Dá sa to. Investícia menej ako milión eur, spolupráca architektov a úradov a lepšie námestie švajčiarskej obce je na svete

Obec Cabbio sa nachádza na úpätí svahu, uprostred švajčiarskej prírody, blízko hranice s Talianskom. Napriek tomu, že tu žije len približne 250 obyvateľov, námestie pred barokovým kostolom sv. Salvatora bývalo stále hojne využívané, najmä ako parkovisko. Jeho neutešený stav začal miestny magistrát riešiť v roku 2014.

Autorom projektu jeho zveľadenia je architektonické štúdio Enrico Sassi, ktorí mali s podobnými úpravami verejného priestoru skúsenosti už z minulosti. V tomto prípade však svoju prácu konzultovali aj s miestnym Úradom pre kultúrne dedičstvo, pretože celá obec Cabbio je registrovaná vo federálnom súpise švajčiarskych chránených sídel národného významu, známym aj ako ISOS.

Pôvodný stav

Námestie s rozlohou 1100 m² sa nachádzalo vo veľmi zlom stave. Vzniklo vytvorením násypu, podopieraného kamenným oporným múrom s výškou 3 až 4 m. Starnutím a neprimeraným zaťažovaním materiálov počas dlhých rokov vznikli na konštrukcii poškodenia, ktoré ohrozovali celú stabilitu námestia.

Aj povrch parkoviska nevyhovoval súčasným štandardom. Pokrývala ho udupaná a nepriepustná pôda, ktorá sa počas daždivého počasia menila na blato. Hlavné problémy námestia, ktoré mal projekt vyriešiť boli teda jasné – zabezpečiť múr, nahradiť udupanú hlinu vhodnejším materiálom a vyriešiť problém s odtekaním vody. Do budúcnosti je v pláne aj obmedzenie parkovania na námestí prostredníctvom mestského nariadenia.

Oporný múr

Na začiatku bolo nevyhnutné zbúrať najviac poškodenú časť múra v dĺžke 35 m. Nahradila ju železobetónová stena, slúžiaca ako nevyhnutný konštrukčný prvok. Na obklad múra použili architekti očistené pôvodné kamene ako aj kusy balustrády z arzo mramoru, nájdené počas výkopových prác.

Špeciálna pozornosť sa venovala aj kamenným doskám, pokrývajúcim korunu múru. Pred demontovaním boli očíslované, konzervované a vrátené späť v pôvodnej polohe a poradí.

Ich hodnota spočíva v miskovitých priehlbinách – kupelách, ktoré sú zachované na niektorých z nich, čím odkazujú na históriu miestneho baníctva. Kupelácia je jeden z procesov získavania, resp. oddeľovania striebra od iných kovov pri vysokých teplotách.

Nová dlažba

Aj úprave dlažby námestia predchádzalo odstránenie pôvodného podlahového materiálu. Zároveň bolo z povrchu vykopaných a dočasne presunutých aj osem vysokých, dospelých stromov – štyri lipy a štyri platany. Pred položením dlažby sa vrátili na svoje miesto.

Architekti vybrali ako dlažobný materiál vápenec Saltrio, ktorý je farbou podobný pôvodným kameňom. Kocky o rozmeroch 10×10 cm boli navrhnuté špeciálne pre tento projekt s cieľom zachovať jednotný a hmotový rozmer námestia. Nová dlažba je vodotesná, po celej ploche jednotná a pri päte stromov odvodňovaná.

Dažďovú vodu zachytáva systém mriežok, situovaných v sklone svahu pri vstupe na parkovisko. Následne pretečie niekoľkými čistiacimi komorami a je vypustená späť do prírody. V blízkosti exteriérového priestoru kostola vedú do nižších častí schodiskové stupne, vytvorené z nájdených balvanov. Neoficiálne chodisko sa na tomto mieste nachádzalo aj predtým, no z časti ho tvoril neupravený svah.

Mestský mobiliár

Vľavo pri vjazde na parkovisko bolo v minulosti vyčlenené miesto na nevyhnutný mestský mobiliár. Informačné tabule, poštová schránka či odpadkové koše boli z lacných materiálov a spĺňali iba praktickú funkciu. Po rekonštrukcii sa na svoje miesto nevrátili. Architekti cih nahradili “lavičkami” – blokmi veľkých kusov kameňa Moltarsio, na ktoré sa dá posadiť.

Týchto kamenných sedadiel nájdeme na námestí viac, ďalšie sa nachádzajú pri spomínanom novovytvorenom schodisku, okolo fontány na pitie. Je vyrobená z bloku arzo mramoru, mosadzný kohútik a potrubie pochádzajú zo staršej fontány. Zveľadené námestie bolo verejnosťou i odborníkmi vrelo prijaté. Svedčí o tom aj získané ocenenie Najlepšia švajčiarska dedina roku 2022, k čomu výrazne prispel aj realizovaný projekt.