Bývanie pre architekta
Drevený rodinný dom v Rozhanovciach pri Košiciach je zaujímavou drevostavbou, a to nielen z architektonického hľadiska. Dom je dielom dvojice architektov Ing. arch. Jany Račkovej a Ing. arch. Pavla Škombára, ktorí sú zároveň investormi. Nachádza sa v mierne svahovitom teréne a je realizovaný v pasívnom energetickom štandarde. Okrem klasických určujúcich prvkov (typických pre projekt pasívneho domu) sa do formovania objemu zapojili aj činitele ako kvalitnejší výhľad a zachovanie pekných starých stromov v záhrade.
Nenápadná stavba s čistými, nekomplikovanými líniami vyhrala 2. miesto v súťaži BEFFA 2012 (Building efficiency awards), ktorá oceňuje stavebné projekty s výnimočnou energetickou, konštrukčnou a architektonickou hodnotou. Už od začiatku vstupovalo do procesu projektovania veľa nových faktorov a udalostí, vďaka ktorým projekt postupne dozrieval. Jeden z najdôležitejších faktorov bol práve pozemok, keďže stavba mala reagovať na niektoré z jeho špecifík. Pozemok má ideálnu orientáciu, čo využil prvotný návrh, ktorý sa veľkoryso roztiahol dlhou fasádou orientovanou na juh. Potom sa však novou prioritou stala záhrada, stromy a panoramatický pohľad na západ, takže orientácia a pasivita domu ostali druhoradé. V nadväznosti na nové priority už projekt nebol taký jednoznačný. Aby spĺňal priestorové nároky, bolo nutné ho zalomiť do tvaru „L“. Aj napriek zmene však vychádzali výpočtové hodnoty pre pasívny štandard.
Dispozícia je výsledkom kompromisov medzi architektom a jeho manželkou. Bližšie opísané architektom: ,,Mali sme návrh, s ktorým sme boli ako-tak spokojní. K ideálu to má väčšinou ďaleko, ale v celom tom procese si človek jedného dňa musí povedať, že stačilo… a pustiť sa aj do výstavby.“ Nakoniec boli všetci spokojní a dom rešpektoval záhradu, výhľad a dispozícia sa finálne utriasla. Dispozične je dom určený pre jednu rodinu. Má umiernenú veľkosť miestností a veľké okná na juhozápadnej fasáde opticky zväčšujú obytnú zónu. Na prízemí sú kuchyňa s obývacou miestnosťou prepojené do jediného priestoru. Zóna jedálne môže pokračovať až k posedeniu na terase. Cesty a chodby boli obmedzené na minimum.
S výstavbou sa začalo základmi v roku 2007. Ďalší rok sa zrealizovali všetky betónové prvky, ktoré sa navrhli hlavne na akumuláciu. Netradične teda vyrástlo najskôr schodisko a steny okolo. Potom sa začalo s konštrukciou drevostavby. Strecha prízemnej časti má dva sklony, aby vznikol prirodzený zemný val. Približne 100 ton hliny na streche je nesených prostredníctvom vrstvy z dosiek, kari siete a 6 cm hrubej betónovej škrupiny. Navezenie celej strechy a východnej steny prebehlo pomocou ťažkej techniky, ktorej záťaž zvládla strešná konštrukcia bez porušenia. Val sa dvíha z terénu na strechu. V dnešných dňoch je už kopec prirodzene zarastený a okrem stavebnej funkcie plní aj ekologickú, estetickú a funkčnú. V lete sa tu pestuje zelenina a v zime zasa realizujú športy na snehu – sánkovanie a pod.
Rodinný dom v Rozhanovciach si prispôsobil klasickú technológiu európskej drevostavby, v ktorej je dôležitá tvarová optimalizácia a orientácia hlavne na juh. Jeho architektúra je nielen o elegantnom zovňajšku, ktorý býva najviac posudzovaný pri všetkých stavbách, ale ide aj pod povrch a zaoberá sa vplyvom na životné prostredie a spolupôsobením s okolím.
Autor: Ing. arch. Jana Račková, Ing. arch. Pavol Škombár
Lokalita: Košický kraj, SR
Realizácia: 2011
Katarína Vankušová
FOTO: Jana Račková, Pavol Škombár, Jaris
