Budova národnej rady v Benine je inšpirovaná „stromom rozhovorov“

Pripravovaný projekt budovy beninskej národnej rady je personifikáciou tradície konštruktívnych debát v tieni baobabov a zároveň metaforou.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Tradície boli vždy súčasťou kultúrneho dedičstva národov. Odkazy na ne sú zhmotnené takmer všade – v hudbe, literatúre, vo vizuálnom umení a v neposlednom rade aj v architektúre.

Nenápadná africká krajina ležiaca na pobreží Guinejského zálivu prechádza renesanciou. Bývalá francúzska kolónia má búrlivú kultúrnu i politickú minulosť – po vyhlásení nezávislosti v roku 1960 nasledovalo niekoľko štátnych prevratov a vojenských pučov. Stabilitu priniesli až demokratické voľby pred začiatkom druhého tisícročia.

Dnes sa mení na moderný štát, ktorého nároky na vedenie už existujúca infraštruktúra nespĺňa. Preto v hlavnom meste Porto-Novo vyrastie nová budova verejnej inštitúcie – národnej rady. Pripravovaný projekt vzišiel z pera berlínskeho ateliéru Kéré Architecture s vetvou aj v africkej Burkine Faso.

Pôvodná budova Národnej rady Beninskej republiky, ktorá pochádza ešte z koloniálnej éry, prestala spĺňať požiadavky moderného spoločenského života. Kompetentní zverili návrh nového sídla národnej rady architektom so znalosťou miestneho kontextu. Ich dizajn by mal zhmotňovať demokratické hodnoty a kultúrnu príslušnosť beninského národa.

Parafráza stromu

„Projekt je inšpirovaný ‚stromom rozhovorov‘, starodávnej západoafrickej tradície stretávania sa pod košatým stromom, kde sa prijímali konsenzuálne rozhodnutia v záujme komunity. ,Strom rozhovorov‘ je nadčasový symbol, svedok predchádzajúcich generácií, ktorý vzbudzuje úctu k majestátnym prírodným silám,“ opisuje inšpiráciu vedúci architekt Francis Kéré.

Tento rodák zo susedného štátu Burkina Faso vyštudoval na berlínskej Technickej univerzite. Ešte počas štúdia navrhol a získal financie, aby postavil základnú školu v rodnom meste Gando. Zasadacia hala je situovaná na prvom nadzemnom podlaží. Jej veľkolepý strop tvorí dynamicky tvarovaná nosná konštrukcia, ktorá ďalej pokračuje do vyšších podlaží – „koruny stromu“.

Sú v nej umiestnené kancelárie a obslužné priestory, ktoré sú odsadené ďalej od hlavnej fasády. Interiér je tak chránený pred intenzívnym presvetlením a prehrievaním. „Kmeň“ je otvorený a vytvára centrálne nádvorie, ktoré umožňuje prirodzené vetranie komunikačných priestorov a privádza nepriame svetlo prenikajúce do srdca budovy.

Točité schodisko v jeho strede spája zasadaciu halu na prízemí s kanceláriami vyššie, zatiaľ čo strešná terasa na najvyššom poschodí ponúka úžasný výhľad na mesto a lagúnu v diaľke.

Park až po prah dverí

Veľká časť pozemku je venovaná verejnému parku, ktorý bude prezentovať miestnu flóru a poskytovať mestu Porto-Novo rozsiahly priestor na rekreáciu. Dojem otvorenosti a priehľadnosti bol docielený rozšírením parku až po pätu „kmeňa“ objektu parafrázujúceho strom.

Poskytne tak veľkorysý tieň po celom obvode budovy, kde sa návštevníci môžu stretávať a diskutovať obdobne ako na druhej strane steny – v zasadacej hale. V juhovýchodnom rohu parcely je predpolie budovy národnej rady riešené formou námestia. Oproti novej stavbe sa totiž nachádza pôvodná budova parlamentu, v ktorej bola vyhlásená nezávislosť Beninskej republiky.

Námestie tak tvorí prepájací prvok tejto cielenej dichotómie. Ďalšie priestory vládnych služieb sú integrované do topografie parku rozširujúc jeho plochu vegetačnými strechami, ktorých fasády vymedzujú južnú hranicu územia.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 03/2021.