Budova, ktorá lieči. V Egypte vzniká udržateľná nemocnica so zelenou oázou parkov

Štúdia OSN predpokladá, že do roku 2030 bude až 60 % svetovej populácie žiť v mestskom prostredí. Odliv ľudí z vidieka do urbanizovaných oblastí so sebou prináša aj stres, vyhorenie a iné civilizačné choroby prameniace z vysokej koncentrácie obyvateľstva a nedostatku zelene. Ako eliminovať odcudzenie od prírody? Odpoveďou môže byť biofilický dizajn prítomný aj v poslednom počine ateliéru svetoznámeho architekta Normana Fostera.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Pojem biofília (biophilia) spopularizoval zakladateľ sociobiológie Edward O. Wilson. Definoval ju ako genetickú, vrodenú potrebu človeka byť v kontakte s prírodou a s ostatnými živými organizmami.

Závery štúdií a metaštúdií hovoria o tom, že ľudia v prírodnom, zelenom prostredí pociľujú radosť, cítia sa odpočinutí a majú nižšiu hladinu stresu. Dokonca sú dlhodobo zdravší a pozitívne naladení.

Tento konceptuálny prístup je priam stvorený pre návrhy nemocníc a inšpirovalo sa ním aj anglické architektonické štúdio. Nemocničné zariadenie vzniká s finančnou podporou renomovaného egyptského chirurga Magdiho Yacouba a je zároveň súčasťou reťazca už stojacich kliník. Týmto spôsobom sa investor snaží vrátiť dôstojnosť do oblasti, v ktorej vyrastal.

Pyramídy na horizonte

Norman Foster, zakladateľ a výkonný riaditeľ Foster + Partners, vyhlásil: „Nové kardio centrum ponúkne najmodernejšie, bezplatné zdravotné zákroky Egypťanom, zvlášť tým znevýhodneným. Bujná a zelená oáza parkov pretkaných chodníkmi priamo podporuje zdravie. Vďaka svojmu dizajnu pasívnej stavby je príkladom trvalo udržateľnej budovy reagujúcej na miestny program.“

Nemocnica bude disponovať až 300 lôžkami prispôsobenými potrebám pacientov, ich rodín a personálu, ktorý sa o nich stará. Najdôležitejším elementom je bujná zelená krajina a upokojujúce jazero, ktoré sa snaží optimalizovať celkový zážitok pacienta a skrátiť čas zotavovania. Výhľady nenechávajú nič na náhodu – na horizonte stoja pyramídy v Gíze.

Spolupráca ako téma

Nová nemocnica bude stáť v susedstve prestížneho mesta vedy a techniky Zewail, ktoré je súčasťou integrovanej zóny výskumu v oblasti zdravia a lekárstva. Prízemie zahŕňa komplexné diagnostické a liečebné zariadenia vrátane úrazového a pohotovostného oddelenia, veľkej ambulancie a rehabilitačného oddelenia.

Niekoľko nádvorí vnáša do hlbokého pôdorysu prirodzené svetlo a zároveň pomáha pri orientácii. Kvôli minimalizácii vzdialeností medzi doktorom a pacientom a maximalizácii spolupráce výskumníkov a opatrovateľov boli chirurgické oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti umiestnené vedľa seba.

Na prvom poschodí je každá z ôsmich jednotiek intenzívnej starostlivosti navrhnutá tak, aby optimalizovala zotavenie, so súkromím, prirodzeným denným svetlom a s výhľadmi na jazero a zeleň. Nachádzajú sa tu aj učebne a vzdelávacie priestory pre študentov medicíny.

V interiéri sú použité jemné a teplé farby inšpirované egyptskou históriou. Zelená terasa na druhom poschodí, inšpirovaná miestnymi tradíciami pobytu v exteriéri počas chladnejších častí dňa, poskytuje priestor na rozchod zamestnancov i návštevníkov.

Pretkaná doplnkovými priestormi, ktoré zahŕňajú veľkú kantínu pre zamestnancov, detskú škôlku a spoločenské miestnosti pre brainstorming, vyznieva ako multifunkčný poloverejný areál. Jednolôžkové a viacposteľové izby pre pacientov na horných poschodiach zastrešujú skulpturálne škrupiny strešnej konštrukcie.

Biofília lieči

Nigel Dancey, vedúci štúdia Foster + Partners, uviedol: „Zameranie tohto projektu sa špeciálne sústredí na poskytovanie najlepšej starostlivosti pacientom vďaka takmer ideálnemu prírodnému prostrediu na zotavenie. Spája najnovší výskum v oblasti biofílie a pozitívny vplyv prírody v prostredí ústavu.“

„S naším priekopníckym riešením spolupráce nemocničného personálu umožní zdravotníckym pracovníkom poskytovať najlepšiu starostlivosť,“ dodáva. Výstavba sa začala v septembri tohto roka.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 11-12/2020.