Casa del Nogal: Dom, ktorému rytmus udáva starý strom

Čistota priestoru, lokálne materiály, minimalizmus a rešpekt k prírode. Aj tak by sa dal v krátkosti opísať Casa del Nogal, v doslovnom preklade orechový dom, ktorý nájdeme v španielskom regióne Ávila severozápadne od hlavného mesta.

Nogal je rodinný dom navrhnutý so vzhľadom obrovskej skaly, ktorá sa však hemží životom. Stojí na mieste niekdajšieho vidieckeho sadu v Ávile a výnimočnosť domu spočíva v tom, že jeho obrys kopíruje storočný strom vlašského orecha, ktorý sa na pozemku nachádza a stal sa tak epicentrom projektu.

Zakrivená fasáda rešpektuje jeho korunu, ale aj korene, podľa čoho si dom vyslúžil aj svoje pomenovanie Casa del Nogal (nogal v španielčine znamená vlašský orech, pozn. redaktora).

Dizajn bol navrhnutý tak, aby vytvoril udržateľnú stavbu prepojenú s prírodou a prirodzene zapadá do okolitej krajiny. Dokazujú to aj vybrané materiály, pretože minimalistický dom je postavený zo žuly, čo je typickým materiálom pre daný región. Architektom bol Španiel Raúl Almenara.

Spojenie histórie, prírody a lokálnych materiálov

Dom vznikal aj s ohľadom na históriu miesta, a preto má jeho fasáda zakrivenie obklopené vonkajšou stenou, ktorá kedysi vymedzovala ovocný sad a na pozemku sa zachovala.

Stavba obsahuje viaceré prvky tradičnej konštrukcie, ako je šikmá strecha a tri veľké otvorenia. Dominantnou je zakrivená sklenená tabuľa smerujúca práve k orechovému stromu, pričom je prerazená súvislým stolom, čím sa pomyslene stiera rozdiel medzi interiérom a exteriérom. Ďalším je okno na priečelí domu lemujúce krajinu.

Posledným je súbor strešných okien, vďaka čomu je v dome dostatok prirodzeného svetla a navyše sa môžete priamo z postele pozerať na oblohu a na hviezdy. Zvyšok jeho fasády je nepriehľadný, bráni vzťahu domu s mestským prostredím, ale zároveň ho spája s prírodou.

V popredí je kameň v rôznych podobách

Architekt hľadal inšpiráciu aj v okolitej prírode. V provincii Ávila sa dá pozorovať v krajine silný kontrast medzi rovnejším terénom a veľkými žulovými masívmi, ktoré pôsobia často až ako sochy.

Aj dom je preto koncipovaný ako veľký žulová skala z pohoria, ktorá sa deformuje podľa starého stromu, ktorému svojim dizajnom vzdáva hold. Fasáda je tvorená žulovou stenou, ktorá vsádza na pevnosť materiálu. Rovnakým materiálom je pokrytá strecha aj vchodové dvere.

Časť interiéru domu je tiež vytesaný z rovnakého kameňa, vrátane obkladov v kúpeľni, kuchyni či stolov. Zvyšok sa točí okolo dvoch sekundárnych materiálov skla a kovu. Architekt sa zámerne vyhol drevu, aby nekonkuroval dominante – orechovému stromu.

V kovovom dizajne je vyrobené napríklad zábradlie domu, ktoré je ukotvené od podlahy až k stromu, čo vytvára efekt mriežky v s tieňom stromu. Schody sú vyrobené z upravených riečnych kamienkov Abulense, čím z nich robia až umelecké dielo.

Projekt je teda v úplnom spojení s prírodou, v starom sade obklopenou žulovou hradbou, kde priestoru kraľuje majestátny orech.