Bratislavu vystriedala Praha. Budúcnosť Globsecu na Slovensku môže zachrániť súkromník, štát prelomové riešenie neponúka

Bratislava je dnes posledným hlavným mestom v Európskej únii bez kongresového centra. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa už o pár dní uskutoční prestížna konferencia Globsecu v Prahe a nie v Bratislave. Ide o obrovský problém, pričom plány štátu o finančnej injekcii na vybudovanie adekvátneho stánku sú už dávno pasé. Aké riešenie ponúka súčasná vláda a prečo je pravdepodobné, že štát nahradí súkromný developer?

Rozpaky, chýbajúce priestory aj improvizácia

V takomto duchu sa posledné roky konala prestížna bezpečnostná konferencia Globsecu, ktorá každoročne pritiahla do Bratislavy najväčšie mená z politického či diplomatického prostredia. Zároveň s nimi prišli do slovenskej metropoly novinári z najvýznamnejších svetových médií a Bratislava sa odrazu stala centrom medzinárodného záujmu.

Konferencia mimovládnej organizácie GLOBSEC Global Security Forum, založená v roku 2005, sa postupne stala jednou z najvýznamnejších bezpečnostných konferencií vo svete. V minulom roku sa jej zúčastnilo až 1 500 ľudí zo 70 krajín, čo je obrovský úspech. Tento úspech však prerástol možnosti malého európskeho hlavného mesta.

Podujatie sa pravidelne koná v najluxusnejšom bratislavskom hoteli Grand Hotel River Park pri nábreží Dunaja. Na účely organizovania konferencie sú zväčša prenajaté všetky jeho priestory, ktoré aj napriek tomu v posledných rokoch nepostačujú. Organizátori tak museli improvizovať a v blízkosti hotela postavili veľkokapacitný stan, pričom kongresy sa konali aj v prenajatej lodi na Dunaji a niektoré stretnutia aj v hotelových izbách.

V stane minulý rok hostili napríklad predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú alebo francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ale aj ďalších významných delegátov medzinárodného kalibru. Išlo o hanbu a obrovský problém. Bratislava tým ukázala, že bez okamžitej investície do výstavby nového kultúrneho a kongresového centra zostane na posmech a odrezaná od prestíže i záujmu u viacerých investorov, ktorí by inak na Slovensko neprišli.

Bratislavu vystriedala Praha

Tento scenár sa sčasti naplnil, keďže GLOBSEC už o pár dní usporiada tohtoročnú bezpečnostnú konferenciu v susednej Prahe, ktorá disponuje omnoho lepšími podmienkami na prípravu takéhoto podujatia s medzinárodným dosahom. Záštitu nad fórom prevzal český prezident Petr Pavel, ktorý podujatie otvorí svojím prejavom v piatok 30. augusta.

V českej metropole sa očakáva vyše 2 000 hostí zo 70 krajín. Prezident Globsecu Róbert Vass pre Aktuálně.cz priblížil, že do Prahy príde desať hláv štátov a vlád a viac ako dve desiatky ministrov zahraničných vecí, obrany či hospodárstva. Prestíž konferencie podčiarkujú mená ako predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, prezident Microsoftu Brad Smith alebo aj Putinov kritik a dlhoročný politický väzeň kremeľského režimu Michail Chodorkovskij.

Po osemnástich ročníkoch v Bratislave sa konferencia prvýkrát uskutoční mimo hlavného mesta Slovenska. A dôvodom nie je len nedostatočná infraštruktúra. K podujatiu sa totiž veľmi kriticky vyjadruje súčasná vládna koalícia na čele s premiérom Robertom Ficom. „Namiesto Globsecu a sorosovcov dáme peniaze Matici slovenskej,“ povedal Fico vlani v decembri podľa Aktuálně.cz. Premiér následne vystupňoval svoje slovné útoky na organizátorov.

Tento fakt potvrdil pre TASR prezident Globsecu Róbert Vass: „Hľadali sme krajinu, ktorá sa môže pochváliť nielen dostatočne veľkými kongresovými priestormi, ale aj stabilnou politickou situáciou, schopnou podporovať takýto medzinárodný dialóg,“ vysvetlil.

Sme na chvoste, hovorí GLOBSEC pre ASB

Mimovládna organizácia GLOBSEC sa v tejto súvislosti exkluzívne vyjadrila aj pre našu redakciu. Pri rozhodnutí organizovať konferenciu v Prahe zohrali dôležitú úlohu aj spomínané kapacitné limity a celková absencia kongresovej infraštruktúry.

„Už dlhodobo sme absenciu vhodnej kongresovej infraštruktúry určili ako jednu z hlavných výziev, ktoré nám budú brániť ďalej rozvíjať GLOBSEC Fórum na Slovensku,“ povedal pre ASB Miroslav Križan, koordinátor pre strategickú agendu v Globsecu. Na aký dlhý čas Bratislava prišla o možnosť organizovať konferenciu, však konkrétne neodpovedal.

„Do rozhodovania o lokalite GLOBSEC Fóra vstupuje veľmi veľa aspektov, ktoré vyhodnocuje manažment po konzultáciách s našou medzinárodnou správnou radou. Momentálne sa plne sústreďujeme na tohtoročné GLOBSEC Fórum v Prahe,“ znelo vyjadrenie Miroslava Križana, podľa ktorého je Bratislava na chvoste medzinárodných rebríčkov kongresovej infraštruktúry.

Podľa neho tu však nádej je: „Vláda SR vytvorila Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, v ktorého záujme by mal byť aj kongresový cestovný ruch, pretože ten je zo všetkých foriem turizmu pre krajinu najvýnosnejší. To potvrdila aj naša štúdia, ktorá vypočítala presné prínosy kultúrno-kongresového centra a vysokú ekonomickú návratnosť pre Slovensko.“

Sľuby pominuli

Miroslav Križan v poslednej vete svojho vyjadrenia hovorí o jednej (a na dlhý čas aj jedinej) možnosti dostať Bratislavu na kongresovú mapu Európy. GLOBSEC totiž v roku 2020 vyvinul iniciatívu vzniku Národného kultúrneho a kongresového centra, čo natoľko oslovilo vtedajšiu vládu premiéra Petra Pellegriniho, že predbežne súhlasila s podporou tohto zámeru a prisľúbila na tento účel investíciu až do výšky 60 miliónov eur.

Zrealizovala sa spomínaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá určila ako najvhodnejšie 3  projekty – výstavisko Incheba, Nové Lido od spoločnosti JTRE a Nový Istropolis od developera Immocap. Za najideálnejší zámer napokon štúdia označila Nový Istropolis na Trnavskom mýte z pera holandských architektov KCAP, ktorý ponúkal kombinovanú kapacitu sedenia a státia až 5 000 miest.

Niekoľkoročnú snahu viacerých subjektov napokon zhodila zo stola nastupujúca vláda Igora Matoviča. Bývalý premiér v roku 2021 vo svojom emočnom texte na sociálnej sieti skritizoval tento zámer titulkom „Kongresový oser“ a následne pokračoval v neodbornom súdení celej súťaže. Uznesenie bolo napokon zrušené, sľuby pominuli a celý proces sa vrátil na začiatok.

„Odkedy sme štúdiu zverejnili, pretieklo v Dunaji veľa vody, no okolité krajiny a mestá neprestali investovať a rozvíjať svoju kongresovú či kultúrnu infraštruktúru, takže pokiaľ v tomto smere niečo nespravíme, tak sa naša pozícia na chvoste sa bude len prehlbovať,“ povedal Miroslav Križan na margo iniciatívy Globsecu.

Vo svojich vyjadreniach sa ďalej zaoberá financovaním, ktoré sa podľa neho nezaobíde bez verejných zdrojov: „Akýkoľvek relevantný projekt, ktorý cieli na potrebnú kapacitu vychádzajúcu aj z našich štúdií, sa nezaobíde bez verejných peňazí. Na filantropiu takéhoto typu totiž nie je pre región strednej Európy precedens. Držíme však palce každému subjektu, ktorý to s témou kongresovej infraštruktúry myslí vážne.“

Podľa Miroslava Križana bude pri výbere lokality pre budúce GLOBSEC Fóra zohrávať kongresová infraštruktúra naďalej dôležitú úlohu. To sčasti znamená, že Bratislava sa môže s organizovaním tejto konferencie minimálne v roku 2025 rozlúčiť.

Štát prelomové riešenie neponúka

Bratislava je dnes posledným hlavným mestom v Európskej únii bez kongresového centra. Redakcia ASB preto v predchádzajúcich týždňoch oslovila aktuálne vedenie Ministerstva kultúry SR s otázkou, či plánujú pokračovať v myšlienke NKKC a či je pre nich naďalej zaujímavý projekt Nového Istropolisu z hľadiska finančného príspevku.

„Vznik Národného kultúrno-kongresového centra (NKKC) v projekte Nového Istropolisu developera Immocap je záležitosťou súkromného investora. Ten súčasné vedenie Ministerstva kultúry SR s projektom nijako neoboznámil. Nemáme teda relevantné informácie, preto sa nebudeme k téme vyjadrovať,“ povedala riaditeľka odboru komunikácie ministerstva kultúry Petra Bačinská.

Oslovili sme aj rezort financií, ktorý na naše otázky neodpovedal. Po telefonickom rozhovore však ministerstvo potvrdilo, že touto témou sa v súčasnosti nezaoberá. Kto sa však touto témou zaoberá, je novovytvorené Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, o ktorom hovoril aj Miroslav Križan z Globsecu.

„Programové vyhlásenie vlády na obdobie 2023 – 2027 v oblasti cestovného ruchu konštatuje, že vláda sa zasadí o dobudovanie chýbajúcej infraštruktúry cestovného ruchu vrátane podpory kongresovej turistiky, čím vytvorí podmienky pre rozvoj mestského a kongresového cestovného ruchu,“ informuje odbor komunikácie a marketingu Ministerstva cestovného ruchu a športu SR v čerstvom vyjadrení pre našu redakciu.

Rezort pritom priblížil aj konkrétne kroky: „Ministerstvo cestovného ruchu a športu pripravuje tzv. pasportizáciu bodov záujmu vrátane identifikácie kapacít na organizovanie konferencií a kongresov. V nadväznosti na vyhodnotenie pasportizácie a v nadväznosti na pripravovanú Stratégiu rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2035 navrhneme opatrenia, akou formou, v akom rozsahu a v ktorých lokalitách bude podporená obnova alebo výstavba takejto infraštruktúry.“

V preklade: rezort ponúka dokumentáciu, ktorá má črty už existujúcej štúdie uskutočniteľnosti vytvorenej spoločnosťou GLOBSEC pred rokmi. Práve tá odpovedala na otázky lokality výstavby NKKC, ponúkala finančnú analýzu, prieskum trhu, rôzne varianty riešenia, ako aj architektonickú podobu.

Samozrejme, o príprave konceptu z dielne ministerstva nemáme detailnejšie informácie. Rezort však neponúka prelomové riešenie, aké ponúkala v minulosti vláda Petra Pellegriniho. S otázkou, či je iniciatíva finančného príspevku vo výške 60 miliónov eur pre novovytvorený rezort definitívne v zabudnutí alebo plánuje jeho oživenie, ministerstvo odpovedalo: „V súčasnosti sa nezaoberáme myšlienkou podpory tohto projektu.“

Magistrát počíta s Novým Istropolisom

Dôležitým subjektom v súvislosti s vybudovaním nového kultúrneho a kongresového centra v Bratislave je aj hlavné mesto, ktoré sa k takémuto projektu obracia čelom. „V Bratislave sa organizuje mnoho významných konferencií či spoločenských stretnutí. Uvedomujeme si, že na zvýšenie potenciálu a atraktivity Bratislavy pre ich organizáciu je potrebné aj vybudovanie nového kultúrneho a kongresového centra,“ povedal pre ASB Peter Bubla, hovorca Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.

„Registrujeme snahy developerov, ktorí v rámci svojich projektov plánujú aj kongresové centrum, a tak sa dá predpokladať, že v dohľadnom čase kongresové centrum v Bratislave vznikne. Jedným z takýchto developerských zámerov je avizovaný projekt developerskej spoločnosti Immocap, ktorý chce postaviť nové kultúrno-spoločenské a administratívne centrum na Trnavskom mýte,“ konštatuje Bubla, čím potvrdzuje, že hlavné mesto počíta s Novým Istropolisom.

Hovorca Bratislavy sa napokon vyjadril aj k rozhodnutiu Globsecu prvýkrát nezorganizovať bezpečnostnú konferenciu v Bratislave. „Rozhodnutie uskutočniť tento rok GLOBSEC Fórum v Prahe je predovšetkým rozhodnutím organizátora, ktoré rešpektujeme, samozrejme, že pre mesto aj jeho ekonomiku je to strata,“ uzatvoril.

V roku 2030 opäť v stane?

Nový Istropolis je dnes najhorúcejším kandidátom na nové kultúrne a kongresové srdce Bratislavy. Developer Immocap sa po roku posunul v povoľovacom procese a požiadal o vydanie územného rozhodnutia, pričom pre našu redakciu rovnako potvrdil, že naďalej počíta s výstavbou kultúrneho stánku s kapacitou pre 5 000 ľudí a akékoľvek zmeny sú predčasné.

Problémom však môže byť financovanie, ktoré developer stále hľadá. Predsa len, projekt počíta s celkovými nákladmi až 200 miliónov eur. „Neustále hľadáme rôzne formy financovania tohto zásadného projektu. Vedieme diskusie s potenciálnymi partnermi a investormi z domova aj zo zahraničia,“ povedal Jakub Gossányi, riaditeľ developmentu spoločnosti Immocap. Aj napriek týmto tvrdeniam ide dnes o jediný zámer v hlavnom meste, ktorý ponúka reálne riešenie niekoľkoročného sporu o kultúrno-kongresové centrum.

Projekt Nového Istropolisu počíta s celkovým dokončením v roku 2028, čo je ideálny scenár, keďže Slovensko v roku 2030 hostí predsedníctvo Rady Európskej únie. Naša krajina by tak konečne nehostila prezidentov štátov a medzinárodné kapacity v párty stane, ale ako vyspelá krajina v modernej budove s vysokým štandardom, jedinečným architektonickým konceptom a niekoľkotisícovou kapacitou. Dnes je teda viac než isté, že štát nahradí súkromník.