Čo aktuálne najviac ovplyvňuje „svet, ktorý máme pod nohami“?

Hoci sa podlaha nenachádza na úrovni očí, vďaka svojej ploche dokáže výrazne ovplyvniť atmosféru a celkový dojem z priestoru. O to viac to platí pre verejné a komerčné priestory.

Fakt, že väčšinu času strávime vo vnútri budov, nás núti rozmýšľať nielen nad tým, ako je priestor navrhnutý z hľadiska jeho prevádzky, ale aj pobytového zážitku. Samozrejme, ak uvažujeme nad dlažbou do komerčných alebo verejných priestorov, riešime okrem estetiky celý rad ďalších otázok.

Vzhľadom na vysokú prevádzkovú záťaž je hlavným faktorom pri výbere podláh a dlažieb ich odolnosť, najmä voči oteru a opotrebovaniu, ale tiež vysoká stabilita a dlhá životnosť.

Nemenej dôležité sú tiež nároky na údržbu, resp. hygienické normy. Keďže hovoríme o veľkých plochách, čím menej starostlivosti povrch vyžaduje, resp. čím jednoduchšia je údržba materiálu, tým nižšie prevádzkové náklady bude mať majiteľ budovy alebo nájomca komerčných priestorov.

V súčasnosti sa možnosti podlahových riešení navyše rozšírili aj o antibakteriálne povrchy, ktoré zlepšujú hygienickú odolnosť frekventovaných plôch a koridorov, a preto sú ideálne dopriestorov nemocníc, ale aj ďalších inštitúcií s častým pohybom ľudí.

Podlaha s nekončiacim životným cyklom

Architekti stoja pri návrhu verejných budov pred výzvou vytvoriť nielen dostatočne reprezentatívne, ale tiež komfortné a zdravé prostredie. Tu im výrobcovia vychádzajú v ústrety tým, že ponúkajú podlahové riešenia, ktoré výrazne redukujú podiel škodlivých, najmä prchavých organických zlúčenín. Samotný výber podlahových krytín vo verejných interiéroch totiž smeruje k udržateľnosti a ekológii.

Tento trend v oblasti podláh potvrdil aj nedávny veľtrh BAU v nemeckom Mníchove. Segment dlažieb a podlahových riešení v rámci stavebníctva výrazne posilnil, čo dokumentovalo aj rozšírenie výstavného priestoru z pôvodnej jednej haly na dve.

Jednou z hlavných tém tu bola cirkulárna ekonomika a recyklácia. V súčasnosti totiž už nie je otázkou len to, z akého materiálu bude podlaha zhotovená, ale taktiež, akú uhlíkovú stopu zanechá, nakoľko bude spracovateľná a využiteľná aj po ukončení svojho životného cyklu, teda v súlade s konceptom cradle-to-cradle (od kolísky po kolísku).

Návrat pre terrazzo?

K materiálom, ktoré výrazne podporujú myšlienku dlhej životnosti a recyklácie, patrí aj dobre známeterrazzo. Tento kompozitný materiál nie je síce žiadnou novinkou, ale v posledných rokoch jeho popularita opäť narastá.

Vzniklo už takmer pred 500 rokmi v talianskych Benátkach, kde sa miestni remeselníci snažili zužitkovať odpad z mramorových dosák, takže zvyšky vmiešavali do betónových zmesí. V súčasnosti sa do terrazzovej podlahy pridávajú zložky, ktoré zvyšujú rezistenciu materiálu voči chemikáliám, olejom, mastnote či dokonca baktériám a zároveň pomáhajú uchovať žiarivosť farieb.

Okrem mramoru môžu obsahovať tiež sklo či iné recyklované agregáty, ktoré architektom otvárajú dvere ku kreatívnemu stvárnenia podláh.

Aj na podlahách prvorepublikových budov, kde bol tento typ materiálu použitý už pred takmer sto rokmi, môžeme i dnes vidieť, aké je terrazzo odolné a trvácne. Navyše má nízku uhlíkovú stopu, pretože sa vyrába priamo na mieste, šetrí náklady na dopravu a znižuje odpad pri realizácii.

S takýmito vlastnosťami dokáže aj riešenie podlahy prispieť ku kladnému hodnoteniu celej stavby v rámci zelených certifikačných systémov, ako sú napríklad LEED či BREEAM. Niektorí výrobcovia podlahových krytín to dokonca uvádzajú v technických listoch svojich produktov a nechýbajú ani informácie o množstve uhlíkovej stopy (v kg CO₂) či podiele recyklátu a tzv. panenskej (nanovo vyprodukovanej) suroviny.

Biokompozity, korok a bambus

Vývoj kompozitov ovplyvňujú v posledných rokoch experimenty s rôznymi typmi odpadových materiálov. Na mníchovskom veľtrhu sa k slovu dostal napríklad organický materiál prezývaný ecuran. Ide o tzv. biopolyuretán, ktorý sa namiesto polyolov bežných v petrochemickom priemysle vyrába hlavne z rastlinných olejov, napríklad repkového či ricínového, a prírodných minerálnych prvkov, ako je krieda. Bonusom je jeho vysoká pevnosť a odolnosť, ako aj schopnosť zvukovej absorpcie.

Z prírodných materiálov si cestu do sveta komerčných podlahových riešení razí aj korok. Ide o obnoviteľný materiál, ktorý je mimoriadne odolný, dobre izoluje zvuk, teplo a účinne tlmí vibrácie. Navyše je pomerne všestranný.

V súčasnosti sa pri návrhu takýchto korkových podláh využíva aj proces digitálnej tlače, vďaka ktorému môže vo finále povrch evokovať drevo či kameň. Za sľubný materiál budúcnosti sa považuje aj bambus, ktorý rastie extrémne rýchlo, má pôsobivú nosnosť a dá sa dopestovať v rôznych častiach sveta.

Hoci stavební experti vidia čoraz širšie uplatnenie tohto prírodného materiálu pri výstavbe, možno ním rovnako efektívne riešiť rozsiahle podlahové plochy, ktoré na rozdiel od tradičného masívumajú popri pevnosti a trvácnosti aj vyššiu odolnosť voči vlhkosti.

Drevo ošetrené minerálmi

Prírodné drevo, samozrejme, nepatrí vzhľadom na náročnú údržbu k bežným materiálom využívaným vo verejných priestoroch. Niektoré komerčné prevádzky, najmä hotely či reštaurácie, sa však nevyhýbajú ani jemnejším akcentom v podobe dreva či jeho imitácií.

Drevené povrchy pôsobia príjemne v menších obchodných prevádzkach, ale aj v nemocničných čakárňach či predškolských zariadeniach. Odolnosť masívneho dreva voči abráziám niektorí výrobcovia zvyšujú špeciálnymi lakmi s prímesou tzv. korundu – minerálu, ktorý je na stupnici tvrdosti v tesnom závese za diamantom.

Okrem masívu sa v takýchto priestoroch uplatnia aj lamináty, najmä tzv. LVT, čiže luxusné vinylové podlahy. Ich výhodou oproti prírodnému drevu je najmä lepšia odolnosť voči vlhkosti. V súčasnosti LVT takisto využívajú rozličné recykláty, ako napríklad papierovú hmotu, vďaka čomu dokážu zredukovať uhlíkovú stopu až o 90 % v porovnaní s výrobou nového produktu.

Nešmykľavé „klzké“ povrchy

Vzhľadom na návratnosť investície a ľahkú údržbu hrajú stále prím najmä epoxidové či polyuretánové liate a betónové podlahy, ktoré dokonale vyhovujú potrebám priestorov s vysokou intenzitou pohybu, či už ide o predajne, múzeá, nemocničné priestory, administratívne budovy alebo ajshowroomy.

Epoxidové podlahy majú širokú paletu finálnej úpravy – od efektu kamenného povrchu cez matný či lesklý saténový finiš. Niektoré typy možno dokonca použiť aj ako obklad stien, nábytku či iných zakrivených povrchov, takže architekti dokážu vytvoriť jednoliaty interiér, kde sa podlaha „zlieva“ so stenami, stropom či dokonca časťami vstavaného mobiliáru.

Samostatnou kapitolou je leštený či farbený betón, ktorý obsahuje farebné pigmenty a vie tak výrazne oživiť priestor v interiéri.

Liate a leštené betónové podlahy spĺňajú aj vysoké nároky nabezpečnosť –niektoré zmesi majú vylepšené protišmykové vlastnosti, pričom tieto kritériá dokážu spĺňať aj za mokrých podmienok.

Nech vás však nemýli aktuálny trend lesklých podlahových úprav, ktoré môžu opticky pôsobiť klzkejšie. Jediné, čo v ich prípade môže byť problém, je vyššia náročnosť na údržbu. Čisté a hladké povrchy s výrazným leskom však priestorom dodávajú luxusný sofistikovaný vzhľad, pričom reflektujú ostatné povrchy a materiály a interiér robia väčším a vzdušnejším.

Textúry a digitálne podlahy

Hoci vo svete verejných priestorov stále vládnu jednoliate monochromatické povrchy, v súčasnosti vidieť aj príklon k výraznejším vzorom a textúram, ktoré môžu do pochôdznej roviny vniesť najmä dlažba, kameň a ojedinele aj koberce určené do namáhaných priestorov.

Samotná textúra môže mať vplyv na prevádzku priestoru nielen z hľadiska estetiky, ale aj funkčnosti (protišmykový prvok či zvýšenie absorpcie zvuku). Často tiež vidíme, že podlaha môže fungovať ako spájací či deliaci element. Okrem toho, že pomáha vytvárať fluidný zážitok z priestoru, dokáže– s využitím rozličných či dokonca kontrastných podlahových materiálov – opticky priestor rozčleniť na menšie zóny či funkčné časti.

Vrcholom futuristických vízií môžu byť interaktívne podlahy. V centrálnom átriu firmy Microsoft v Dubline napríklad nainštalovali „digitálne jazero“. Na celkovej ploche 80 m² bolo do podlahy zabudovaných niekoľko video LED prvkov pokrytých patentovaným sklom, ktoré znižujú odrazy na minimum. Plocha uprostred foyer tak skutočne pripomína futuristickú vodnú hladinu. Poukazuje tiež na to, že podlaha nemusí mať nevyhnutne „pevný“ charakter, ale môže používateľom budovy priniesť nový druh zážitku.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2023