Chátrajúci park s potenciálom. Střed v českom Moste získa nový vzhľad

Ešte v septembri 2019 vyhlásilo severočeské mesto Most spoločne s nadáciou Proměny súťaž na obnovu významného, ale zanedbaného mestského parku Střed v centre Mosta. Parížsky ateliér fbcc so slovenským architektom Davidom Raškom, ktorý obsadil tretie miesto v tejto súťaži vyhodnotenej na jar tohto roku, priniesol nevšedný, ekologicky zameraný projekt.

Mesto Most, ktoré vzniklo v povojnovom období po drastickej asanácii rovnomenného historického mesta pre ťažbu uhlia v českom pohraničí, sa dodnes vyrovnáva s redefiníciou svojej súčasnej identity.

Most je výsledkom povojnového modernistického plánovania, ktoré so sebou prináša okrem zjavnej architektonickej a urbanistickej kvality aj množstvo problémov. Po postupnom útlme ťažby sú najmä sociálneho charakteru.

Chátrajúci park s potenciálom mestotvornosti

Jedným zo symbolov nového Mosta je park Střed, významné krajinárske dielo architektov Otakara Kuču a Václava Krejčího z prelomu 60. a 70. rokov minulého storočia. Tento rozľahlý park s výraznou formou centrálnej fontány je predmetom dlhoročných diskusií, počas ktorých postupne chátral.

Fontána už nebola sfunkčnená a z kedysi obľúbeného miesta trávenia času sa stal obávaný areál s povesťou nebezpečného miesta. No súčasne nestratil nič zo svojej priestorovej kvality, mestotvornosti a symbolickej roviny.

Tím fbcc architecture pod vedením Hansa-Michaela Földeaka (v spolupráci s Urban Water, SVIS TCE, prof. Ing. arch. Petrom Vorlíkom z FA ČVUT) ako účastník súťaže pristúpil k hľadaniu odpovedí na položenú otázku veľmi citlivým prístupom rešpektujúcim hodnoty existujúceho parku, jeho formy, kvality priestoru a výtvarného gesta Kučovej fontány.

„Napriek všetkým kvalitám sme ako zásadný problém existujúceho parku identifikovali jeho programovú jednotvárnosť,“ hovorí za tím fbcc pre ASB David Raška, slovenský architekt, ktorý absolvoval Fakultu architektúry na pražskej ČVUT.

„Jednotvárnosť je koncentrovaná na výraznú, ale ekonomicky neúnosnú fontánu, ktorá nepriťahuje dostatočný počet návštevníkov, ktorí by park urobili živým a tým aj bezpečným. Modernistické mesto, ktoré park obklopuje, je zložené zo solitérnych bytových domov ponorených v súvislej ploche mestskej vegetácie. Hranica parku a jeho kvalita oproti okolitému mestu nie je potom jasne definovaná, ako by to bolo pri klasickom meste.“

Téma vody

Ako odpoveď na tento problém priniesol ateliér fbcc bohatú programovú náplň s ústrednou témou vody. Vody ako prírodného živla, vody v urbánnom prostredí a zdroja kvality pobytového priestoru. „K naplneniu tejto vízie sme pristúpili na základe absolútnej redefinície komunikácií v parku,“ približuje David Raška.

„Staré trasy nahrádzame prehľadným systémom troch kriviek prechádzajúcich v severojužnom smere, kopírujúc sklon terénu. Tieto trasy nie sú samoúčelné: chodníky sú sprevádzané vodnými kanálmi s bohatou vegetáciou. Fungovanie fontány, vodná fauna a flóra v parku je zabezpečená systémom rekuperácie dažďovej vody. Nielen z územia parku, ale aj okolitých spevnených plôch,“ hovorí architekt.

„Takto reagujeme na akútne environmentálne otázky. Tie nás vedú k hľadaniu prirodzených procesov v území, schopných zabezpečiť s pomocou rozvodu dažďovej vody zavlažovanie a príjemnú mikroklímu. Prebytočná voda z územia je zvádzaná do podzemnej vody,“ dodáva.

Fontána a okolitá vegetácia má potrebnú závlahu, kanalizačná sústava je odbremenená a spodná voda je postupne dopĺňaná. Architekti prepočtom určili, že sfunkčnenie fontány a závlaha navrhnutej vodnej vegetácie v kanáloch pozdĺž chodníkov by v lete vyžadovali vyčerpanie šesťkrát menšieho množstva spodnej vody, než by vedeli týmto systémom doplniť vo zvyšnom období roka do spodnej vody.

K ekologicky citlivým opatreniam patrí aj definovanie bezzásahových zón v miestach najhustejšieho stromového porastu. A taktiež plôch s obmedzením kosenia pre vznik jedinečných lúčnych plôch so špecifickou faunou a flórou.

Ateliér fbcc teda redukuje drahé a životné prostredie zaťažujúce systémy. Jednoduchými zásahmi ich prenecháva prírode, ktorá navyše prináša parku nové pobytové kvality a atmosféry.

Sociálny rozmer parku

Druhou podstatnou osou uvažovania bol sociálny rozmer parku. Ten vo svojej podstate predstavuje demokratické miesto v mestskom priestore svojou prístupnosťou, slobodou aktivít a rovnosťou vyžadovaných obmedzení.

„Do parku prinášame rôznorodé priestory aktivít. Tie môžu oživiť okolitý priestor a vhodne doplnia monument fontány ako jemné a vzájomne si nekonkurujúce vrstvy,“ pokračuje David Raška.

„Do okolia fontány sme umiestnili kaviarenský pavilón s terasou nad hladinou jednej z nádrží fontány. Na jej druhom brehu zase kruhovú scénu pre občasné komorné koncerty či divadlo s priľahlými stupňami amfiteátra nadväzujúceho na existujúcu konfiguráciu fontány. Priestorom vyžadujúcim najvýraznejšiu transformáciu bol pás územia oddeľujúci park od vedľa stojacej športovej haly,“ približuje slovenský architekt.

„Tento prekvapujúco bohato oslnený severný svah sme využili na vznik komunitných záhrad pre obyvateľov mesta. Tí sa s ich pomocou stávajú spolutvorcami podoby parku. Vytvárajú si k nemu osobný vzťah a tak sa podieľajú na jeho údržbe či sociálnej kontrole,“ hovorí.

Dlhodobý proces

Uvažovanie nad architektúrou sa v ateliéri fbcc neobmedzilo na jednorazový návrh, ale počíta s dlhodobým procesom tvorby a kultivácie priestoru. V tomto duchu jeho členovia ponúkli odvážnu predstavu zasadiť do tohto pásu súkromných záhrad pozdĺž veľkorysej pešej komunikácie objekt skleníka.

Ten by sa mohol postupne utvárať od jednoduchej a pomerne lacnej konštrukcie po náročnú presklenú fasádu. Predstavuje pedagogický element parku, podnecujúci v obyvateľoch mesta, návštevníkoch parku a deťoch osobný vzťah a citlivosť k prírode, a bolo by na diskusii s mestom a aktivistami, aký konkrétny model by bol počas nasledujúcich rokov rozpracovaný.

„Jednotlivé programové elementy sú sprevádzané zodpovedajúcimi verejnými priestormi, ktoré môžu už s malou finančnou náročnosťou vytvárať výraznú kultúrnu a spoločenskú kvalitu,“ uzatvára Dávid Raška.

„Tá sa môže podľa možností mesta a potrieb jeho obyvateľov postupne rozvíjať a skvalitňovať, pretože jednotlivé zásahy do priestoru sú nenáročné. Týmto návrhom by sme radi prispeli k prebiehajúcej diskusii o redefinícii pojmu verejný priestor vzhľadom na klimatické zmeny. Tiež ide o stratu kontaktu s prírodným priestorom a so sociálnymi výzvami, ktoré sú aktuálne nielen v Moste, ale v celom stredoeurópskom priestore.“

1.miesto Architekti – Rehwaldt Landscape Architects+ Atelier Hoffman

Z hodnotenia poroty:

Návrh redukuje pôvodnú fontánu architekta Kuču približne na tretinu, ale ponecháva jej priestorové rozloženie v nových objektoch, ktoré boli hodnotené veľmi pozitívne. Celkovo je územie riešené napriek polohe v centre veľkého mesta pomerne extenzívne.

Zvolený koncepčný princíp je viac-menej nosný a umožňuje úpravy nielen k väčšej mestskosti a využiteľnosti parku, ale aj k funkčnej a inkluzívnej úžitkovosti pre rôzne skupiny obyvateľov, čo je v Moste výrazná téma. Krajinárska vrstva prirodzene a nenásilne dopĺňa architektúru.

Skupiny stromov otvárajú a zatvárajú voľné plochy a návrh kompozične smeruje k čistému krajinárskemu riešeniu miesta s veľmi jemnými nuansami a akcentmi.

2. miesto Land05 & gogolak+grasse

Z hodnotenia poroty:

Návrh ponecháva dominantný význam pôvodnej fontáne ako pamäti miesta, zároveň výrazne redukuje prevádzkové náklady. Prínosné je zdôraznenie južného vstupu do územia. Samotné nové objekty v parku a riešenie územia okolo dominantnej fontány sú však nepresvedčivé a jeho štruktúrovanie nebolo ozrejmené.

Proklamáciu o následnom projektovom prístupe a zapojení antropológa porota vníma ako prínosnú. No uchopenie sociologickej roviny v podobe otvoreného procesu, v ktorom bude využitie vymedzenej časti územia postupne definované, vyznieva trocha nepremyslene a bez adekvátneho výstupu. Návrh reaguje na súčasné krajinárske trendy a citlivo ich zapája do projektu.