Ďalší ročník Medzinárodného bienále dizajnu v Saint-Étienne

November vo francúzskom meste Saint-Étienne už tradične patrí profesionálom z oblasti dizajnu i laickej verejnosti so záujmom o dizajn. Ďalší ročník bienále Medzinárodného dizajnu Saint-Étienne sa opäť stal platformou na stretnutia a výmenu najnovších poznatkov, ale predovšetkým na konfrontáciu prác a projektov z pôdy vysokých škôl, nezávislých tvorcov a firiem. Pod taktovkou riaditeľky a hlavnej kurátorky Elsy Francès bienále prvýkrát organizovala novozaložená inštitúcia Cité du design. Ambíciou bienále je odkrývať odlišné pohľady na svet a poskytnúť priestor tvorcom s novými nápadmi.

Medzinárodné bienále dizajnu 2008 v Saint-Étienne umožnilo počas pätnástich dní konfrontáciu skúseností, prístupov, spôsobov, koncepcií a myšlienok. Spoločnosť Cité du design, založená v roku 2005, investovala do bývalého priemyselného areálu na severe Saint-Étienne, ktorý kedysi slúžil na výrobu zbraní a výrazne sa zapísal do histórie mesta. Ekonomickí činitelia, predstavitelia výskumu a dizajnérskej tvorby sa tu stretli, aby diskutovali o procesoch koncepcie, nástrojoch realizácie a dosiahnutých výsledkov. Napokon, konfrontácia súkromného a verejného sektora, výskumu, ekonómie a kultúry je v súčasnom svete nevyhnutná. Umožňuje objaviť také systémy života, ktoré sa konkretizujú prostredníctvom objektov, prostredí, ­obrazov alebo služieb.

Cité du design
Pôvodne priemyselné centrum štefanskej aglomerácie vynikalo v ťažbe nerastných surovín, výrobe zbraní, textilu či bicyklov. Ako si za relatívne krátky čas získalo prívlastok mesto dizajnu? Celé sa to začalo ideou vtedajšieho riaditeľa Školy krásnych umení, vizionára a zakladateľa bienále dizajnu v Saint-Étienne Jacquea Bonnavala.

Na otázku, či si dnes Saint-Étienne možno predstaviť bez bienále a bez neopakovateľných pravidelných stretnutí s tvorivým svetom popredných dizajnérov, starosta mesta odpovedá jednoznačne: „Táto udalosť posúva všetkých verných, ako aj tých, ktorí sa na bienále zúčastňujú prvýkrát, na vyššiu úroveň ich spoločnosti, každodenného života a budúcnosti. Otvára ich nesmiernej diverzite kultúrnych svetov.“ To všetko vďaka tomu, že od svojho vzniku v roku 1998 sa Bienále stalo jedným z hlavných medzinárodných podujatí v oblasti dizajnu vo Francúzsku.

Úsilie, ktoré na bienále od roku 1998 vynaložila Škola krásnych umení zo Saint-Étienne, sa pod taktovkou Cité du Design začalo viac orientovať na výskum, experiment a budúcnosť s cieľom umožniť vyniknúť inováciám z regiónu i zo zahraničia. Darí sa to vďaka synergii medzi ekonomickými aktérmi, ich stratégiami a návrhmi dizajnérov.

Dizajn vo všetkých pádoch
Okolo hlavných tematických okruhov na lokálnej i globálnej úrovni sa stretli rozličné profesie z oblasti dizajnu, výskumu a inovácií. Podobne ako v roku 2006, aj v tomto ročníku usporiadatelia oslovili nielen domácich, ale aj zahraničných kurátorov, ktorí prinášajú vlastný pohľad na svet, aby odpovedali na tri základné otázky: Nakoľko sa dizajn podieľa na vývoji nášho spôsobu života? Ako je dizajn prepojený s výskumom, inováciami a vynálezmi? Nakoľko sa dizajn stáva nástrojom ekonomického rozvoja?

„Nie je to tak dávno, čo sme si začali uvedomovať, ako ekologický aspekt vytvára nové spoločenské modely, nové kolektívne a súkromné systémy, ktorých rozvoj závisí a bude závisieť od mobilizácie a dobrej vôle každého. Myslieť na používateľský komfort a dať mu pridanú hodnotu, skvalitňovať životné podmienky, spraviť ho príťažlivým – to všetko je nevyhnutnou podmienkou prijatia týchto systémov,“ zdôrazňuje riaditeľka bienále Elsa Francès.

Dizajn, implikovaný do tejto problematiky, kladie otázky spoločenským, ekonomickým i kultúrnym činiteľom a stáva sa doplnkovým nástrojom koncepcie a tvarovania nových systémov života. Po celý rok – a zvlášť počas bienále – iniciovali usporiadatelia výskumné programy, podporovali experimentovanie, ktoré má za cieľ spájať saintétiénnske územie so svetom – ponúkať stretnutia kultúr, firiem, organizácií z rôznych kútov Európy i sveta, ktorí prišli prezentovať svoje intervencie, univerzá či originálne pohľady.

Flight number ten
„Od svojho vzniku predstavilo bienále už množstvo tvorcov z celého sveta. Niektorí pochádzajú z krajín, ktoré sa na medzinárodnej scéne prezentujú menej. Týchto tvorcov sme pozvali, aby si prišli vymeniť a zdieľať svoje skúsenosti vo workshopoch – buď v neskoršej spolupráci s inými, alebo ešte počas výstavy,“ vysvetľuje Elsa Francès. Týmto zakladateľským počinom sa v tomto ročníku zrodila výstava s názvom Flight number ten, ktorú organizovali Chloé Heyraud a Josyane Franc. Výstavu organizovali pri príležitosti francúzskeho predsedníctva v Európskej únii a tvorbu svojej krajiny na nej predstavilo hneď niekoľko medzinárodných kurátorov. V rámci tejto výstavy sa prezentovalo aj Slovensko.

City Eco Lab
Ťažisková výstava s názvom City Eco Lab, ktorú zastrešoval kurátor John Thackara, predstavila skúsenosti človeka situovaného uprostred prívetivejšieho, bezpečnejšieho a solidárnejšieho mesta. Formou workshopov organizovaných na mieste či projektov medzinárodnej výmeny ponúkla táto udalosť priestor uvažovať o udržateľných spôsoboch života, od ktorých závisí kvalita životného prostredia a spoločenská interakcia. Projekty iniciované v roku 2008 sa do koncepcie bienále začleňujú z dlhodobého hľadiska: v rámci dynamiky rozvoja podporujú spoluprácu medzi aktérmi doma a tými, ktorí prichádzajú s projektmi z rôznych kútov sveta, ale predovšetkým rešpektujú danosti životného prostredia.

Dve výstavy in situ
Projekt s názvom Sugoroku, ktorý predstavila kurátorka Catherine Beaugrand, bol úžasnou interaktívnou cestou štvrťami Saint-Étienne. Zaujímal ju vzťah medzi virtuálnym a reálnym a jeho cieľom bolo testovať vplyv nových technológií, internetu a mobilnej komunikácie na vnímanie geografie a spôsob apropriácie územia jednotlivcom. Tento interaktívny dizajn mesta, neodlúčiteľný od tradičnejších prístupov, vedie k novému pochopeniu priestoru a prostredia.

Úlohou bienále, ktoré sa svojím poslaním priamo začleňuje do rozvoja a rozkvetu mesta Saint-Étienne a jeho aglomerácie, je nechať objaviť nové formy rozvoja prostredníctvom dizajnu v spojení so spoločenskými celkami a ekonomickými činiteľmi. V tomto duchu sa výstava Design & Shop zameriavala niekde na rozhranie medzi obchodníkmi a dizajnérmi, aby iniciovala výlet po butikoch v centre mesta.

Hotel D
Tento program bol príkladom snahy šíriť kultúru rozvoja mesta cez dizajn. Dialóg medzi dizajnérmi a profesionálmi štefanského hotelierstva iniciovala Céline Savoye. Realizácia niekoľkých hotelových izieb rozličných štandardov umožnila vidieť a zažiť mesto nanovo. Tento projekt a zároveň východiskový bod oveľa dlhšieho dobrodružstva experimentoval s novými spôsobmi turistickej atraktívnosti prepojenej s aktivitami mesta a s objavovaním jeho súčasného i historického dedičstva.

„Objekt v najširšom slova zmysle, svojimi tvarmi, farbou a materiálom, predstavuje komplexný jazyk, ktorý spája jednotlivca s jeho prostredím a jeho zvyklosťami. Dizajnéra možno považovať za tvorcu koncepcie rozhraní medzi osobou a jeho prostredím: kreslí stoličku alebo spôsob sedenia?“ kladie otázku Elsa Francès. „Jeho úloha sa neobmedzuje na finálny vzhľad vecí, pretože vie nielen odpovedať na nárast dopytu, ale aj ponúknuť novinky. Jeho intervencia často vychádza z invencie alebo inovácie, ktorá dopĺňa, zosilňuje, nahrádza predchádzajúcu technickú inováciu,“ dodáva jedným dychom riaditeľka bienále.

Dizajn a firmy
Keďže univerzum firiem zostáva pre dizajnérov majoritným poľom pôsobenia, bienále im v tomto ročníku poskytlo nečakane veľké miesto. Isabelle Vérihlac ponúkla v rámci výstavy Dizajn a firmy prezentáciu päťdesiatky spoločností a ich produktov, ktoré zhodnocovali miesto dizajnu v rámci ich vlastných stratégií rozvoja.

Niektoré spoločnosti vyvíjajú prospektívny dizajn, situovaný na vrchole koncepcie ich produktov alebo služieb. Tento aspekt umožnila objavovať v rámci druhého vydania expozície Zajtra je už dnes kurátorka Claire Fayolle ako unikátnu príležitosť zachytiť podstatu najaktuálnejších svetových inovácií. Jej výstava rozoberala rozličné prístupy a reflexie každodenného života týkajúce sa blízkej budúcnosti.

Grafický dizajn
Prostredie verejného i súkromného sektora vytvárajú obrazy a spôsoby vizuálnej komunikácie. Preto si svoje miesto aj v tomto ročníku našiel grafický dizajn. V expozícii s názvom 2036 viedol Jérôme Delormas návštevníka k prospektívnemu prieskumu. Akoby ponúkol nepopísané hárky papiera tvorcom z iných regiónov sveta a na každom z nich našiel indivi­duálny pohľad a originálnu líniu interpretujúcu spoločnosť, ktorú si grafik predstavuje pre zajtrajšok.

Lucia Hakelová

Autorka pôsobí ako architektka a nezávislá publicistka.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.