Bytový komplex UNIC: Evolúcia bytového domu v mestskom prostredí

Paríž je mestom nielen klasickej architektúry, ale aj tej modernej. Svoju reálnu podobu v ňom dostala aj vízia bytového domu, ktorý spája komunity a mieša rôzne sociálne triedy s dôrazom na blízkosť k prírode.

Trinásťpodlažný bytový komplex v novovzniknutej štvrti Clichy-Batignolles v Paríži je dielom pekinskej architektonickej kancelárie MAD Architects. Návrh vzišiel z medzinárodnej súťaže usporiadanej v roku 2012. Zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Ma Yansong bol v tom čase prvým čínskym architektom, ktorý mal za úlohu navrhnúť významnú budovu nielen vo Francúzsku, ale v celej Európe.

Experiment s diskusiou

Nová štvrť so zmiešaným využitím je založená na modeli udržateľného mestského rozvoja. Predstavuje záväzok mesta znížiť svoju uhlíkovú stopu a zároveň poskytnúť bývanie pre približne 7 500 obyvateľov.

Architekti z MAD Architects a miestni Biecher Architectes, ktorých si Číňania pozvali na konzultáciu, svoju víziu preberali s predstaviteľmi samosprávy, architektmi a urbanistami na viacerých workshopoch. Ich cieľom bolo prepojiť komunitu a zabezpečiť, aby experimentálny návrh uspokojil potreby obyvateľov tamojšej štvrte.

Projekt nadväzujúci na desaťhektárový Park Martina Luthera Kinga má podobu dvoch asymetrických veží, ktoré ponúkajú dokopy 78 bytov pre súkromných vlastníkov, 48 sociálnych bytov, materskú školu, komunitné centrum, reštauráciu, obchody aj vstup do metra.

V súlade so svojím názvom sa 50 metrov vysoká, zakrivená stavba UNIC stala jedinečnou dominantou, viditeľnou aj zo severozápadnej časti mesta. Jej previazanosť s mestským prostredím a hravosť je v silnom kontraste s okolitými bytovými blokmi v štýle hausmannskej architektúry. Podľa urbanistickej koncepcie

Georga Eugèna Haussmanna kedysi vznikali v Paríži tri typy budov, ktorých fasády už z diaľky hlásali, či v nich bývajú robotníci alebo buržoázia.

Vlnitá fasáda zo skla a betónu

Fasáda bytového domu je navrhnutá v dialógu so zeleným parkom a okolím. Rozvlnené okraje budovy vytvárajú miesta pre stupňovité terasy a balkóny, ktoré obyvateľom ponúkajú výhľady na mesto. Z bytov na južnej strane je dokonca vidno na Eiffelovu vežu, vzdialenú viac ako štyri kilometre.

Zároveň sú terasy dostatočne veľké na to, aby podporovali komunitné stretnutia obyvateľov. Podobne ako rôzne zakrivené terasy, ani žiadne dve podlahové plochy v projekte nie sú rovnaké. Variabilita podlahových plôch sa dosiahla vďaka jednoduchej dvojjadrovej konštrukcii v kombinácii s flexibilitou holej betónovej fasády.

Príroda a pulzujúci pouličný život z okolia sa stávajú súčasťou interiéru vďaka obrovským oknám a sklenenému zábradliu. Obytné priestory pre sociálne aj súkromné byty spája spoločná základňa na prízemí.

Bola navrhnutá tak, aby obyvateľom poskytovala priamy prístup k miestnej stanici metra a zároveň sú na tejto úrovni umiestnené rôzne prevádzky a materská škola. Táto kombinácia má navyše uľahčiť komunikáciu medzi obyvateľmi, ktorí v bytovom dome bývajú a pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev.

Inšpirácia velikánom

Autorom návrhu sa v tomto parížskom projekte podarilo prepojiť luxusné a sociálne bývanie, ale tiež hustú zástavbu a visuté záhrady. V ich veľkorysom riešení hrá príroda opäť jednu z hlavných úloh a prirodzene sa začleňuje do mestského prostredia. Architekta podľa vlastných slov inšpiroval Le Corbusierov ikonický dom kolektívneho bývania Unité d’habitation.

Lenže kým v tých časoch boli pri riešení bytovej otázky prioritou efektívnosť a nízke náklady, dnes musíme o ideálnom bývaní diskutovať v spoločenskom kontexte a zobrať do úvahy rovnosť aj rozmanitosť rovnako ako blízkosť k prírode. Aj preto je podľa neho UNIC stelesneným evolučného procesu Paríža.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2023