Bývanie v objatí

Na bratislavskom nábreží sa spoločnosti J&T už dlhšie páči a pravdepodobne sa tu začína páčiť aj Bratislavčanom. Za budovaným projektom Riverparku sa nedávno v Karloveskej zátoke ukončila výstavba obytného súboru Karloveské rameno. Projekt je výsledkom architektonickej súťaže z roku 2002, ktorú vypísala spoločnosť J&T Global (dnešná J&T Real Estate). Investor hľadal prostredníctvom súťaže vhodné architektonické riešenie zástavby v inudačnom pásme pri Karloveskej zátoke. Špecifikom lokality je rôznorodosť jej okolia. Stretáva sa tu prírodné prostredie s urbanizovaným – voľné priestranstvo s kontaktom s vodou a s lesom na ostrove Sihoť bezprostredne susedí so zástavbou na Botanickej ulici a s výškovými objektmi internátov.

„V konkurencii návrhov bývania v masívnych monoblokoch, ktoré prevládali, zaujalo investora pravdepodobne riešenie založené na terasovitom zvažovaní sa dvoch obytných blokov smerom k ramenu Dunaja,“ vysvetľuje Juraj Šujan, jeden z dvojice autorov architektonického riešenia. Vďaka tomu pôsobia obe budovy z úrovne chodca na promenáde pri rieke veľmi ľahko – hmota objektu je skrytá za nízkym trojpodlažným čelom. Ľahkosť tohto čela je umocnená aj tým, že je konzolovito vysunuté nad terénom. Hmota objektov je zjemnená aj uskočeným parterom, v ktorom prevládajú presklené plochy.

„Druhou prednosťou terasového riešenia je to, že dvadsať bytov získalo rozsiahle terasy s takým výhľadom na rameno, ktorý v rámci Bratislavy môže naozaj konkurovať tým najatraktívnejším adresám, “ pokračuje J. Šujan.

Pôvodne sa uvažovalo s troma objektmi, no v snahe vytvoriť dostatok voľného priestoru sa napokon postavili dva objekty, ktoré sa navzájom líšia len počtom modulov – západný objekt má o jeden modul viac. Polyfunkčné bytové objekty majú smerom k rozvíjajúcemu sa urbanizovanému prostrediu Botanickej ulice osem podlaží a smerom ku prírodnému prostrediu Karloveskej zátoky sa terasovito zvažujú do výšky štyroch podlaží. Obytný charakter dodáva domom raster lodžií a najmä odvetrávaná keramická fasáda farby pálenej hliny, miestami vystúpená z pozdĺžnych priečelí. Keramika je doplnená svetlosivými cetrisovými a drevenými dyhovanými doskami, zospodu ju rámuje celopresklený hliníkový fasádny systém parteru a zhora ju ukončujú technické nadstavby kotolní.

V obytnom súbore je spolu 144 bytov. Investor vsadil na menšie byty – väčšina z nich sú dvojizbové a ich rozloha je 57 m². Práve takéto byty sú v Bratislave z komerčného hľadiska v súčasnosti veľmi žiadané.

„Paradoxne, ako prvé sa predali väčšie byty s terasami, “ hovorí k obchodnému hľadisku Maroš Sýkora, hovorca J&T. Pridaná hodnota exteriérovej plochy s nádherným výhľadom na vodnú plochu pravdepodobne urobili svoje. Skutočne, byt na takom mieste je žiadaným artiklom najmä pre ľudí hľadajúcich nadštandard aj v rozlohe bytu.

Trojizbové byty sa nachádzajú v čele na spodných podlažiach. Nad nimi na vyšších podlažiach začínajú štvorizbové byty, ktoré majú vďaka uskakujúcim podlažiam rozľahlé terasy (61 m²). Na najvyšších dvoch podlažiach sú v každom objekte dva mezonetové byty. Terasy sú sčasti pokryté trávnikom, sčasti dreveným roštom z tropického dreva bangkirai. Mierny sklon domu a predely terás vytvárajú dostatok súkromia. To je umocnené kvetináčovými bariérami na čele budovy, v ktorých sa dajú pestovať aj vyššie kroviny. Zelené plochy terás sú vybavené zalievacím systémom.

Architekti si však dali záležať na kontakte s exteriérom v celom obytnom komplexe – každý z bytov, ktorý nemá terasu, má aspoň lodžiu. Okná sú navrhnuté tak, aby umožňovali čo najlepší výhľad, niektoré byty majú nárožné okná s presklením, ktoré sa spája v nároží bez rámu, aby obyvateľom nedelila výhľad netransparentná okenná konštrukcia. Architekti použili prvýkrát na Slovensku okná so skrytými pántmi. Všetky okná majú exteriérové hliníkové pancierové žalúzie, ktoré sa dajú elektricky ovládať.

Aj návrhu riešenia exteriéru sa venovala veľká pozornosť. Plocha okolo oboch budov, ktorá je vlastne strešnou konštrukciou podzemnej garáže, je zelená. Na miestach nad nosnými konštrukciami sú zasadené stromy a na východnej strane komplexu je detské ihrisko. V parteri sú nebytové priestory, uvažuje sa s fitnes, kuchynským štúdiom, zubnou ambulanciou a administratívou, po čase možno pribudne aj kaviareň. Exteriér mnohých aj kvalitne navrhnutých obytných komplexov zvykne niekedy narušiť aj taká drobnosť, ako je umiestnenie domového odpadu. V Karloveskom ramene sa preto rozhodli umiestniť kontajnery do samostatnej vetranej miestnosti.

J&T Real Estate v súčasnej dobe spolu s mestskou časťou buduje cyklisticko-promenádny chodník, ktorý sa napája na existujúcu nábrežnú promenádu vedúcu do centra mesta (jej časť v blízkosti stavaného Riverparku bude tiež nanovo vybudovaná v rámci tohto projektu spoločnosti J&T Real Estate). Chodník tvorí súčasť Moravsko-Dunajskej medzinárodnej cyklocesty vedúcej z centra mesta až na Devín, jej západnú časť v súčasnosti rieši spoločnosť STaRZ.

Vo väčšine bytových domov sa architekti prioritne venujú len návrhu bytov, pričom spoločné priestory ostávajú na okraji ich záujmu. Možno je to slovenské špecifikum, že nemáme záujem žiť viac v kontakte so susedmi, mať priestory, ktoré by umožňovali príjemný kontakt s ľuďmi z okolia. Aj pri bytoch vyššieho štandardu tak vznikajú tmavé poddimenzované chodby, ktorých jedinou funkciou je umožniť prístup do bytu. Architekt Šujan hovorí o opačnom prístupe: „Aj keď sme dispozície bytov navrhli veľmi precízne, uvedomujeme si, že mnohí vlastníci si ich budú prerábať podľa svojho vkusu. Preto sme venovali veľa úsilia aj návrhu spoločných priestorov, ktoré spoluvytvárajú kvalitu bývania. Do všetkých spoločných priestorov – chodieb, výťahov aj garáže – sme chceli vniesť denné svetlo.“ Spoločná chodba je skutočne šperkom celej architektonickej koncepcie. Krčok medzi dvoma plnými hmotami bytov tvorí v oboch domoch presklený trakt medzibytovej chodby. Plná hmota dvoch traktov je tak odľahčená zaujímavým architektonickým prvkom. Premysleným systémom otvorených galérií a sklobetónových pochôdznych predelov sa dostáva dostatok denného svetla aj do najspodnejších podlaží. Do bytov sa vstupuje z lávky cez mostíky a okrem protipožiarneho schodiska sa celým priestorom vinie aj jednoramenné schodisko. Medzibytový priestor je riešený v sivých odtieňoch, zvislé línie vstupných dverí do bytov sú však od seba odlíšené žiarivými farbami dverných krídiel. Všadeprítomný výhľad na rameno Dunaja cez šikmú presklenú stenu sledujúcu zvažovanie terasového domu dáva aj tomuto priestoru svoj nezameniteľný ráz.

Výťahové kabíny premávajú v presklenej šachte a podzemné garáže sú presvetlené prostredníctvom veľkých nadstrešných svetlíkov, ústiacich do strešnej záhrady na úrovni terénu.

Suterén tvorí podzemná halová garáž s modulom 7,5 m. Z nej vyrastajú v tomto module dve terasové budovy. Modul 7,5 m je ideálny nielen pre garáž, ale aj pre dvojizbové byty, ktoré tvoria v dome vačšinu. Konštrukciu budov tvorí priečny železobetónový stenový systém, vďaka ktorému je väčšina medzibytových stien nosných, čo má svoje výhody z akustického hľadiska. Zaujímavosťou statického riešenia je aj spomenuté vysunutie trojpodlažného čela. Konzola má nezvyčajne veľkú hĺbku – až 7,5 m. Staticky je riešená ako Vierendelov nosník cez celé tri podlažia.

Územie pôvodne patrilo do inundačného pásma Dunaja a pravidelne bolo zaplavované. Povodie Dunaja, ktoré pozemok spravovalo, urobilo štrkový násyp, aby sa dosiahla na pozemku úroveň tisícročnej vody. Jednopodlažná podzemná garáž je sčasti pod úrovňou zaplavovanej výšky, horná úroveň garáže sa však už nachádza nad úrovňou tisícročnej vody. Garáž je preto riešená ako betónová vaňa a jej ochranný stužený zemný val tvorí protipovodňovú líniu ľavého brehu Dunaja. Objekt garáže je založený na pilótach dimenzovaných nielen na tlak budovy, ale aj na prípadný vztlak spodnej vody pri povodni.

Na streche objektov, ktorá je riešená ako obrátená, sa nachádza kotolňa, ale aj slnečné kolektory, ktoré by v lete mali úplne pokryť potrebu teplej vody pre domácnosti, aby sa kotol mohol na letné mesiace celkom odstaviť.