Bývanie pod pultom

Vzhľadom na to, že konštrukciu domu tvorí liaty železobetón, bola voľba rovnej strechy tektonicky logická. To, čo hovorí Colin Rowe o skelete, sa môže vzťahovať na všetky systémy, ktoré nevyužívajú klasické plné steny z tehál: „Skeletovej stavbe totiž zjavne nevládnu zvislé plochy, ako je to v prípade tradičnej murovanej stavby, ale, naopak, vodorovné plochy stropov a nosníkov. (…) Inými slovami: voľné priečelie je vymenené za voľný pôdorys, ale obmedzenia vyplývajúce z nového systému sú práve také ťaživé ako tie predošlé.“ (Rowe, Colin: Matematika ideálnej vily a iné eseje. Brno, 2007, s. 23).

Pultovú strechu možno chápať ako vyústenie stavieb, v ktorých veľkú úlohu hrajú práve vertikály, respektíve pultová strecha je do istej miery kompromis medzi sedlovou a plochou strechou. Jej použitie vedie k tomu, že stavba sa vlastne stáva trojčlennou. V prípade rodinného domu v Mladej Boleslavi ide vo vertikálnom reze o skladbu dvoch častí – prízemné podlažie má tvar obdĺžnika, druhé, nadzemné podlažie zasa trojuholníka.

Ak neodhliadneme od určitej oddelenosti vlastného domu od garáže, tvorí celok sústavu dvoch pultových striech a výsledný vertikálny rez je tak súhrou dvoch trojuholníkov s rôzne ostrými uhlami. V prípade, že by boli okolnosti laboratórne sterilné a do hry by nevstúpil rad administratívnych náhod, bola by rovná strecha logickým zavŕšením dominancie horizontálnych plôch. Stavba by možno pôsobila v okolitej zástavbe ako cudzorodý prvok – takmer ako planimetrický útvar medzi pekne podarenou „tradičnou“ stereometriou – ale nárok na začlenenie do okolitej zástavby nebol automaticky nadradený nároku na konštrukčnú logiku stavby.

Jiří Špaček stál teda pred úlohou, ako vyriešiť situáciu bez toho, aby utrpela konštrukčná logika. Výsledok je nadmieru uspokojivý. Vo vertikálnom reze vidíme interakciu obdĺžnych, takmer štvorcových, lichobežníkových a trojuholníkových foriem. To, čo sa pôvodne javilo ako strata – konštrukčná integrita, sa nakoniec ukázalo ako nové východisko. Pôvodne zamýšľaná prevaha horizontál bola obohatená o pôsobivú vertikalitu. Týmto víťazstvom nového projektu nad pôvodným – o ktorom rozmýšľali investori aj autor v laboratórnych podmienkach – sa však výhody nevyčerpávajú. Predsa len niečo ostalo z horizontality pôvodného zámeru.

Sklon pultovej strechy nie je taký veľký, respektíve uhol zvierajúci obe priľahlé odvesny nie je taký ostrý, aby sa strecha nedala považovať za takmer plochú. Túto goniometrickú hru teda nakoniec autorovi, užívateľovi aj iným „príjemcom“ stavby umožnilo zadanie, ktoré zabránilo pôvodným predstavám o dome. Nanovo definované podmienky sa nakoniec neukázali – ale iba vďaka autorovi – ako zväzujúce, ale „rozväzujúce“, čiže rozvíjajúce novú siluetu domu.

Interiér je vyberaný a takmer monochrómny.

Južnú fasádu možno vlastne považovať za „zvyšky“ tejto pôvodne dôslednej horizontality – tej dominancie, ktorú Colin Rowe pripisuje takmer všetkej architektúre po doznení klasicizmu a historizmu, teda od nástupu moderny až po súčasnosť.

Ak ostaneme pri Roweovi a pri tejto stavbe, čo potom môžeme považovať za „ťaživé obmedzenia“, ktoré plynú zo zámeny voľného priečelia za voľný pôdorys? Najmä to, že sloboda pôdorysu (ktorá nie je nikdy bezbrehou voľnosťou, ale vždy priestorom obmedzeným terénnou situáciou, urbanistickými či prevádzkovými súvislosťami a radom ďalších faktorov) neumožňuje vyjadriť rafinovanosti skryté v samotnej skladbe hmôt tak, aby boli zrejmé na fasáde. Tento Roweom načrtnutý dualizmus je v európskej architektúre takou samozrejmosťou, až jeho pripomenutie môže vyznievať ako povestné nosenie dreva do lesa. No táto samozrejmosť je iba zdanlivá. Lebo bloková hmota klasicistického domu, uzatvorená do prísne ohraničeného a kánonicky záväzného pôdorysu, uvoľňuje väčší priestor na fasáde, ktorú možno plasticky stvárniť v mnohých variantoch.

Južná fasáda

Východná fasáda

Západná fasáda

Naopak, pôdorysne sa mohol RD v Mladej Boleslavi poňať aj inak, bez toho, aby sa musela nutne meniť fasáda. V každom prípade dominantný motív tohto domu je pult ako symbióza kolmej steny a naklonenej roviny. Dva varianty toho istého typu zastrešenia potom skutočne umožňujú tvrdiť, že ide o bývanie pod pultom. Nielen v tomto, ale aj v tom prenesenom zmysle – ako bývanie, ktoré rozhodne nepatrí medzi bežnú architektonickú produkciu. Ako všetko vzácne, aj tento dom je luxusom svojho druhu – v tom najlepšom slova zmysle. Pre spôsob, ktorým premenil počiatočnú nevýhodu a rozpor medzi predstavou investora a schvaľovateľa na výhodu. 

Názov stavby: rodinný dom
Miesto: Mladá Boleslav
Architekt: Ing. arch. Jiří Špaček
Projektant: AED Projekt
Dizajn, návrh interiérov: Ing. arch. Jiří Špaček
Začiatok realizácie: máj 2003
Ukončenie realizácie: február 2006

Technické údaje:
Konštrukčné riešenie: monolit železobetón
Materiály: betón, sklo, oceľ, dub IPE
Strešná krytina: Rheinzink
Omietky vonkajšie, vnútorné: drevený obklad IPE, stierka Baumit
Okná: hliník Schüco
Dvere: vonkajšie hliník Schüco, vnútorné atyp dub, Lualdiporte sklo
Podlahy: Kantovka dub
Nábytok: čiastočne vstavaný atyp interiér

Technológie:
Vzduchotechnika, vykurovanie, elektroinštalácie: teplovzdušné vykurovanie s núteným prívodom čerstvého vzduchu s rekuperáciou

Michal Janata
Foto: Ing. arch. Jiří Špaček