Compass Architekti: Byty na Slovensku sรบ ฤoraz menลกie, no musรญ v nich byลฅ vลกetko
Compass Architekti je autorskรฝ architektonickรฝ ateliรฉr, ktorรฝ uลพ takmer dve desaลฅroฤia menรญ tvรกr naลกich miest z architektonickรฉho aj urbanistickรฉho hฤพadiska. Vytvorili nielen najvรคฤลกie porevoluฤne sรญdlisko, ale i domov pre jeho obyvateฤพov.
S architektmi Jurajom Benetinom, Miroslavom ฤatloลกom, Matejom Grรฉbertom a v neposlednom rade Radovanom Volmutom sme sa rozprรกvali nielen o bytovej vรฝstavbe, ale aj o รบzemnom plรกne ฤi รบskaliach stavebnรฉho zรกkona.
Vรกลก architektonickรฝ ateliรฉr nie je nazvanรฝ podฤพa mien jeho spoluzakladateฤพov…
Juraj Benetin: Vnรญmame ho ako kreatรญvny spolok. Jednotlivรญ architekti, najmรค na seniorskรฝch pozรญciรกch, majรบ vรฝraznรบ autonรณmiu pri riadenรญ a kreovanรญ projektu.
Poฤme na samotnรฝ zaฤiatok vaลกej cesty k projektu Slneฤnice. Je to vรกลก prvรฝ veฤพkรฝ projekt.
JB: Slneฤnice sรบ nรกลก prvรฝ veฤพkรฝ bytovรฝ projekt, ktorรฝ vedie Miro, a Rado stojรญ na ฤele tรญmu Novรก Matadorka, ฤo je nรกลก poslednรฝ veฤพkรฝ bytovรฝ projekt. Najnovลกรญ, resp. najaktuรกlnejลกรญ. Dรบfame, ลพe nie poslednรฝ. V Novej Matadorke aplikujeme skรบsenosti, ktorรฉ sme za roky vรฝstavby bytovรฝch domov, najmรค Slneฤnรญc, zรญskali. Preto sme sa stretli takto ลกtyria. Projekt Slneฤnice sme zaฤali v roku 2006.
Matej Grรฉbert: Slneฤnice sa zaฤali prirodzenรฝm spรดsobom. Bol tu pripravenรฝ รบzemnรฝ plรกn, ฤo samo osebe dรกvalo projektu vรฝbornรบ ลกtartovaciu pozรญciu, a navyลกe bol pripravenรฝ aj masterplan, ktorรฝ sme โprekopaliโ vzhฤพadom na slovenskรฉ normy a poลพiadavky.
Projekt pomaly preลกiel od vรฝstavby menลกรญch objektov k vรคฤลกรญm bytovรฝm domom. Proces trval pomerne dlho โ od roku 2006 aลพ po prvรฉ skolaudovanรฉ bytovรฉ domy v roku 2013. Odvtedy kontinuรกlne idรบ jednotlivรฉ etapy.
Ako budรบ pokraฤovaลฅ Slneฤnice po alebo paralelne s dokonฤovacรญmi prรกcami fรกzy bytovรฝch domov pri Petrลพalke?
MG: Nielen my, ale aj spoloฤnosลฅ CRESCO plรกnuje posunรบลฅ vรฝstavbu ฤalej. Zorganizovali sa vรฝzvy v rรกmci architektonickรฝch sรบลฅaลพรญ. Jednu vyhral slovinskรฝ architektonickรฝ ateliรฉr Bevk Peroviฤ arhitekti, druhรบ slovenskรฝ architekt Peter Moravฤรญk. Tieto projekty sa budรบ nachรกdzaลฅ pri Panรณnskej, v miestach pri budรบcej elektriฤkovej trati
Nadvรคzujรบ svojรญm charakterom na predchรกdzajรบcu vรฝstavbu?
JB: รno. V tejto ฤasti Panรณnskej je vyลกลกia hustota zรกstavby, ฤo je, samozrejme, logickรฉ aj v kontexte plรกnovanej elektriฤkovej trate. Koncepcia Slneฤnรญc od poฤiatku tkvela v dvoch fenomรฉnoch โ prรญrodnom a mestskom. Prรญrodnรฝ je citeฤพnรฝ uลพ od samรฉho zaฤiatku.
Mestskรฝ sa sem eลกte nedostal. Predstavuje ho prรกve spomรญnanรก elektriฤkovรก traลฅ s centrom, ktorรฉ by malo vzniknรบลฅ okolo nej. Elektriฤkovรก traลฅ by mala byลฅ transformaฤnรก, pretoลพe sa tunachรกdza rozvรญjajรบca sa sieลฅ kvalitnรฝch cyklotrรกs. Predstava je takรก, ลพe obyvatelia sadnรบ rรกno na bicykel, bezpeฤne ho nechajรบ na koneฤnej zastรกvke elektriฤky a za desaลฅ minรบt sรบ v centre.
Prepravnรก kapacita elektriฤky je 50-tisรญc ฤพudรญ denne. Ak by fungoval kyvadlovรฝ systรฉm, elektriฤkovรก traลฅ by odฤพahฤila zaลฅaลพenie mostov v Bratislave o tretinu. Je to zรกsadnรก vec nielen pre Petrลพalku. Elektriฤkovรฝch tratรญ je, samozrejme, aj tu potrebnรฝch viac.
Prรญrodnรฝ fenomรฉn Slneฤnรญc bol zrejmรฝ hneฤ na zaฤiatku. Slneฤnice sa stali prรญjemne populรกrnym miestom pre mladรฉ rodiny. Dnes tu bรฝva 65 % obyvateฤพov medzi 25. a 40. rokom ลพivota. Ich deti tvoria ฤalลกรญch 20 %.
Vytvorila sa tu zaujรญmavรก a peknรก komunita. Mรกme to ลกลฅastie, ลพe sme vytvorili nielen jednu z najvรคฤลกรญch bytovรฝch komunรญt tohto storoฤia a vidรญme ju v plnom ลพivote, ale vytvorili sme ฤพudom domov. Je to super pocit. Mรกm z toho veฤพkรบ radosลฅ. A to je pre nรกs veฤพmi dรดleลพitรฉ.
Zmenili ste im ลพivot.
MG: Pri Slneฤniciach je dรดleลพitรฉ aj to, ลพe samotnรก koncepcia bola urobenรก eลกte na samom zaฤiatku aj v spoluprรกci s inรฝmi architektonickรฝmi ateliรฉrmi a ลพe sa v nej pokraฤuje. Celok mรก koncepciu, podฤพa ktorej sa tvorรญ. Samozrejme, vyvรญja sa v ฤase. Zรกkladnรก kostra koncepcie vลกak ostala nezmenenรก. Na ลu nadvรคzujรบ jednotlivรฉ etapy.
ฤo sa poฤas vรฝstavby Slneฤnรญc zรกsadne menilo?
Miroslav ฤatloลก: Tak ako vลกade na Slovensku, aj tu je zo strany developera poลพiadavka na menลกie vรฝmery bytov. Sรบvisรญ to s dostupnosลฅou bรฝvania, kde rozhoduje najmรค celkovรก cena za byt pri danom poฤte izieb. Je omnoho ฤพahลกie predaลฅ malรฝ dvojizbovรฝ byt neลพ dvojizbovรฝ byt s veฤพkou vรฝmerou. V roku 2008 mali plรกnovanรฉ dvojizbovรฉ byty 62 mยฒ, dnes je to 42 mยฒ. A musรญ tam byลฅ, samozrejme, vลกetko.
Toto je aplikovateฤพnรฉ nielen pri dvojizbovรฝch, ale i viacizbovรฝch bytoch. Vznikรก tak vyลกลกia hustota obyvateฤพstva na meter ลกtvorcovรฝ a viac statickej dopravy. Logicky sa vรคฤลกina statickej dopravy presรบva do podzemia. ฤo sa tรฝka poลพiadaviek obyvateฤพov, tรญ sรบ ฤoraz citlivejลกรญ na vyuลพitie verejnรฉho priestoru.
Moลพno aj preto, ลพe byty sรบ menลกie a ฤพudia majรบ vรคฤลกiu potrebu รญsลฅ von, do exteriรฉru. Vnรญmajรบ priestor venovanรฝ rรดznym aktivitรกm, o ktorรฝch sme v roku 2006 ani nechyrovali, vzrรกstli poลพiadavky na tvorbu diferencovanรฝch funkciรญ, napr. vรฝbehov pre psy, ihrรญsk pre viacero vekovรฝch skupรญn, multifunkฤnรฝch priestorov pre spoloฤnรบ komunitu, ktorรก je tu dnes pomerne silnรก. Zรกroveล pribudli rรดzne ekologickรฉ aspekty, ktorรฉ sa vyvรญjajรบ v ฤase.
MG: Celรก spoloฤnosลฅ sa posรบva dopredu. A tรฝm idรบ dopredu aj nรกroky uลพรญvateฤพov bytovรฝch a verejnรฝch priestorov. Aj mobil mal pred desiatimi rokmi inรฉ parametre ako dnes. A to istรฉ platรญ aj v stavebnรญctve. Vo verejnรฝch priestoroch cรญtiลฅ znaฤnรฝ progres. Nie je, samozrejme, takรฝ skokovรฝ ako pri technolรณgiรกch.ย Progres je v stavebnรญctve hmatateฤพnรฝ, ale ide lineรกrnym spรดsobom. V porovnanรญ s minulosลฅou je intenzรญvny.
JB: Toto je zaujรญmavรก tรฉma. Existuje sรบbor motivรกciรญ pre vyลกลกiu architektonickรบ kvalitu v rezidenฤnom developmente. Je tu naozaj nejakรฝ architektonickรฝ progres? Mne sa zdรก, a vidรญm to aj na CE ZA AR-ovi, ลพe bytovรฉ domy sรบ skรดr trpenรฉ. A rozmรฝลกฤพam, ฤรญm to je.
Ak porovnรกvame sรบkromnรฉho investora rodinnรฉho domu, ktorรฝ ma naozaj kvalitnรฉ kritรฉriรก a hฤพadรก aj kvalitnรฉho architekta so skvelรฝm prรญstupom k rieลกeniu, skvelรฝm nรกpadom, s investorom mimo sรบkromnรฉho sektora, potom sa nรกjdu drobnรฉ stavby verejnej infraลกtruktรบry, kde sรบ oฤakรกvania pre verejnรฉ budovy nastavenรฉ inak.
Tie, ktorรฉ โvyskoฤiaโ, sรบ, samozrejme, v mnohom skokovo inรฉ. Vyberรบ sa v sรบลฅaลพi a jej vรฝsledok sa reลกpektuje. Reลกpektuje sa nรกzor architekta. Kritรฉriรก developera v rezidenฤnom projekte sรบ (alebo ani nie) inรฉ tak z architektonickej, ako aj z biznisovej strรกnky. Je to tzv. exit biznis.
Developer veฤพmi ฤasto od projektu odchรกdza, ฤo vลกak nie je prรญpad Slneฤnรญc. Ide predovลกetkรฝm o menลกie developerskรฉ projekty, kde sa predajรบ najprv vลกetky byty, potom retail a potom sa ide na ฤalลกรญ projekt.
V rezidenฤnom segmente chรฝba prirodzenรฝ tlak na skvalitลovanie architektรบry. Ide skรดr o samotnรบ motivรกciu architektov, pretoลพe prรกca tvorรญ takรบ obrovskรบ ฤasลฅ, ลพe tento ฤas chcรบ trรกviลฅ nejako zmysluplne. Developera moลพno navnadiลฅ na trvรกcnosลฅ, kvalitu, mรกlo reklamรกciรญ, jednoduchosลฅ rieลกenรญ, kvalitu verejnรฉho priestoru, ktorรฉ sa dokรกลพu pretaviลฅ do marketingu. Je to hroznรก ลกkoda. Robiลฅ budovy na bรฝvanie je podฤพa mลa tรก najkrajลกia vec. Je to krรกsna tรฉma.
Vyrรกstol som v bytovke, ktorรบ navrhli architekti Skoฤek, Konฤek a Titl. Je to fantastickรก budova, ktorรก bohuลพiaฤพ ostala v tieni naprรญklad Istropolisu. Pre mลa mรก ลพivot tejto bytovky stokrรกt vรคฤลกiu hodnotu ako ลพivot Istropolisu. Keฤลพe ลพijeme v takom ekonomickoยญ-spoloฤensko-sociรกlnom prostredรญ, v akom ลพijeme, zaฤneme oceลovaลฅ a nachรกdzaลฅ moลพnosลฅ architektonickรฉho snaลพenia alebo identifikรกciu kvalรญt aj v tom jednoduchom stavanรญ bytovรฝch domov. Dajรบ sa tu tvoriลฅ a robiลฅ veฤพmi zaujรญmavรฉ veci. Aj s developermi. Len je to bohuลพiaฤพ na okraji zรกujmu.
Radovan Volmut: Zmena sa nedeje progresรญvne a uchopiteฤพne ako v prรญpade vรฝstavby rodinnรฝch domov. Navyลกe prรญbeh rodinnรฉho domu je, samozrejme, kratลกรญ a je zรกvislรฝ od malรฝch okolnostรญ. Pri developmente nastรกva posun takmer aลพ generaฤne. Poฤnรบc stavebnรฝm boomom od roku 2006 sa typolรณgia jasne zmenila. To, ฤo bol kedysi ลกtandardnรฝ dvojizbรกk, je dnes ลกtandardnรฝ ลกtvorizbรกk.
Samozrejme, sรบ tu aj inรฉ aspekty, ktorรฉ do toho vstupujรบ โ finanฤnรฉ moลพnosti, dostupnosลฅ bรฝvania, znรญลพenie รบrokovรฝch sadzieb, dostupnosลฅ hypotรฉk, zmena prรญjmu, nรกkladov… Ale ak sa zameriame iba na vรฝmeru, a na ลu, samozrejme, tlaฤรญ trh, je v koneฤnom dรดsledku uลพitoฤnejลกia.
Vznikรก โzrazuโ inรก moลพnosลฅ ฤlenenia bytov. Prรกve v cene CE ZA AR by kategรณria bytovรฝch domov mohla byลฅ dobrรฝm formรกtom, kde by bolo moลพnรฉ badaลฅ rozvoj progresรญvneho nรกjomnรฉho bรฝvania ฤi nรญzkonรกkladovรฉho bรฝvania. V tomto segmente je รบplne prรกzdno.
MG: Sรบhlasรญm s Radom, dรดraz na kvalitu dispozรญciรญ je u developerov รบplne inรฝ, ako bol kedysi. Dรดraz na to, aby bol doslova kaลพdรฝ centimeter ลกtvorcovรฝ v byte vyuลพitรฝ excelentne, je naozaj veฤพkรฝ.
JB: Toto vลกetko, samozrejme, sรบvisรญ s รบzemnรฝm plรกnom, ktorรฉho kapacity vyveลกtil niekto v roku 2007..
ฤo bude s รบzemnรฝm plรกnom?
JB: No, bude. Pripravuje sa novรฝ รบzemnรฝ plรกn, ฤo je, samozrejme, obrovskรฝ projekt pre mesto. Veฤพmi ลฅaลพko sa vลกak realizuje. Mรกme totiลพ generaฤnรฝ vรฝpadok kvalitnรฝch urbanistov. Urbanizmus mรดลพu robiลฅ aj preuฤenรญ architekti. Keฤ sme konฤili ลกkolu, robiลฅ urbanizmus nebolo prรกve veฤพmi atraktรญvne.
In bol perfektnรฝ mercedes a tvorba domov na Slavรญne. Urbanista โmal biely plรกลกลฅ a vyfarboval katastrรกlne mapyโ. Takลพe rozhodnutie bolo รบplne jasnรฉ pre vลกetkรฝch. Dnes je mestotvorba veฤพmi atraktรญvna prรกca. Mnohรญ chcรบ byลฅ urbanistami, i keฤ stรกle v rovine cyklistiky a vodozรกdrลพnรฝch opatrenรญ.
Postupne sa to vลกak menรญ. Je obrovskรฝ problรฉm premostiลฅ tento vรฝpadok a aj vรฝpadok know-how a skรบsenostรญ. Vypracovaลฅ v takomto prostredรญ novรฝ รบzemnรฝ plรกn je extrรฉmne ลฅaลพkรฉ. V ฤechรกch, kde majรบ omnoho lepลกie politickรฉ podmienky, aj keฤ tieลพ zloลพitรฉ, a kvalitnejลกie odbornรฉ zรกzemie, to v Brne trvalo 10 aลพ 12 rokov a v Prahe pribliลพne 13 rokov. Dnes sme na zaฤiatku tvorby รบzemnรฉho plรกnu. Rรกtajme, pri optimistickom scenรกri, osem rokov.
Je to v takom zlom stave?
JB: Nie, nie je to v zlom stave. Je to obrovskรฝ politickรฝ problรฉm kombinovanรฝ s veฤพkรฝm odbornรฝm problรฉmom. MG: Jedna vec je navrhnรบลฅ รบzemnรฝ plรกn. Tu sa s Jurajom troลกku nezhodujeme. Nie je to raketovรก veda a otรกzka toho, ako sa dostaลฅ na Mars.
JB: Ale oveฤพa vรคฤลกรญ problรฉm, ktorรฝ musรญme rieลกiลฅ, je politickรฉho charakteru. Je to nรกsobne vรคฤลกรญ problรฉm ako ten odbornรฝ. V kaลพdom prรญpade musรญme ลพiลฅ eลกte veฤพa rokov s tรฝm, ktorรฝ mรกme. Musรญm vลกak povedaลฅ, ลพe aktuรกlne vedenie hlavnรฉho mesta sa veฤพmi snaลพรญ o to, aby sa sรบฤasnรฝ รบzemnรฝ plรกn sprehฤพadnil. Obrovskรฝ problรฉm je aj filozofickรฝ.
Mรก รบzemnรฝ plรกn nejakรฉ ho mesta fungovaลฅ na zรกklade toho, ฤo je napรญsanรฉ, alebo mรก fungovaลฅ na zรกklade osoby, ktorรก ho vykladรก, ktorรก mรก veฤพkรบ zodpovednosลฅ, mรก jasnรฉ meno a vie si obhรกjiลฅ svoje rozhodnutia? Dokรกลพeme ho objektivizovaลฅ do takej miery, aby to bol zรกkon, ktorรฝ je napรญsanรฝ, a potom sa striktne drลพaลฅ kaลพdรฉho pรญsmenka? To sa deje dnes a tรญ, ktorรญ ho pรญsali, s tรฝm vรดbec nepoฤรญtali.
Alebo ho vieme priradiลฅ k nejakรฉmu silnรฉmu subjektu, naprรญklad hlavnรฉmu architektovi, hlavnej architektke, ktorรฝ by mal kumulovanรบ funkciu a bol by schopnรฝ robiลฅ rozhodnutia spolu s odbornรฝm รบtvarom? Aj v โsivรฝch zรณnachโ รบzemnรฉho plรกnu, ktorรฉ sรบ pre rozvoj mesta, pre architektov nesmierne dรดleลพitรฉ? Pre developerov sรบ dรดleลพitรฉ tieto ฤiernobiele miesta รบzemnรฉho plรกnu. Keฤ sa tie presne zadefinujรบ, bude to dรดleลพitรฝ krok.
Mฤ: Eลกte sa vrรกtim k platnรฉmu รบzemnรฉmu plรกnu hlavnรฉho mesta z roku 2007. Vtedy preลกiel iba preto, ลพe to bol poslednรฝ termรญn, keฤ mohol byลฅ schvรกlenรฝ. Neexistoval ลพiadny konsenzus, ลพe toto je to, ฤo chceme a sme s tรฝm vลกetci spokojnรญ, ale mรกme poslednรบ ลกancu, keฤ ho mรดลพeme schvรกliลฅ.
Z obrovskej ฤasti sa spoliehal na to, ลพe funkcie รบzemรญ veฤพmi striktne rozdelil na rรดzne ฤasti. Do okrajovรฝch ฤastรญ mesta vloลพil kvantรก obฤianskej vybavenosti. Priฤom mal fungovaลฅ na zรกklade nosnรฉho dopravnรฉho systรฉmu, ktorรฝ ลพiaฤพ nie je bliลพลกie ลกpecifikovanรฝ. A ani sa neudial.
RV: Ak sa na to pozrieme v ลกirลกom ฤasovom kontexte, na prรญklade Petrลพalky si uvedomรญme, ลพe za 15 rokov bola vybudovanรก enormne rรฝchlo. Potom nasledovalo obdobie โtemnaโ, keฤ sa neudialo niฤ zรกsadnรฉ.
Aลพ v roku 2007 bol schvรกlenรฝ รบzemnรฝ plรกn. Je moลพnรฉ, ลพe v koneฤnom dรดsledku poprel charakter rรฝchlej panelovej vรฝstavby. Vลกetci cรญtili traumu z toho, ลพe mnohรฉ รบzemia v Bratislave sa stรกvajรบ monofunkฤnรฝmi.ย A tvorcovia รบzemnรฉho plรกnu zrejme cรญtili potrebu reagovaลฅ a tรบto traumu vyrieลกiลฅ. Rozhodli sa rozvojovรฉ รบzemia doplniลฅ funkciou obฤianskej vybavenosti. Namieste je otรกzka, ฤi neodhadli pomer.
JB: Skรดr to bolo preto, ลพe to robili ฤพudia, ktorรญ boli zvyknutรญ navrhovaลฅ pred ยด89. Vtedy sa navrhovalo veฤพa verejnรฝch stavieb, obฤianskej vybavenosti… ฤiลพe dobrรฝ urbanizmus znamenal veฤพa ฤervenej farby v รบzemnom plรกne.
MG: V รบzemnom plรกne nie je vรดbec hmatateฤพnรฉ, o ฤom je Bratislava. Opisuje funkฤnรฝ stav mesta v roku 2004 aลพ 2007, keฤ sa tvoril a vytypoval nejakรฉ รบzemia, kde by sa dala stavaลฅ novรก vรฝstavba s veฤพmi striktne urฤenou funkฤnou regulรกciou. To spรดsobuje problรฉm.
Pohฤพad ฤพudรญ, ktorรญ konลกtatujรบ, ฤi je navrhovanรก vรฝstavba v sรบlade s รบzemnรฝm plรกnom, je veฤพmi striktnรฝ. Duch รบzemnรฉho plรกnu bol podฤพa mลa skรดr koncepฤnรฝ a baviลฅ sa teraz o tom, ฤi mรดลพeme urฤitรบ funkciu posunรบลฅ o 200 m, je รบplne nezmyselnรก debata. Je to smernรฝ รบzemnรฝ plรกn, ktorรฝ sa snaลพil povedaลฅ to, ลพe navrhovanรฉ รบzemia majรบ byลฅ funkฤnรฉ a pestrรฉ. Nie monofunkฤnรฉ.
Stavebnรฝ zรกkon sa rรดznymi dodatkami menรญ uลพ 30 rokov. V podstate sa sprรญsลuje a priklรกลa sa na stranu รบฤastnรญkov konania. Dostalo sa to do bodu, keฤ povoฤพovanie vรฝstavby jednรฉho bytovรฉho domu trvรก tri aลพ pรคลฅ rokov. Teda od nuly aลพ po stavebnรฉ povolenie. Je to nezdravรก situรกcia pre celรบ spoloฤnosลฅ.
ฤo sa teraz deje, je reakcia na tento stav. Dรดleลพitรฉ je, aby sme to spoloฤenskรฉ kyvadlo nevychyฤพovali z extrรฉmu do extrรฉmu. K navrhovanรฉmu zneniu novรฉho stavebnรฉho zรกkona nemรกm extra veฤพkรฉ pripomienky. Je vลกak veฤพmi zรกvislรฝ od softvรฉru, ktorรฝ sa pripravuje. Mรกm obavu, ลพe spojazdniลฅ ten bude trvaลฅ oveฤพa dlhลกie, ako je napรญsanรฉ v zรกkone.
A prechodnรฉ obdobie bude trvaลฅ dlhลกie, ako je naplรกnovanรฉ u pรกna Hollรฉho. Toto je moja zรกkladnรก obava. Na tom, ลพe procesy treba zjednoduลกiลฅ a zrรฝchliลฅ, sme sa zhodli. Takisto je zhoda i v tom, ลพe prejde pod ลกtรกtnu sprรกvu. To je dobrรฉ, pretoลพe samosprรกva vyuลพรญva stavebnรฉ konanie na politickรฉ boje a komunรกlny populizmus.
JB: Vidรญm to tak, ลพe Slovenskรก komora architektov bola v rรกmci pripomienkovanรฉho konania vypoฤutรก. Komunรกlny populizmus je do urฤitej miery sรบฤasลฅou povoฤพovania stavieb v meste. Istรฝ druh prenesenej moci je a stรกle bude.
Dรดraz sa bude klรกsลฅ na to, ako sa podarรญ v zrรฝchlenรฝch konaniach udrลพaลฅ kontrolu mesta nad vรฝstavbou. Spejeme k tomu, ลพe ak sa รบrad nevyjadrรญ do istรฉho poฤtu dnรญ, tak vlastne so stanoviskom sรบhlasรญ. Moลพno prรกve v prechodnom obdobรญ sa zistรญ, ฤo vลกetko ฤakรก รบrad, aby sa k vรฝstavbe fundovane vyjadril. Ak nejakรฝ projekt bude maลฅ 2000 bytov, dรก sa to? Otรกzne je aj to, ako bude v realite fungovaลฅ zvรฝลกenรก zodpovednosลฅ projektanta. To ukรกลพe ฤas.
MG: รno, to sa ฤasom mรดลพe ukรกzaลฅ ako nebezpeฤnรก vec. Moลพno sa objavia vรฝraznรฉ tlaky. Povedzme si รบprimne, nie kaลพdรฝ mรก svoje rozhodovanie plne postavenรฉ na silnom charaktere.
JB: Architekt dnes nepรญsane plnรญ รบlohu ambasรกdora verejnรฉho zรกujmu v developerskom procese. Bohuลพiaฤพ, mรดลพe sa staลฅ, ลพe v konkurenฤnom boji vyhrajรบ najohybnejลกรญ.
V รบvode sme spomenuli projekt Novรก Matadorka. Povedali ste, ลพe v ลom aplikujete vลกetky svoje doterajลกie skรบsenosti. V akom stave je dnes a ako sa bude ฤalej vyvรญjaลฅ?
RV: Projekt Novej Matadorky sa postupne stรกva jednรฝm z nosnรฝch projektov ateliรฉru. Zaฤรญna sa prvou etapou v รบzemรญ โ nรกvrhom na rekonลกtrukciu a dostavbu historickรฝch hรกl. Dovolรญm si krรกtke intro โ ide o objekt prvej veฤพkorozponovej betรณnovej konลกtrukcie dvojhalia na Slovensku.
Zachovรกvame celรฝ obvod stavby a znaฤnรบ vnรบtornรบ pรดvodnรบ ฤasลฅ revitalizujeme na obchodnรบ vybavenosลฅ a dostaviame, resp. vstaviame novรฉ objekty bytovรฝch domov. Projekt bol v povoฤพovanรญ neลกtandardne zdฤบhavรฝ vzhฤพadom na รบzemnรฝ plรกn, ktorรฝ nevedel zauลพรญvanou metodikou interpretovaลฅ sรบlad a vyuลพitie existujรบcej stavby s historickou hodnotou na pozemku.
Zรกroveล do procesu vstรบpili aj aktivisti z ฤiernych dier. Na zรกklade ich vstupov sa projekt upravoval do aktuรกlnej podoby. Pamiatkari a aktivisti neskรดr participovali aj na metodike obnovy. Projekt je z technickรฉho hฤพadiska vcelku nรกroฤnรฝ. Aktuรกlne sme v prรญprave RPD.
Mรกme prรกvoplatnรฉ รบzemnรฉ rozhodnutie a verรญme, ลพe ฤoskoro zรญskame aj stavebnรฉ povolenie. Nadviaลพem na zaฤiatok otรกzky โ na zรกklade naลกich skรบsenostรญ tu vidรญm schopnosลฅ odkomunikovaลฅ a zvlรกdnuลฅ projekt v povoฤพovacom procese.
Tento bod povaลพujem za veฤพmi dรดleลพitรฝ, vyลพaduje veฤพa mรคkkรฝch zruฤnostรญ. Nemenej podstatnรฉ je know-how, ako projekt nastaviลฅ architektonickoยญ-technicky, logisticky, developersky, ako zohฤพadniลฅ historickรฉ hodnoty, nastaviลฅ financie, napokon, kaลพdรบ strรกnku projekt.
Takรฝto rozmer architektรบry nie je na Slovensku obvyklรฝ. K adaptรกcii pristupujeme so znaฤnรฝm reลกpektom. Verรญme, ลพe to bude skutoฤnรฝ zaฤiatok revitalizรกcie brownfieldu Matador.