú zastavenia. Ušľachtilý betón tvorí pevný blok, ktorý nikto už nerozoberie a neodnesie, s odtlačkom profilácie pôvodného zastavenia ako svedectva minulosti.

K zastaveniam vedie kamenný chodník, ktorý dopĺňa jestvujúce časti pôvodného, taktiež kamenného chodníka. Vytvorený je z kamennej drviny, ktorá predstavuje tŕnistú cestu. V zastaveniach sa nachádza umelecké dielo– mozaika. Jej drobná štruktúra, podrobnosť, prácnosť a vyobrazenie dávajú zastaveniu umeleckú a duchovnú náplň.

Vyniká a dominuje práve vďaka jednoznačnému čistému architektonickému stvárneniu hmoty zastavenia. Tie by mali doplniť ešte umelecké diela vybrané súťažou s  odbornou pomocou kurátorov. V dnešných dňoch už v umeleckých ateliéroch pracujú sochári, ktorí tvoria repliky sôch. Tie budú stáť po bokoch kaplnky v miestach pôvodných zastavení.

Vznik verejného priestoru na kopci Kalvária nad Bratislavou vytvára spojenie histórie a sveta v dnešnej podobe pre dnešného človeka…Cieľom architektov Michaely a Juraja Hantabalovcov je vrátiť toto miesto aj súčasnému človeku, aby jeho silu mohol cítiť a prežiť ako naši predkovia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2024