Chata Nové Hamry: nositeľka dedičstva Krušných hôr

Len pár metrov od okraja lesa, uhniezdený medzi stromami v Krušných horách, sa vypína k vrcholkom smrekov víkendový dom. V porovnaní so susednými stavbami takmer vyzerá, akoby ho pohltili lesy...

Vzhľadom a tvarom chata vychádza z miestnej prírody i koloritu a zbežne pripomína aj klasické tvaroslovie vidieckych domov. Omnoho výraznejšie však upúta aerodynamická hranatá silueta, v ktorej klasická strecha a stena vzájomne splývajú.

V návrhu architektonického štúdia NEW HOW nájdeme všetky odtiene sivej. „Sivú môžete vidieť v tieňoch stromov, v žulových a čadičových skaliskách a dokonca aj v tmavozelenom ihličí a kmeňoch tunajších smrekov, ktoré sú typické pre lesy Krušných hôr,“ vysvetľujú autori návrhu.

„Od začiatku bolo jasné, že fasáda a strecha rekreačného domu by mali byť pokryté hliníkom v podobne tmavom odtieni. Štruktúra fasády bola použitá na vytvorenie intenzívneho drsného povrchu, ktorý nejasne pripomína naolejované čierne drevo a pomaly rastúce smrekové kmene. Jeho farba a povrch však nie sú jedinými nápadnými aspektmi tohto domu.“

Prísne hravý dom

Na prvý pohľad chata vyzerá ako postavená z detskej stavebnice. Jej habitus je výrazne hranatý, a hoci pripomína klasický vidiecky dom so sedlovou strechou, všetky tvary a proporcie sú výrazne predimenzované.

To stavbe dodáva nepopierateľnú príťažlivosť a veľmi dobre korešponduje s použitými materiálmi a farbami. Tmavý až industriálne vyzerajúci hliníkový fasádny obklad zjemňujú drevené steny a podhľad chránenej terasy, ktorý prechádza do krytého vchodu domu.

„Vnútorná podoba bola vytvorená na základe mnohých presne nastavených priestorových scén interiéru,“ popisujú architekti, „podľa sezónne sa meniacich miestnych klimatických podmienok, keďže snehové zaťaženie v zime vyžaduje strmý uhol strechy. Myšlienka ,rozhľadne‘ zároveň určuje výšku domu zvnútra. Mala by skôr pripomínať vežu než dom a slúžiť aj ako úkryt.“

Myšlienkami až do oblakov

Vonkajší habitus stavby sa prepísal aj do jej vnútorného usporiadania, nemá iba dve podlažia, ale tri, pričom charakter každého z nich je daný funkciou, ktorú má plniť. Prvé nadzemné podlažie je takzvanou dennou zónou s hlavným spoločenským priestorom s kuchyňou a centrálnym kozubom – toto je miesto stretávania a živej konverzácie.

Ďalšie podlažie by sme mohli nazvať alternatívnym, voľnočasovým alebo jednoducho herňou. Je totiž otvorenou galériou, ktorá je s prízemím previazaná podlahou/stropom. V jej časti je zabudovaná sieť, ktorá opticky, fakticky i akusticky prepája obe podlažia. „Sieť funguje ako odpočinkový priestor. Je to miesto, kde môžete popustiť uzdu svojej fantázii.

Sedieť v sieti a nemať pevnú pôdu pod nohami má niečo spoločné so snom o lietaní, rovnako ako pozerať sa hore na nebo.“ Je tu aj spací kút a kúpeľňa. Veľmi zaujímavo riešený je priestor na najvyššej úrovni, ktorého charakter je určený umiestnením. Izba vo „veži“ je ateliérom, knižnicou a útočiskom v jednom. Štvorcové okno s dĺžkou strany 2,5 m je virtuálnym obrazom s denne meniacou sa scenériou.

V podúrovňovom, čiastočne zapustenom suteréne sa nachádza technické zázemie domu. Výhľadovo počítajú majitelia s tým, že budú dom využívať celoročne. Dispozične je preto už teraz upravený tak, aby sa tu mohlo vyspať aj desať ľudí.

V budúcnosti by mala byť rozšírená aj energetická koncepcia stavby – teraz slúži ako tepelný zdroj nie veľmi účinný otvorený kozub a elektrina. Stavba je však už vybavená pripojovacími bodmi na strešný fotovoltický systém a vertikálne veterné turbíny, čo sú prostriedky na realizáciu myšlienky energeticky sebestačného života.