David Karásek: Dobrý dizajn nepatrí do galérie, ale do života

Mnohé novinky spoločnosti mmcité získali najrôznejšie svetové ocenenia, od Good Design cez Red Dot Design Award až po EDIDA Czechia. Sú súčasťou mnohých verejných priestorov vo svete, ale i na Slovensku.

Betónový kvetináč Typo, sedací nábytok Morse, unikátny prístrešok UFO či úplne nový produktový rad Platform patria medzi svetovo ocenené produkty. No nielen o nich, ale i vnímaní verejného priestoru, mobiliáru v ňom, o tom, ako môže v rôznych smeroch ovplyvniť život v meste, sme sa rozprávali so zakladateľom a kreatívnym riaditeľom spoločnosti mmcité Davidom Karáskom.

Spoločnosť mmcité ste založili v roku 1994, keď v Prahe koncertovali Pink Floyd. Inšpiruje vás hudba? Je prítomná pri vašej tvorbe alebo viac obľubujete ticho? 

Hudba je pre mňa veľmi dôležitá. Obdivujem jej veľkú rozmanitosť, svoje „playlisty“ na Spotify doslova rozmaznávam a často v nich nachádzam úžasné veci, ktoré som tam kedysi pridal :-). Z obľúbených kapiel môžem spomenúť napríklad Orchestral Manoeuvres in the Dark, Talking Heads alebo Mulatu Astatke, na ktorú som narazil prednedávnom pri pracovnej ceste do Nórska.

Pri práci mám však rád ticho. Je to dané aj tým, že často o veciach s kolegami diskutujeme a netvorím len sám.

Lavičky si „vypočujú“ na celom svete množstvo príbehov. Práve lavička bola vaším prvým produktom. Posedíte si niekedy len tak na lavičke? Pri akej príležitosti?  

Musím vás poopraviť. Naším prvým produktom bol autobusový prístrešok (1992, pozn. redakcie). V 90. rokoch sme vyhrali súťaž, ktorú vypísalo mesto Zlín, a keď sme chceli mestský mobiliár niekde vyrobiť, tak sme zistili, že to firmy v našom okolí nedokážu v požadovanej kvalite a parametroch.

Hneď po zastávke prišla lavička, ktorú spomínate. Niet divu, tento prvok mobiliára sa uplatní naozaj všade. Ja sám najradšej sedím v kaviarňach, ktoré sú často súčasťou ulíc a verejného priestoru, niekedy ale využívam aj samotné lavičky. Väčšinou je to pri návštevách cudzích miest v zahraničí.

Minule som sa však ocitol na Moravskom námestí v Brne, kde sme robili atypickú dlhú podsvietenú lavičku, a tam mi to napríklad nedalo. Na pár chvíľ som si sadol a len tak pozoroval život, ktorý sa vďaka tejto intervencii vrátil na námestie a do okolitého parku.

Čo pre vás znamená ulica, námestie a verejný priestor? 

To, čo pre samotné mesto. Je to miesto stretávania, miesto, kde môžete pozorovať ľudí a premýšľať nad povahou obyvateľov, ktorí v ňom žijú. Pre mňa je tiež dôležité, že verejný priestor patrí všetkým bez rozdielu.

Napríklad mladíkom vo „vytunených“ autách, ktorí niekedy môžu svojou drzosťou ľudí štvať. Ale aj dôchodcom, ktorí sa v ňom pohybujú úplne iným spôsobom a majú iné potreby. Deťom, ktoré sa na mesto pozerajú z inej výšky, čo ovplyvňuje ich vnímanie okolia, a mestá si to nie vždy pri tvorbe verejného priestoru uvedomujú.

Nie je to tak dávno, čo ste navštívili hlavné mesto SR, konkrétne SNG. Ako vnímate jej rekonštrukciu? A ak môžem byť konkrétnejšia, nádvorie? 

Budova SNG je skvostom. Myslel som si to už pred štyridsiatimi rokmi, keď som ju prvýkrát navštívil. Vladimír Dedeček na nej odviedol skvelú prácu, ako aj na iných svojich realizáciách. Je správne, že v jeho diele dnes pokračovali ním poverení architekti Martin Kusý a Pavel Paňák.

Poznali jeho zámery, vízie a vďaka tomu, myslím si, dokázali rekonštrukciou celý priestor posunúť a zároveň zachovať pôvodné hodnoty budovy. To nemusí byť pri rekonštrukciách takýchto výrazných a komplexných budov pravidlom. Som rád, že sa takéto veci daria. No a na nádvorí som sedel v už spomínanej kaviarni, navštívil kníhkupectvo a cítil som sa tam naozaj príjemne.

Zostaňme v Bratislave. Zmenili by ste niečo napríklad na Hlavnom námestí?

Historicky bolo námestie zelené a to tvorilo úplne iný ráz verejného priestoru než dnes. Bol to v podstate park, určený na oddych. Dnes sa do verejného priestoru na námestí dostala skôr komercia, vytvoril sa betónový priestor vhodný na zhromaždenia či trhy a prebojovalo sa doň len veľmi málo zelene.

Tým, že v Bratislave nežijem, neviem, ako aktívne je miesto využívané, zeleň v meste však považujem za veľmi dôležitú. Nielen o nej budeme onedlho hovoriť v podcastovej sérii Město do uší, ktorú aktuálne pripravujeme. Všeobecne mi ale na námestiach prekážajú gýčovité záhradky a novodobé nepopulárne sochy – ale tie sú možno o pár ulíc ďalej.

Kedysi bol verejný priestor na pokraji záujmu spoločnosti. Zmenilo to niečo konkrétne? Je podľa vás tento záujem niečo, čom pretrvá, to, čo spoločnosť vyžaduje a mestá potrebujú, alebo trend doby? 

Verejný priestor je na okraji záujmu spoločnosti vždy, keď sa v ňom necítite bezpečne. V dobách komunizmu to bola hlavne všadeprítomnosť polície. Rôzne zákazy na vstup na trávu v parkoch, ale aj celková jednotvárnosť, ktorá sa prejavovala vo verejných priestoroch, až na výnimočné umelecké diela, ktoré boli často kvalitné.

Dnes je to paradoxne v mnohých západných mestách absencia polície a výtržníctvo, ktoré hádžu verejný priestor opäť na okraj záujmu spoločnosti. Všeobecne sa ale v Česku a aj na Slovensku za posledných tridsať rokov premieňa k lepšiemu.

Ľudia sa v ňom cítia bezpečne, začali sa stierať hranice medzi verejným a súkromným a častokrát využívame práve parky, námestia na trávenie voľného času. Tomu prispieva správny rozvoj urbanizmu miest a architekti a krajinní architekti, ktorí tvoria kvalitnú architektúru a používajú nadčasové produkty.

Ako môže kvalitný mobiliár zmeniť verejný priestor? Ako pristupujete k riešeniu verejného priestoru prostredníctvom mobiliáru? Komunikujete napríklad s vedením mesta, resp. zadávateľom? Pozorujete zvyky obyvateľov mesta? 

Mestský mobiliár môže prispieť k zmene verejného priestoru k lepšiemu. Snažíme sa ho navrhovať čo najzodpovednejšie a do každého kusa vložiť okrem funkcie a trvanlivosti aj správnu porciu emócií.

My ako dizajnéri však tvoríme produkty, nie samotný priestor. Tie sú len jednou časťou celku, ktorý spracúvajú architekti. Tí by mali správne vyriešiť daný priestor podľa lokálnych požiadaviek, často im s tým pomáhajú aj výskumy, ktoré práve pozorujú zvyky obyvateľov mesta.

Uplynulý rok priniesol spoločnosti mmcité niekoľko úspešných produktov. Niektoré novinky získali najrôznejšie svetové ocenenia a sú aj súčasťou mnohých verejných priestorov nielen na Slovensku, ale i vo svete. Ako sa vám darí skĺbiť myseľ dizajnéra a majiteľa spoločnosti mmcité?

Nie je to jednoduché. Chcel by som oveľa viac času venovať navrhovaniu. Pretože tvoriť nové veci môže byť niekedy bolestivé, ale vo výsledku je to vždy neskutočne krásne. Moja agenda sa dnes však dosť zmenila, riešim skôr rozvoj firmy, smer, ktorým sa vydáme, to sa umocnilo naším úspešným vstupom na burzu, ktorý prebehol v minulom roku.

Som za všetky príležitosti, ktoré prichádzajú, vďačný a zároveň sa teším, keď sa po tomto období budem môcť zase viac zahĺbiť do navrhovania nových výrobkov.

Rozhovor bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2024