ฤesko bude maลฅ prvรฝ bytovรฝ dom z dreva
Doposiaฤพ najvรคฤลกรญ bytovรฝ dom z dreva v ฤeskej republike pripravuje spoloฤnosลฅ Skanska Residential v Prahe. Radlickรฝ Dลevรกk mรก vyrรกsลฅ na brownfielde na ulici Radlickรก v Prahe 5. Za architektonickรฝm nรกvrhom stojรญ ateliรฉr Jakub Cigler Architekti.
Poznรกte vรฝhody Klubu ASB? Staฤรญ bezplatnรก registrรกcia a zรญskate sektorovรฉ analรฝzy slovenskรฉho stavebnรญctva s rebrรญฤkami firiem ⟶ |
Pilotnรฝ projekt mรก preukรกzaลฅ funkฤnosลฅ novรฉho materiรกlu v rezidenฤnej vรฝstavbe v podmienkach ฤeskej republiky a overiลฅ jeho potenciรกl pre budรบce vyuลพitie s cieฤพom urรฝchlenia vรฝstavby a redukcie uhlรญkovej stopy. Nรกsledne Skanska plรกnuje v Radliciach vyuลพiลฅ drevo aj na vรฝstavbu komerฤnej budovy.
Uhlรญkovรบ neutralitu chce Skanska dosiahnuลฅ do roku 2045. Vydala sa cestou inovรกciรญ v materiรกloch a technolรณgiรกch a zapojenie dreva vnรญma ako jeden z moลพnรฝch nรกstrojov na dosiahnutie udrลพateฤพnejลกej vรฝstavby.
Stavebnรญctvo je zodpovednรฉ za 40 % celosvetovรฝch emisiรญ uhlรญka sรบvisiacich s energetikou, naopak, drevo v sebe oxid uhliฤitรฝ ukladรก poฤas celej svojej ลพivotnosti a mรดลพe tak do budรบcnosti priemyslu uฤพaviลฅ pri zniลพovanรญ objemu emisiรญ. Efektรญvnejลกie je i z pohฤพadu cirkulรกrnej ekonomiky.
Drevenรฝ dom z masรญvneho dreva disponuje veฤพmi dlhou ลพivotnosลฅou, na ktorej konci mรดลพe byลฅ udrลพateฤพnejลกie zdemolovanรฝ a zrecyklovanรฝ. Stavebnรก sutina v ฤeskej republike dnes pritom tvorรญ zhruba 45 % celkovej produkcie odpadu a roฤne sa recykluje asi len 15 %.
ล tvorpodlaลพnรก drevostavba
Radlickรฝ Dลevรกk plรกnuje Skanska postaviลฅ v rรกmci jednofรกzovรฉho projektu s celkovรฝm poฤtom 177 bytovรฝch jednotiek a okrem drevostavby zahลลa aj ฤalลกie dve budovy z konvenฤnรฉho materiรกlu. Samotnรก ลกtvorpodlaลพnรก drevostavba s takmer 80 bytmi vyuลพรญva drevenรฉ CLT panely vo vลกetkรฝch nadzemnรฝch podlaลพiach a je vystavanรก na ลพelezobetรณnovej monolitickej podnoลพi. Vรฝstavba projektu by mohla zaฤaลฅ uลพ v roku 2024 a bude synonymom nรญzkej energetickej nรกroฤnosti, modernรฉho bรฝvania a zdravรฉho stavania.
โV rรกmci jednรฉho projektu mรกme jedineฤnรบ prรญleลพitosลฅ porovnaลฅ dve rรดzne stavebnรฉ technolรณgie, a to nielen z hฤพadiska rรฝchlosti vรฝstavby a manaลพmentu, ale najmรค z hฤพadiska redukcie uhlรญkovej stopy. Predpokladรกme, ลพe si tu overรญme, ลพe drevo mรดลพe do budรบcnosti nahradiลฅ vรฝraznรบ ฤasลฅ konvenฤnรฝch materiรกlov, ktorรฉ viac zaลฅaลพujรบ ลพivotnรฉ prostredie,โ uviedol Petr Michรกlek, generรกlny riaditeฤพ rezidenฤnรฉho developera Skanska.
CLT panely plรกnuje Skanska pouลพiลฅ na nosnรบ konลกtrukciu budovy a drevo vyuลพije aj ako pohฤพadovรฝ materiรกl na vybranรฉ interiรฉrovรฉ prieฤky ฤi vybavenie verejnรฉho priestranstva. Celรฝch 1600 m3 dreva nahradรญ takmer polovicu celkovรฉho objemu betรณnu potrebnรฉho na vรฝstavbu objektu konvenฤnou metรณdou.
V dรดsledku toho zaistรญ drevodom niลพลกiu uhlรญkovรบ stopu aลพ o 560 ton CO2, teda o 28 % menej oproti konvenฤnej vรฝstavbe. Poฤas svojej ลพivotnosti uchovรก ฤalลกรญch 1400 ton CO2 v dreve, a to pribliลพne zodpovedรก emisiรกm, ktorรฉ vyprodukuje 345 benzรญnovรฝch osobnรฝch รกut za rok.
โPouลพitie drevenej konลกtrukcie namiesto betรณnu alebo ocele je jednรฝm z mnohรฝch nรกstrojov, ako nรกjsลฅ udrลพateฤพnejลกie rieลกenie. Zodpovednรฝ vรฝber konลกtrukฤnรฉho materiรกlu nie je vลกak ani zฤaleka to jedinรฉ, ฤo by mal dnes projekt obsahovaลฅ. Musรญme hฤพadaลฅ cesty, ako znรญลพiลฅ spotrebu energie v budove.
Zรกroveล je hospodรกrenie s vodou vnรบtri i mimo budovy zรกsadou, na ktorรบ musรญ dneลกnรฝ projekt hฤพadaลฅ รบspornejลกiu odpoveฤ. Vลกetky tieto hฤพadiskรก pritom prispievajรบ k ekologickejลกiemu a energeticky ลกetrnejลกiemu vรฝsledku, no paralelne aj k ekonomickejลกiemu rieลกeniu,โ uviedol Jakub Cigler, zakladateฤพ ลกtรบdia Jakub Cigler Architekti.
Nรญzka energetickรก nรกroฤnosลฅ
Objekt je navrhnutรฝ v sรบlade s prรญsnymi poลพiadavkami environmentรกlnej certifikรกcie BREEAM a zรกroveล cieli na mimoriadne nรญzku energetickรบ nรกroฤnosลฅ v najvyลกลกej kategรณrii PENB โ A. Oproti referenฤnej budove tak vychรกdza รบspornejลกie aลพ o 40 %. Sรบฤasลฅou dรดkladne zateplenej obรกlky budovy budรบ aj izolaฤnรฉ trojsklรก a v porovnanรญ s referenฤnou budovou bude maลฅ zhruba o 20 % lepลกรญ sรบฤiniteฤพ prechodu tepla.
V lete spolu s vyuลพitรญm exteriรฉrovรฝch ลพalรบziรญ na vลกetkรฝch oknรกch zaistรญ prirodzenรฉ zniลพovanie teploty v bytoch o 5 aลพ 7 ยฐC. K znรญลพeniu energie na vykurovanie a chladenie prispeje aj centrรกlna rekuperaฤnรก jednotka. Tรก v miestnostiach zaistรญ ฤerstvรฝ vzduch, ktorรฝ sa zรกroveล ohrieva odchรกdzajรบcim vzduchom vo vรฝmennรญku, a vฤaka tomu uลกetrรญ aลพ 80 % tepelnรฝch strรกt vetranรญm.
Hospodรกrenie s vodou
Vo vลกetkรฝch budovรกch projektu nainลกtalujรบ systรฉm na hospodรกrenie s recyklovanou, tzv. sivou vodou. Tรก znรญลพi spotrebu pitnej vody aลพ o ลกtvrtinu. Teplo zo sivej vody sa potom vyuลพije na predohrev teplej รบลพitkovej vody, priฤom sa mรก v spojenรญ s fototermickรฝmi panelmi znรญลพiลฅ spotreba zemnรฉho plynu na predohrev TรV aลพ o polovicu.
Celรฝ objekt bude vyuลพรญvaลฅ daลพฤovรบ vodu prostrednรญctvom akumulaฤnรฝch a retenฤnรฝch nรกdrลพรญ s celkovรฝm objemom 135-tisรญc litrov. Zรญskanรก voda poslรบลพia na zalievanie zelene v spoloฤnรฝch priestoroch. Zelenรฉ strechy na objektoch zachytia tieลพ daลพฤovรฉ zrรกลพky, ฤรญm prispievajรบ k znรญลพeniu nรกkladov na ochladenie budovy.
Dรดleลพitรฝ je aj dรดraz na budovanie miestnej komunity. V drevenom bytovom dome vznikne priestor pre potreby miestnych obyvateฤพov, ako je detskรฝ kรบtik na strรกลพenie tรฝch najmenลกรญch alebo dielลa pre domรกcich majstrov.
Vyvรฝลกenรฉ umiestnenie pozemku ponรบkne zรกroveล krรกsny vรฝhฤพad na Prahu. V pokojnom vnรบtrobloku nรกjde drevo uplatnenie naprรญklad v podobe altรกnku na stretรกvanie komunity, ale aj detskรฝch balanฤnรฝch preliezaฤiek, hranolovรฝch schodov ฤi laviฤiek na oddych po prรกci.