Čínska reštaurácia Jasmín v Bratislave

Koniec prvoplánovosti alebo ako to vyzerá, keď čínska reštaurácia v Bratislave dostane zásadný facelift.

Reštaurácia Jasmín na Židovskej ulici v Bratislave funguje od roku 1996. Prešla, samozrejme, érou čierno-červeno-zlatého dekoru s prvkami, ktoré Slováci dnes považujú za tradične čínske. Je možné, že využiť tento vizuálny štýl bolo v minulosti strategické – ľudia hneď pri vstupe vedeli, čo očakávať.

Lenže Jasmín nie je „obyčajná“ čínska reštaurácia. Pod dohľadom dôsledných čínskych majiteľov tu varia čínski kuchári, ktorí pracovali pre päťhviezdičkové hotely. Personál sa s vami dohovorí tromi jazykmi. Jednoducho, po viac než dvadsiatich rokoch prevádzky si Jasmín zaslúžil odlíšiť sa.

Čaro novej dispozície

Na prvý pohľad zaujme, samozrejme, vizuálny facelift, ktorý po nedávnej rekonštrukcii reštaurácia dostala. Pokochať sa však dá aj pri porovnaní pôdorysov pôvodného a navrhovaného stavu. Pri pohľade na ne človek pochopí, ako veľmi reštaurácii zmena prospela. Architekti sa veľmi šikovne zbavili prevádzkových nedostatkov a neprehľadnosti v hlavnom priestore. V pôvodnom stave mala totiž reštaurácia barový pult priamo pri vchode, oddelený nosnou stenou a rôznymi „prílepkami“ skladov patriacich ku kuchyni.

Zvyšný priestor, už aj tak rozdelený piliermi štvorpodlažnej budovy, mal trochu nešťastný tvar písmena „L“. Takže všetky priečky v centre dispozície, ktoré sa dali odstrániť (a k tomu patrí aj časť nosnej steny), šli preč.

Priestor sa otvoril. Výklenky v zadnej časti reštaurácie architekti umne oddelili paravánmi drevených políc a vytvorili v podstate polosúkromné salóniky pre väčšie skupinky návštevníkov. Zároveň tým zjednotili hlavný priestor do podoby štvoruholníka s barovým pultom umiestneným pozdĺž steny pri vstupe.

 Práca so svetlom: od jasného presvetlenia po príjemnú intimitu v hĺbke dispozície.

Aby z reštaurácie nevznikla veľká ozývajúca sa hala, časť dispozície architekti neinvazívne doplnili pridaním jedného výškového stupňa a dlažbu na ňom vymenili za drevenú podlahu. Výsledkom je, že po novom sa v priestore vie zákazník omnoho rýchlejšie zorientovať, personál má prehľad o celej reštaurácii a lepší prístup k stolom. A poteší aj to, že kapacita reštaurácie vyskočila zhruba o dvadsať miest.

Chuťovkou, ktorú si užije najmä ortogonálne vychovaný interiérista (ktorý zhodou okolností píše tento článok), je to, ako architekti „zarovnali“ steny v hygienických zariadeniach, aby v nich nevznikali čudné, ťažko využiteľné uhly. V zázemí inak prišlo len k malým, ale zdá sa, že efektívnym zmenám.

Útek od prvoplánovosti

Dosť bolo pôdorysu, pozrime sa na priestor samotný. Keď sme spomínali, že architekti očistili priestor, bolo to myslené takmer doslovne. Až „na kosť“ odhalili betónové stĺpy a stropné preklady. Omietnuté alebo prekryté zrkadlom ostali len tie časti, do ktorých sa štrukturálne zasahovalo.

Jeden pozostatok z rokov deväťdesiatych tu však architekti predsa len ponechali. Drevený obklad na jednej zo stien dostal jednotný čierny náter. Farebne s ním korešponduje protiľahlá stena za barom a takisto stropy medzi prekladmi.

Podlahe dominuje, ako sme spomínali, svetlá dlažba a drevo, a to spolu určuje celú farebnú i materiálovú škálu. K tomu drevené stoly, čalúnené drevené stoličky a minimalistické čierne bodové svietidlá a človek sa trochu čuduje, ako tento priestor stále dokáže vytvoriť ázijskú atmosféru.

Celé to tkvie, na rozdiel od pôvodného zariadenia, v detailoch. Drevené policové systémy evokujú ázijské paravánové prvky. Lampy s papierovými tienidlami nad okrúhlymi stolmi a nenápadne umiestnené porcelánové dekorácie spoľahlivo dopĺňajú „ázijského ducha“.

Otvorené priestory zabezpečujú vizuálnu kontrolu smerom od baru.

A pretože sme v úplnom centre Bratislavy, namiesto klasických panorám čínskej prírody či Pekingu nájdeme na stenách fotografie starého bratislavského podhradia od Karola Kállaya, ktorý sem rád chodieval. Interiér má teda dve prepojené identity – čínsku a bratislavskú.

A presne o to architektom šlo: „Snažili sme sa podčiarknuť citlivosť miesta a vyjadriť integráciu jednej čínskej rodiny do slovenskej komunity.“ Podarilo sa. Nominácia na ocenenie CE∙ZA∙AR za rok 2017 pre Jazmín a Vallo Sadovsky Architects je celkom pochopiteľná.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2017.