Bratislavská legenda ožíva: Lekáreň u Salvatora otvára svoje brány, pozrite sa dovnútra

Legenda medzi legendami získala späť svoje stratené čaro. Lekáreň u Salvatora bola donedávna len jedným z ďalších prázdnych priestorov, pritom v budove na Panskej fungovala takmer celé jedno storočie. Jej rekonštrukcii predchádzalo viacero administratívnych procesov a išlo o zdĺhavý proces. Dnes je ale kompletná, a to vrátane svojho ikonického, takmer tristoročného nábytku.

Svetový unikát sa vracia

Pozastavia sa pri nej nie len zahraniční turisti alebo návštevníci z rôznych kútov Slovenska, ale aj rodení Bratislavčania pri prechádzke mestom. Novorenesančná budova na Panskej ulici v srdci hlavného mesta je akýmsi umeleckým, priam až výtvarným dielom, ktoré zdobí uličky Bratislavy už od roku 1904. Práve v tomto období tu bola premiestnená aj lekáreň a stavbe dnes takmer nikto nepovie inak, než Lekáreň u Salvatora. 

Postaviť ju dal známy bratislavský mešťaň, doktor Rudolf Adler, na úzkej stredovekej parcele, pôvodne zo zadnej strany ohraničenej mestskými hradbami. Stavbu realizovala známa bratislavská stavebná firma Kittler & Gratzl. Priestor oficíny dal lekárnik vydláždiť ozdobnou keramickou dlažbou, ktorá je zachovaná dodnes. Na fasáde päťpodlažného objektu sa nachádza aj vzácna kamenná socha Krista Spasiteľa (latinsky Salvator – spasiteľ) od sochára Alojza Rigela. Celkovo ide jeden z výrazných príkladov novorenesančnej architektúry v Bratislave, ktorú si obľúbilo široké okolie.

Lekáreň tu pritom fungovala takmer celé jedno storočie, od roku 1904 do roku 1995. Prežila teda monarchiu, Československú republiku, Slovenský štát, ale aj socializmus a počas všetkých období ju zdobil aj vzácny barokový mobiliár z roku 1727 (niektoré časti boli vyrobené už v roku 1658) z pôvodnej jezuitskej lekárne.

Ako informuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, priestor lekárne bol od počiatku navrhovaný s úmyslom integrovania unikátneho barokového lekárenského mobiliáru, ktorý bol navrhnutý na mieru podľa jeho rozmerov tak, aby skrinky presne lemovali steny priestoru. Tento nábytok je dnes evidovaný ako hnuteľná kultúrna pamiatka a má hodnotu v celosvetovom kontexte. Počas svojej 300-ročnej existencie sa štyrikrát sťahoval – bol cirkevným, súkromným i národným majetkom a asi polovica jeho života je úzko spätá s jezuitským rádom.

Mobiliár sa však dostal v roku 1995, keď lekáreň oznámila svoj koniec, do súkromných rúk. Bol demontovaný a 15 rokov o ňom neboli žiadne zmienky. Nakoniec sa ukázalo, že ho vlastnil súkromný zberateľ, Erik Kovács, ktorý ho aj zreštauroval. Mesto ho od neho odkúpilo v roku 2021 za 990-tisíc eur, teda rok po tom, čo magistrát získal do vlastníctva aj celú budovu. Dnes sa mobiliár opäť vrátil domov – do zrekonštruovaných priestorov Lekárne u Salvatora. 

Svoje brány otvára po desaťročiach

„Dlhé roky sa v nej za zavretými dverami len vrstvil prach. To meníme, pretože nám záleží na tom, aby ikonické stavby, ktoré tvoria identitu nášho mesta, boli chránené a zmysluplne využívané. Práve preto navraciame po 28 rokoch život a funkciu národnej kultúrnej pamiatke – Lekárni u Salvatora,” informoval primátor Bratislavy, Matúš Vallo.

„Legendárne priestory, ktoré roky chradli, sme obnovili, vrátili sme sem jedinečný barokový mobiliár a už čoskoro sa do lekárne vráti aj tá pravá lekárenská vôňa, pretože tu Slovenská lekárnická komora otvorí kvalitnú lekáreň pre všetkých,” spresnil. Tá by mala byť dostupná ešte v tomto roku a otvorená bude sedem dní v týždni, ako však ozrejmil Magistrát, povolenia budú istý čas trvať. Preto sa mesto rozhodlo zatiaľ organizovať komentované prehliadky priestorov pre verejnosť v posledné októbrové dni a v novembri.

Už ako študent farmácie chodieval okolo budovy súčasný prezident Slovenskej lekárnickej komory, Ondrej Sukeľ. „Je skvelé, že hlavné mesto tento krok urobilo a že symbolicky sú – prostredníctvom Slovenskej lekárnickej komory – súčasťou tohto návratu všetci farmaceuti a farmaceutky,“ dodal Ondrej Sukeľ.

Lekáreň bola obnovená v duchu ideovej štúdie – zrealizovala sa stavebnotechnická rekonštrukcia s komplexnou výmenou infraštruktúry. Odstránili sa sekundárne konštrukcie a priečky, sanovalo zavlhnutie muriva v suteréne i prízemí, pričom novo riešená je aj vzduchotechnika s riadenou kontrolou vlhkosti vzduchu.

Oficína je od kancelárie po novom oddelená priečkou, súčasne ukrývajúcou oceľovú konštrukciu s vloženým medzistropom. Ten je prístupný využitým historickým schodiskom. Medzistrop je od okna ustúpený, neporúša tak figúru výkladu. Vloženie medzistropu nad zadným traktom lekárne zase umožňuje rozšírenie skladovacích priestorov, ako aj umiestnenie zariadení vzduchotechnického vybavenia. Toto podlažie je kvázi galériovo otvorené do prednej časti s výkladom, od ktorej ho oddeľuje iba presklené zábradlie. Priestor má slúžiť ako denná miestnosť a kancelária.

Reštaurátorsky a remeselne obnovené boli drevené kazetové výplne so zdobným leptaným sklom vo vnútornej časti výkladov. Z chodby je prístupný novovzniknutý sklad nad pôvodným schodiskom a šatňa personálu, ktorá vznikla na mieste pôvodnej toalety. Zo šatne je novovytvoreným otvorom zo zázemia prístupná miestnosť schodiska.

Nová presklená stena v prednej časti zase oddeľuje laboratórium od priestoru výkladu, ktorý ostáva v celej pôvodnej výške. Do pôdorysu lekárne sa taktiež pripojila oddelená miestnosť pôvodnej toalety, ktorá bola v minulosti prístupná zo spoločného schodiska domu. 

Mobiliár sa skladá z mnohých častí a už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o kultúrne dedičstvo. Jeho súčasťou je aj kamenné zabudované umývadielko s mušľovitou misou – lavabo a dva samostatné pulty, z ktorých predný centrálny mramorový pult, tzv. „tára“, je uložený na kamenných plastikách sediacich levov. Ten je aj najviac známy z dobových fotografií.

Zachovala sa aj historická pokladňa, historické váhy, lampy a samostatne stojaci masívny mažiar z červeného mramoru. Nábytok pozostáva z viacerých barokovo konvexno-konkávne tvarovaných skriniek s vitrínami a množstvom drobných zásuviek. Povrch nábytku tvorí drevená dyha s intarziami a zlátenými ozdobnými prvkami, z ktorých najvýraznejším je bohato tvarovaný, zlátený vyrezávaný štít s čiernou kartušou nad rímsou centrálnej skrinky.

Očakávaná je rekonštrukcia celej budovy

Magistrát hlavného mesta plánuje aj celú rekonštrukciu budovy, teda obytnej časti ako aj exteriéru. Ako sme sa dozvedeli pred pár mesiacmi v článku o obnovených priestoroch lekárne, táto obnova nemusí byť veľmi vzdialená. „Projektová dokumentácia na stavebné povolenie pre rekonštrukciu budovy (okrem lekárne) bola odovzdaná v júni 2023. Momentálne prebieha inžiniering na stavebné povolenie,” ozrejmil pre redakciu ASB Peter Bubla.

„Predpokladaný termín podania žiadosti o stavebné povolenie bude po tom, ako získame všetky potrebné stanoviská príslušných orgánov – buď koncom tohto roku alebo začiatkom budúceho. Momentálne presný termín začatia rekonštrukcie budovy nie je známy,” vysvetlil nám hovorca mesta. Primátor Bratislavy dnes ozrejmil, že mesto bude hľadať peniaze na obnovu celej stavby. Pravdepodobne bude rekonštrukcia financovaná z európskych peňazí.

Bratislava je postihnutá tým, že veľká časť jej histórie, napríklad tá industriálna, bola nenávratne vymazaná. Stavbe na Panskej tento scenár, našťastie, nehrozí. Hlavné mesto tak nezískalo len stratený poklad v podobe mobiliáru, ale verejnosti bola vrátená aj história stavby, nakoľko ešte pred dlhými rokmi bol návrat lekárne v jej pôvodnej podobe len v réžii sci-fi.