Budovy môžu byť nedokonalé a pritom krásne, odznelo na tohtoročnom Green Building Summite

Hlavné mesto opäť patrilo európskym expertom na udržateľné riešenia, ktorí hovorili o emočnej udržateľnosti v architektúre, pracovných ekosystémoch aj rastúcich drevostavbách.

Budovy, ktoré máme radi, majú dlhšiu životnosť. Máme k nim vzťah, staráme sa o ne, lebo sú súčasťou našej komunity alebo žijeme v ich susedstve. Uviedol to Jakob Dunkl, architekt a zakladateľ architektonického štúdia querkraft architekten v Bratislave na konferencii Green Building Summit 2024.

Vyzdvihol dôležitosť princípu emočnej udržateľnosti a na realizovaných príkladoch ukázal, čo znamená poetický pragmatizmus, ktorý najlepšie vystihuje ambície viedenského architektonického štúdia. Výborným príkladom je podľa Jakoba Dunkla novostavba obchodného domu Ikea vo Viedni, ktorá má dokonca už aj svoj vlastný fanklub. Fascinujúcou stavbou je aj budova múzea moderného umenia financovaná zo súkromných prostriedkov na rakúsko-talianskych hraniciach, ktorá sa krátko po svojom dokončení stala pamiatkovo chránenou budovou.

„Budovy môžu byť nedokonalé a pritom sú krásne,“ zdôraznil Jakob Dunkl. Na príklade múzea v Ingolstade ukázal, že krásnu budovu môžeme jednoducho nechať nedotknutú a ponechať jej len voľnejšiu funkciu v podobe miesta na stretávanie. V tomto prípade umeleckú galériu architekti umiestnili do podzemia, kde je limitovaný prístup denného svetla.

Takto vytvorený priestor je ohraničený pôvodnými tehlovými základmi starej továrne. Tretí ročník konferencie Green Building Summit 2024 sa uskutočnil 24. apríla v Bratislave na plávajúcom Pontone na Dunaji s účasťou európskych expertov, ktorí priniesli na Slovensko nové témy a inovatívne prístupy architektonického navrhovania a stavebných postupov. Hlavnou témou konferencie bola cirkularita ako cesta k udržateľnej budúcnosti.

Predsedníčka Slovenskej komory architektov (SKA) Nora Vranová hneď v úvode pripomenula, že až 75 % budov v Európskej únii bolo postavených pred rokom 1990. „Otázka, pred ktorou dnes stojíme, je, ako využiť tento existujúci fond. Ako nemrhať zdrojmi, energiou aj materiálmi, ktoré sú v týchto budovách obsiahnuté,“ zdôraznila.

Nové pracovné ekosystémy

Stratégiu pracovných ekosystémov budúcnosti predstavil Kasper Fabritius, sales and marketing manager z fínskej spoločnosti Senaatti, ktorá presadzuje princíp efektívnosti nehnuteľností vo verejnom sektore. Udržateľnosť a úspornosť môžu byť podľa neho v materiálových riešeniach aj v aktívnom prístupe k efektívnej spolupráci. V časoch, keď sa reálna denná obsadenosť kancelárskych budov blíži k 25 % a rozloha pripadajúca na jedného pracovníka presahuje desiatky metrov štvorcových, ide o dôležitú zmenu uvažovania.

„Roky sme žili v predstave, že je dôležité dosiahnuť status mať vlastnú kanceláriu
sám pre seba. Dnes sme v situácii, keď firmy už nemusia garantovať nielen samostatnú kanceláriu, ale ani samostatný stôl, či dokonca samostatný firemný priestor,“ uviedol.

Podľa prieskumov je globálny priemer práce z domu 2,3 dňa z týždňa. Prázdne kancelárske priestory treba vykurovať, upratovať, udržiavať. „Prázdne kancelárie nevytvárajú komunitu. Tá sa tvorí cez spoluprácu a komunikáciu. Dnes hovoríme o novom type industriálnej revolúcie, keď začíname pracovať tam, kde žijeme. Ľudia nechcú toľko dochádzať. Riešením sú zdieľané multifunkčné pracovné priestory,“ vysvetlil podstatu stratégie pracovných ekosystémov.

Dostávajte výber tých najlepších článkov z ASB. Zapnite si odber nášho newslettra!

Drevostavby vo svete rastú

„Vo svete je dnes už viac ako 300 výškových budov postavených z drevených konštrukcií. Je to výsledok moderných technologických postupov. Všetko sú to však prototypy s jedinečným dizajnom. Udržateľným riešením je prefabrikácia ako časovo aj finančne efektívna stratégia vo výstavbe,“ uviedol na konferencii Vittorio Salvadori, Head of Project Acquisition v spoločnosti CREE z Rakúska.

Predstavil možnosti kompozitných dreveno betónových konštrukčných systémov a celý proces výstavby z prefabrikovaných kompozitných prvkov, ktorý sa po takmer desaťročnej práci v CREE podarilo zosystematizovať. Takáto výstavba dokáže podľa neho ušetriť až 50 % betónu oproti konvenčným postupom a vyžaduje si priamo na mieste stavby minimálny počet pracovníkov. Požiarna bezpečnosť je aspektom, ktorý bráni výstavbe vyšších drevostavieb na Slovensku.

„Zvlášť pri hybridných konštrukciách je to otázka, ktorá sa vždy objaví hneď na začiatku rokovaní s investormi,“ uviedol Vittorio Salvadori.

Udržateľnosť cez znovuzrodenie

„Podľa výskumov sa v priemere budovy „dožívajú“ len 43 rokov,“ uviedol Samppa Lappalainen, CEO a partner fínskeho architektonického štúdia JKMM, a apeloval, že by sme sa mali snažiť prispôsobiť legislatívu tak, aby rekonštrukcie budov boli dostupnejšie a menej finančne náročné.

Každé mesto má podľa neho budovy, ktoré sú historicky cenné, takže nie je možné ich zbúrať a na druhej strane do ich renovácie sa nikto nehrnie, pretože je to veľká výzva. Na príklade Fakulty umení vo Fínsku ukázal, ako striedmy repertoár výrazových prostriedkov dokáže vyzdvihnúť kvality pôvodnej budovy.

Samppa Lappalainen, ktorý je verejnosti vo Fínsku známy ako moderátor v ocenenej televíznej relácii „Grand Designs Finland“, zdôraznil, že by sme mali menej stavať, a ak už musíme budovať nové stavby, ideálne by bolo použiť drevené konštrukcie.

Cirkularita a prírodné systémy

Pretrvávajúcej kráse prírodných materiálov a realizáciám, ktoré intenzívne využívajú prírodné zdroje sa venoval Alfred Berger, architekt a zakladateľ kancelárie Berger-Parkkinen Architekten z Rakúska. Zdôraznil aj dôležitosť komplexného využitia budov. „Je to úloha developerov, vymyslieť program a náplň, ktorá udrží budovy využité a živé počas celého dňa tak, ako sa to podarilo v obytnom súbore v štrnástom viedenskom obvode,“ uviedol.

Cirkulárne využitie materiálov ilustroval na projekte rodinnej hrobky pre súkromného investora. Prepojením kameňov zo zbúranej stavby, ktoré sa na pozemku nachádzali storočia nepoužité. S betónovými kvádrami architekti vytvorili uprostred lesa dôstojné miesto odpočinku, ktoré je vizuálne prepojené so životom v hlavnej rezidenčnej budove.

Nevyhnutnou súčasťou cirkularity sú prírodné systémy. Ich dôležitosti sa v kontexte udržateľnej architektúry a architektonickej kvality venoval Milan Tomac, architekt a partner z ENOTA Architects zo Slovinska. „Snažíme sa kopírovať prirodzené procesy v tvorbe. Menej dizajnujeme, viac sa necháme inšpirovať prírodnými algoritmami,“ opísal koncepčný prístup ateliéru k novým zadaniam. Ukázal to na realizácii wellness centra v rodinnom hotelovom rezorte, kde tvarovanie objemov, fasád a striech plne rešpektuje prirodzený ráz krajiny so zmiešanými lesmi a zvlneným horizontom.

Konferenciu slávnostne otvoril Richard Teichmann, podpredseda európskej siete Svetovej rady pre zelené budovy (WGBC). „Tak ako Dunaj je špecifický tým, že spája mnoho odlišných krajín, kultúr a jazykov, tak je téma udržateľnosti špecifická v tom, že je potrebné, aby sa na riešení otázok, pred ktorými stojíme, spojili rôzne skupiny: vládne organizácie, súkromné spoločnosti ale aj všetci jednotlivci,“ ocenil symboliku miesta priamo na Dunaji, ktoré organizátori na podujatie vybrali.