Britská striedmosť

Tvorcovia domu, britskí architekti z kancelárie Stephenson Bell, pracovali so svahovitou parcelou uprostred množstva statných stromov. Keďže sa pozemok nachádza v chránenom území, museli zachovať koncepciu pôvodného domu zo 70. rokov, ktorý na tomto mieste stál – čiže jednoposchodovú dispozíciu. S oboma obmedzeniami sa vyrovnali s dôvtipom. Práve sklon terénu, ktorý prekonáva výšku osem metrov, využili na hlavný obývací priestor. Zakliesnili ho totiž do svahu, a tak si mohli dovoliť pracovať s väčšou konštrukčnou výškou.

Daňou za toto riešenie je rozdielna úroveň obývacej izby s pridruženou kuchyňou a ostatných miestností domu. Architekti však schody neumiestnili mimo, naopak, začlenili ich do interiérového riešenia priestoru. Celkovo je ich práca s „nutným zlom“, ako architekti často nazývajú spojovacie prvky, ako sú chodby a schodiská, v tomto dome výnimočná.  

Hlavný obývací priestor je prostredníctvom schodov priamo napojený na vchod. Toto riešenie spolu s nečakanou výškou a výrazným zasklením nadchne priaznivca voľnej dispozície. Jednoduchý nábytok ešte viac zdôrazní hlavnú dekoráciu – slnečné lúče. Či už prenikajú oknami vysokými päť metrov, alebo sa predierajú naprieč vonkajšími drevenými žalúziami, dokážu pretepliť jednoduchý až strohý interiér.

Na obývaciu izbu nadväzuje veľkorysá kuchyňa s jedálenským kútom. K nej sa pridružuje komora a toalety, všetko je zasunuté do svahu pod hlavný vchod a, netradične, pod garáž. Tá má tiež rozdielnu výšku, vzhľadom na svetlosť kuchyne je zhruba pol metra nad úrovňou hlavného vchodu. 

Protiváhu bloku kuchyne, obývacieho priestoru a garáže tvorí oddychová časť domu so spálňami, s kúpeľňami a ďalšími miestnosťami. Jej stred tvorí chodba, z ktorej jednotlivé miestnosti orientované na južnú stranu vedú smerom do záhrady alebo orientované na severnú stranu smerom ku vchodu. Už sme spomenuli schodisko, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou interiéru obývacej izby; aj tu je chodba viac než len spojovacím prvkom. Je tvorená prefabrikovanými železobetónovými nosníkmi, ktoré sú vyplnené sklom, a tak dovoľujú prirodzenému svetlu prenikať priamo do centra domu.

Celá stredná časť je akýmsi pozdĺžnym svetlíkom a osvetľuje nepriamo aj jednu z kúpeľní.  Na južnej strane oddychovej časti nájdeme spálňu rodičov so šatníkom a zaujímavo koncipovanú kúpeľňu. Podobne ako v celom dome je aj tu zrejmá maximálna snaha o jednoduché a čisté tvary. Preto je vaňa zapustená do zeme a zalícovaná s podlahou, preto nikde neuvidíme police, ktoré sú schované vo výklenkoch za zrkadlami alebo za kamenným obkladom.

Kúpeľňa je rovnako ako ostatné obytné miestnosti na južnej strane úplne zasklená, v tomto prípade zvedavým pohľadom bráni mliečne sklo. Rovnaký prvok použili autori dôsledne aj v ostatných hygienických miestnostiach – a, veruže, nie je ich málo – ku každej z troch ďalších izieb patrí aj samostatná kúpeľňa.

Zvyšné dve miestnosti bez kúpeľní slúžia ako študovňa, respektíve malá telocvičňa.  Severná strana je predĺžená o dĺžku jednej miestnosti. Tá má samostatný vchod a malý kuchynský kút. Môže slúžiť na ubytovanie hostí, akokoľvek to v našich podmienkach znie netradične – odsunúť hosťa mimo súkromia bytu, alebo ako ideálne bývanie pre dospievajúce deti. 

Samostatnou kapitolou domu z dielne architektov Rogera Stephensona a Jeffreyho Bella sú použité materiály. Autori sa prísne obmedzili len na niekoľko z nich. Exteriér tvorí omietnutá murovaná konštrukcia a výrazné zasklenie.

Zmäkčujúcim prvkom a tiež vhodným prepojením s interiérom sú vonkajšie dubové žalúzie a kamenný obklad sokla. Vnútrajšok domu je ladený do svetlých farieb, alebo už je to podlaha v obytných izbách či kúpeľniach, alebo vápencový obklad stien použitý v týchto miestnostiach. Farebnú jednotu narušujú starostlivo zvolené akcenty – tmavá kozubová rímsa, dubový koberec schodiska a chodby, vonkajšie dubové dvere.

Dom neďaleko Manchestra čerpá z klasických diel modernej architektúry, nekopíruje však, iba prikyvuje osvedčeným nápadom. Od podlahy k stropu siahajú zasklené okná alebo bohato nariasený záves v hlavnej obytnej miestnosti. Dôsledné používanie zvolených prvkov môže niekedy vyznieť aj podivne, napríklad keď je jedna stena kúpeľne zasklená mliečnym sklom napriek tomu, že je orientovaná do chodby. Nakoniec však všetko zapadne do výslednej mozaiky – kúpeľňa je rovnako ako ostatné miestnosti osvetlená prirodzeným svetlom, aj keď nepriamo, mliečna stena tvorí v interiéri zaujímavý dekoračný prvok a delí dlhú trasu chodby.

Vyzerá to tak jednoducho. Áno, povieme si, veď sa to vlastne ani inak nedalo. Rodinný dom pri Manchestri možno na prvý pohľad vyzerá nudne. Pri bližšom preskúmaní však zistíme, že sa iba na nič nehrá. Je funkčný, dotiahnutý do konca a necháva svojim majiteľom dosť voľnosti na dotvorenie svojbytného domáceho prostredia. Naostatok, o dobrej spolupráci medzi investorom a architektmi svedčia aj záverečné slová v ich autorskej správe. Klientom v nich ďakujú, a aj všetkým im podobným, za ich odvahu a chuť premýšľať o svojom budúcom sídle spolu s profesionálmi.

Hana Roguljič
Foto: Daniel Hopkinson