Bytové domy Andromeda pod taktovkou re:architekti studio

Sídlisko KVP v Košiciach by sa malo dočkať rozšírenia. Projekt nazvaný poeticky Andromeda má pod palcom rovnomenná developerská spoločnosť Andromeda Invest. Prvým krokom bolo zorganizovanie urbanisticko-architektonickej súťaže, do ktorej sa zapojilo osem vyzvaných ateliérov zo Slovenska aj z Českej republiky. Zvíťazil pražský ateliér re:architekti.

Na nezastavanom území s rozlohou takmer 28-tisíc m² medzi Wuppertálskou a Topasovou ulicou by malo vyrásť približne 400 bytov. „Tento počet sa nám javí ako optimálny. Samozrejme, nič sa nestane, ak ich víťazný návrh bude obsahovať povedzme 380. Cieľom je pre nás pripraviť projekt nie čo najrýchlejšie, ale čo najkvalitnejšie,“ povedal pre týždenník TREND ešte na jeseň Miroslav Kacej, konateľ spoločnosti Andromeda Invest, ktorá je investorom projektu. Podklady súťaže overila slovenská komora architektov. Súčasťou každého bytu musela byť lodžia alebo terasa, projekt by mal rátať aj s priestorom pre zeleň a športoviská. Okrem vnútroblokov sa počíta s uceleným parkom, ako aj s občianskou vybavenosťou. „Park a zeleň by mali zaberať zhruba jeden hektár v celom projekte,“ približuje M. Kacej.

Do súťaže boli vyzvaní: AM – ARCH (Košice), ar.chitect (Košice), ATELIER 69 – ARCHITEKTI (Praha), Compass (Bratislava), Pačay architekti (Košice), Petr Hájek Architekti (Praha), re:architekti studio (Praha) a Vallo Sadovsky Architects (Bratislava). Porota rozhodovala v zložení Miroslav Kacej, Viktor Malinovský, Irakli Eristavi, Adam Gebrian a Anton Reitzner, boli prizvaní experti Petronela Királyová, Pavel Titl a Ladislav Kočiš.

Prvé miesto: re:architekti

Pražskí re:architekti do svahovitého terénu vložili tri jasné línie: dve línie domov a ulicu. Krivka ulice sleduje morfológiu parcely, jednu líniu domov tvoria veže, druhú nízke bytové domy. Celá zástavba výškovo graduje smerom k Moskovskej triede, kde veže dosahujú výšku susediacich panelových domov. Medzi domami vznikajú pohodlné a príjemné susedské priestory, ktoré ponechávajú priehľadnosť i priechodnosť a umožnia vznik bohatého prostredia.

Porota návrh ohodnotila ako veľmi kultivovanú a solídnu architektúru s dôsledným a premysleným riešením dispozície bytov orientovaných na dve svetové strany. Ocenila tiež detailne vypracované vnútroblokové priestory, jasne definované priestory medzi domami a jednoznačne vyjadrený vzťah k Wuppertálskej ulici, ktorú chápe ako mestskú ulicu.

Neprehliadnite: Bude nová nemocnica Bratislava – ­Rázsochy bez architektonickej­ súťaže?

Druhé miesto: Compass architekti

Hlavou myšlienkou druhého oceneného návrhu bolo nenarušiť plynulosť biokoridoru a zatraktívniť ho pre ľudí. Hmotové riešenie sa prispôsobuje svahovitosti terénu a snaží sa zmierniť kontrast medzi socialistickou výstavbou panelových bytových domov na západe a rodinnými domami na východe.

Urbanistický koncept bodových domov v zeleni maximalizuje plochu preslnených fasád. Porota na návrhu ocenila jasný koncept celého územia, vhodné štruktúrovanie, mierku hmôt a mestský, nie sídliskový charakter zástavby so štyrmi typmi domov. Ako problematické vnímala porota fungovanie terás, súkromných a verejných medzipriestorov a ekonomickú náročnosť málopodlažných objektov s parkovaním v suteréne.

Tretie miesto: Vallo Sadovsky Architects

Lineárne domy umiestnené v smere sever – juh kopírujú východnú a západnú hranicu pozemku. Táto urbanistická schéma vytvára dva druhy priestorov: zelené dvory medzi terasovitými domami a stredový lineárny park.

Kvalitná a jednoznačná práca s verejným priestorom a plnohodnotné začlenenie Wuppertálskej ulice vyniesli návrhu bratislavského štúdia tretie miesto, ako nevhodné porota hodnotila architektonické riešenie terasových „zikkuratov“, ktoré podľa nej pôsobí v kontexte rozpačito a eklekticky.

Podoba novej rezidenčnej štvrte je už zrejme jasná. Nasledovať by mal proces EIA a žiadanie povolení. Developer ráta s rozdelením projektu do viacerých etáp a aj keď už zámer vyvolal medzi obyvateľmi negatívne emócie, projekt by sa mal čoskoro dostať do finálnej podoby.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2019.