Bratislavské lesy zdobí nová hájovňa. Získa takú popularitu ako nedávno dokončené podobné projekty?

Budova pôvodnej hájovne na Peknej ceste opäť slúži Bratislavčanom a Bratislavčankám. Po pozorovateľni zvierat Vydrica, pobytových schodoch na brehu štvrtého rybníka, Včelej lúke, či turistickom areáli Malý Slavín, ktorý získal cenu CEZAAR, je hájovňa na Peknej ceste piatym novým verejným priestorom v rámci tohto programu v mestských lesoch. Za projektmi stojí hlavné mesto, Metropolitný inštitút Bratislavy a Mestské lesy v Bratislave.  

Mestské lesy sa počas posledných rokov stali atraktívnou lokalitou, kde ľudia radi trávia svoj voľný čas. Počas pandémie sa záujem o lesopark ešte zvýšil, a aj preto sa vedenie hlavného mesta v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy a Mestskými lesmi rozhodli vybudovať tu niekoľko kvalitných verejných priestorov z programu Živé miesta.

„Som veľmi rád, že Bratislavčankám, Bratislavčanom, ale aj návštevníkom nášho mesta odovzdávame ďalší kvalitný priestor. Naše krásne lesy sú aj vďaka realizácii takýchto projektov stále obľúbenejším bezpečným oddychovým miestom pre množstvo ľudí, ktorí v nich čoraz častejšie trávia svoj voľný čas, či už bežnými prechádzkami, turistikou, behaním alebo aj cyklistikou,” povedal Matúš Vallo, primátor hlavného mesta Bratislava.

Pôvodná hájovňa z prelomu 19. a 20. storočia začala opäť slúžiť ľuďom, ktorí prichádzajú do lesa za oddychom. Toto miesto v minulosti fungovalo aj ako muničný sklad, ktorý bol verejnosti dlhé roky neprístupný.

Mesto so svojimi organizáciami sa však budove a okolitému priestoru rozhodli prinavrátiť verejnú funkciu a momentálne tu ľudia nájdu voľnočasový pavilón s vnútorným grilom a vonkajšími ohniskami, zázemie pre turistov aj cyklistov, či ihrisko na petanq.

„Kvalitná architektúra a urbanizmus patria ku kľúčovým hodnotám, na ktorých sa nielen podieľame, ale ich aj tvoríme v našom meste. Mestské lesy neslúžia iba ľuďom z jednej mestskej časti, ale všetkým Bratislavčanom a Bratislavčankám,” povedal Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Návrh súčasnej podoby hájovne pochádza z ateliérov Office 110 a DIVO. Architektom sa podarilo nadviazať na pivnicu pôvodnej hájovne a pretvoriť ju tak, že si zachováva genius loci.

Pri aktuálnej obnove architekti zachovali pôvodné priestory polozapustenej pivnice hájovne, ktorá tvorí podnož pre centrálne umiestnený altánok. Prekrytie pôvodného priestoru sedlovou strechou odkazuje na dobový vzhľad budovy.

Históriu miesta sa podarilo podčiarknuť aj použitím pôvodných materiálov – napríklad pri demontáži havarijného stavu nadzemného podlažia sa našlo a uchovalo 40 paliet tvrdých tehál takzvaných klingeriek, pričom na niektorých bola razba aj z roku 1900.

„Naším hlavným cieľom bolo premeniť spustnutý areál bývalých muničných skladov na prírode blízky priestor pre trávenie voľného času a detské hry. Zhodou okolností sme na tomto zámere začali spolupracovať v čase rozbiehajúcej sa koronakrízy, kedy sa téma úniku do prírody stala mimoriadne aktuálnou,“ povedal architekt Martin Hörmann z Office 110.

Premenou prešli aj prírodné plochy okolo hájovne, ktoré tvoria ovocné stromy, stará vŕba či potok so studničkou. K vonkajším ohniskám sa dobudovali chodníčky, aby sa k nim ľudia jednoduchšie dostali.

Okrem petangového ihriska vzniklo aj detské ihrisko, ktoré rovnako ako mobiliár vyrobili šikovní zamestnanci Mestských lesov v Bratislave z lokálneho dreva. Pred hájovňou tiež vzniklo predpolie z priepustného mlatového povrchu, ktorý je vhodný aj na organizovanie menších podujatí. Projekt obnovy hájovne finančne podporila aj spoločnosť Swiss RE.

Zdroj: Metropolitný  inštitút Bratislavy