UVODNA vysokokval 1Z2A1762

DAAD: Vďaka špeciálu ASB sme sa rozhodli, že 15. ročník festivalu venujeme mladým ateliérom

Partneri sekcie:

Festival Dni architektúry a dizajnu, ktorý založili dvaja architekti, oslavuje 15 rokov. Nadšenie, kreativita , radosť, objavovanie... To všetko spája jeho verných nadšencov.

Od prvého festivalu DAAD uplynulo už 15 rokov. Aký je to pocit?

Štefan Polakovič: Pätnásť rokov ubehlo pri festivale veľmi rýchlo. Ani sme si to neuvedomili. Nutnosť vytvoriť takýto formát sme si silno uvedomovali. Pred 15 rokmi neboli informácie o architektúre také silné ako dnes. Vtedy bola architektúra verejnosťou, developermi vnímaná inak, ako sme ju cítili a vnímali my. A nebola vnímaná pozitívne.

Keď sme začínali, Táňa rozbiehala podujatie CLUBOVKA v Prešove, neskôr v Bratislave. Ja som mal svoj vlastný ateliér. Obidvaja sme cítili a x-krát sme sa rozprávali o tom, že by sme mohli a mali zorganizovať niečo na prezentovanie architektúry vo väčšej mierke, chceli sme, aby to trvalo dlhšie ako len jeden deň, aby prezentácia architektúry bola plnohodnotná.

Začali sme naprázdno – nemali sme podporu fondu ani žiadnej inštitúcie. Trochu s nami spolupracoval pán architekt Štefan Šlachta, Spolok architektov, postupne sa pridávala komora, CE EZ AR… A zrazu sa z ničoho stalo niečo. A to niečo stále trvá. Z  nášho pohľadu to niečo trvá spôsobom, ktorý nám poskytuje komplexnú informáciu o tom, čo sa na deje nielen na architektonickej scéne.

Pätnásť rokov presviedčania seba a ostatných o potrebe vyvolania záujmu a pozornosti o profesiu, ktorá vytvára všetko prostredie okolo nás. Aj o tom je DAAD.
Pätnásť rokov presviedčania seba a ostatných o potrebe vyvolania záujmu a pozornosti o profesiu, ktorá vytvára všetko prostredie okolo nás. Aj o tom je DAAD. | Šimon Ľupták

Vďaka vášmu špeciálu ASB – Mladí slovenskí architekti, ktorý plošne zachytil stav dnešnej mladej scény, sme sa rozhodli, že 15. ročník venujeme mapovaniu, ukážeme scénu tak, ako ju vnímame z mladých ateliérov. Nebudú to však len ateliéry, ktoré boli nedávno založené a presadili sa cez súťaže alebo vlastnú aktivitu. Ale svoju prácu odprezentujú aj laureáti ocenení ako napríklad CE ZA AR, Cena Dušana Jurkoviča a Lackova cena. Budú to aj ateliéry, ktoré nepovažujeme alebo nemusíme považovať za tie najmladšie. Pripravený program výrazne reflektuje stav súčasnej architektonickej scény Slovenska.

Tatiana Kollárová: Ešte v roku 2002 som založila v Prešove podujatie pre architektov s názvom Clubovka. Štefan, s ktorým sme spolužiaci z fakulty architektúry, bol častým návštevníkom. Vnímal, že je dôležité o architektúre a jej tvorcoch hovoriť. A tiež sme videli, že nástup väčších investícií v Bratislave bol v tomto čase braný s nepochopením – verejnosť bola málo informovaná, podujatí o architektúre bolo tiež málo. Rozhodli sme sa založiť mestský festival a prostredníctvom neho ukazovať pozitívne príklady toho, čo vzniká, a diskutovať o všetkých oblastiach architektúry.

Cítite už na tomto ročníku, prvom po zvolení novej vlády, zmenu? Ako sa vám tvorí?

Tatiana Kollárová: Žijeme v epoche okamihu, keď sa všetko mení. V situácii, že dnes dostaneme určité informácie a zajtra ich úplný protiklad. Keď sa menia hodnoty i skutočnosť žitia, je nevyhnutné ostať slobodný v spôsobe vyjadrovania sa. S týmto pocitom sme pripravovali festival.

Myslíte si, že je pre vás skoro povedať, že to ovplyvňuje tvorbu tohto festivalu? Že toto je téma, ktorú budete vedieť hodnotiť po júni? Ako sa vlastne tá spoločenská a architektonická obec správa?

Štefan Polakovič: V týchto miestach som optimista. Nechcem si pripustiť, že situácia bude až taká zlá, ako to vyzerá teraz. Ale uvidíme, zrejme to bude vyžadovať viac rozumu, než máme momentálne k dispozícii.

A ako v celom spoločenstve hájiť kvalitnú architektúru? Máte to v pláne robiť aj prostredníctvom festivalu? Ako zdôrazniť a vyzdvihnúť tie hodnoty?

Štefan Polakovič: V rôznych režimoch architektúra vždy prináša hodnoty. Dnes ide viac už aj o tie celospoločenské, napríklad o spoločenskú pohodu, pokoj na prácu, aby sme sa nemuseli vôbec starať o veci, o ktoré vyzerá, že sa budeme musieť starať. Myslím si však, že realita nás ešte len prikvačí.

Pätnásty ročník festivalu predvedie to najlepšie z našej architektonickej reality cez mladé ateliéry.
Pätnásty ročník festivalu predvedie to najlepšie z našej architektonickej reality cez mladé ateliéry. | Zdroj: Šimon Ľupták

Na čo sa z tohtoročného programu tešíte najviac? Čo sú highlighty?

Tatiana Kollárová: Na celý program, ako sme ho pripravili. Rezonovať isto budú Mladí – slovenskí architekti.

Štefan Polakovič: Všetko naše snaženie malo smerovať k tomu, aby sa informácia, ktorá predtým nebola, dostala medzi nás. Dnes už je a radi by sme reflektovali na to, čo sa stalo. Slovenská architektonická scéna je dnes veľmi pevná. Sme presvedčení, že ju vieme v pripravovanom ročníku plnohodnotne prezentovať. Máme pocit, že k tomu festival smeroval od začiatku. Je dôležité mať odvahu pustiť sa do veci. Aj v dnešnej zvláštnej dobe.

Kto bol pre vás za obdobie 15 rokov najväčším zážitkom tak po profesijnej, ako aj ľudskej stránke? Najväčším zážitkom bolo asi tých 15 rokov festivalu. Keď sa na to spätne pozerám, bolo to jedno úžasné obdobie. Dennodenne sme zažívali nové skúsenosti, nové priateľstvá, nové cesty a to bolo na tom to, čo nás bavilo.

Čo nás tento rok na DAAD-ku čaká?

Tatiana Kollárová: Festival DAAD vstupuje do 15. ročníka svojej existencie. Hosťami tohoročného DAAD bude nová generácia architektov a dizajnérov, ktorá posúva architektúru a dizajn novým smerom, od polohy bohatstva a prebytku do polohy humanizácie. Analyzujeme najinovatívnejšie architektonické postupy na lokálnej a európskej úrovni. Poskytneme priestor na výmenu poznatkov a konfrontáciu, kritický diskurz o lokálnych problémoch a víziách na medzinárodnej platforme.

Chceme upriamiť pozornosť na výrazných mladých tvorcov zo slovenskej scény, ktorých spoločným menovateľom je ich jedinečný pohľad, ktorý nekopíruje vzory, ale prináša nové námety do tvorby. To, čo v tomto období vnímame ako zásadné, je, aby sa architektúra dostávala k ľuďom prirodzenou cestou.

Miesta ako napríklad Slovenská národná galéria sú pre verejnosť potrebné, pretože deti i dospelí vnímajú, v akom priestore sú, formuje ich to. V tomto ročníku budeme preto ukazovať zrealizované „malé veľké“ projekty v meste –Živé miesta, všetko to, čo je pre život ľudí v meste podstatné.

Pozvali sme medzi inými aj českého architekta, teoretika, propagátora, kritika architektúry a zároveň fanúšika architektúry Adama Gebriana. Inšpirovala nás k tomu jeho neúnavná publikačná a diskusná aktivita o verejnom priestore, ktorá smeruje k zvyšovaniu povedomia o architektonickej kultúre.

Tento rok budeme opäť s programom na troch miestach. Hlavný program bude v SNG, kde budú prebiehať prezentácie slovenských a zahraničných architektov a tiež premietneme filmové dokumenty. V galerijných priestoroch Primaciálneho paláca budeme prezentovať dizajn a víťazov aktuálnych architektonických súťaží. Po rokoch budeme opäť v úzkom prepojení s Urban Marketom na FAD STU, kde sme pripravili nový bohatý program. Na to sa tešíme zvlášť.

Štefan Polakovič: Budeme sa venovať aj architektonickým súťažiam, ktorých každý rok pribúda. Pokladáme za veľmi dôležité, že architekti sa majú kde ukázať a dávajú zo seba to najlepšie. A témou jednej z diskusií bude aj obnova Námestia slobody. Príbeh celého procesu od iniciatívy až po realizáciu je zaujímavý. Podobných príbehov je v architektúre veľa, je však dôležité, že sa dejú.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2024