Casa Caldera: „Kotolňa“ z Arizony ako inšpirácia pre Slovákov?

Na prvý pohľad vyzerá ako nenápadný vstup do bunkra, v ktorom nič zaujímavé nenájdete, ale prvý pohľad môže klamať. Málokto by veril, že nižšie ho čaká celkom útulné a veľmi praktické bývanie. Projekty domov zakopaných v zemi fascinujú aj Slovákov. Rozloha už nezohráva takú úlohu, dôležitejšie je príjemné prostredie, bezpečnosť a súlad s prírodou.

Domy pod zemou majú veľkú výhodu v tom, že pozemok neoberajú o zeleň – na ich povrchu môže rásť čokoľvek, čo si len budete želať. Navyše, čoraz aktuálnejšou sa stáva aj ochrana pred nežiaducimi vplyvmi zvonku, extrémnymi letnými teplotami, rastúcimi obavami zo zamorenia prostredia a súhra s prírodou. Zdá sa, že jednoduché podzemné domy nemajú ďaleko do budúcnosti ľudstva.

Nenápadný, ako by chceli mnohí
Napriek tomu, že projekt Casa Caldera vznikol v údolí San Rafaelo – 24 kilometrov severne od hranice deliacej Arizonu a Mexiko – a zvonku pripomína zrekonštruovaný bunker z druhej svetovej vojny, má čo povedať aj súčasným Európanom. Dokončený bol v decembri 2015. V skutočnosti si dom všimnete až vtedy, keď stojíte pri ňom. Pohorie, v ktorom sa nachádza, má vulkanický pôvod, a preto je stavba postavená z materiálu veľmi podobného betónu. Jeho základom je rozdrvená škvara.

Tiché skryté útočisko
Charakter tejto stavby súvisí s geologickým rázom krajiny i jeho históriou, je vytvorená z materiálov, ktoré nielen farebne ladia s okolitým prostredím. Projekt je dielom architektonického štúdia Dust a schválne je navrhnutý tak, aby si ho všimlo čo najmenej ľudí. Dôležitým momentom celej výstavby a projektu ako takého je fakt, že klient, pre ktorého bola stavba realizovaná, nechcel veľké rodinné sídlo ukryté v zemi, ale túžil po menšom útočisku, ktoré by z času na čas mohli využiť ako ubytovanie okolití lovci či turisti.

Proti teplu
Veľmi dôležité bolo vytvoriť objekt tak, aby v horúcich dňoch neprepúšťal priveľa tepla do interiéru. Chládok je v týchto končinách neraz najuznávanejšou hodnotou. A pri stále intenzívnejších horúčavách sa zdá byť dobrým riešením do budúcnosti aj u nás. Masívne murivo z liateho materiálu, ktorý sa podobá betónu a je vyrobený zo zmesi drvenej škvary, cementu a vody (LavaCrete), najlepšie spĺňa všetky požiadavky. Výber výsledného materiálu zjednotil vzhľad nadzemnej i podzemnej časti obydlia s prírodou.

Pozrime sa do útrob
Do tohto atypického príbytku vstúpite prostredníctvom veľkých skladacích kovových dverí. Dostanete sa do centrálnej časti domu, ktorou je chodba nazývaná zaguán. Tento prvok je odpozorovaný z miestnych domov. Poskytuje chládok a priestor na relax, spoločné stolovanie či spánok. Z tejto centrálnej chodby vedú dvere do ďalších obytných miestností. Vpravo sú dvere, ktoré smerujú do oddychovej zóny. V nej sa nachádzajú dve spálne. Naľavo je zase spoločenská miestnosť, jedáleň a obývací priestor. Tým, že zaguán sa dá plne otvoriť, vytvára príjemné prepojenie s prírodou, i keď chránené.

Teplo, voda, izolácia
Steny a stropy obydlia sú obložené recyklovaným drevom. Kúrenie je zabezpečené dvoma tepelnými zdrojmi – kozubom a kachľami na drevo. Materiál stien má tiež výborné izolačné vlastnosti, navyše, tretina stien je z vonkajšej strany prekrytá penovou izoláciou. Zaujímavosťou je aj to, že majitelia domu majú vlastný zdroj pitnej vody – studňu, ktorá je na pozemku oddávna. Bez nej by zrejme nevyrástol ani tento projekt. Varenie, ohrev vody, chladenie je zabezpečené propánom.

Sabína Zavarská
Zdroj a foto: DUST