10 stavieb, ktoré sa oplatí navštíviť v Miláne: Od bytového domu plného zelene až po kampus univerzity

Počas mesačného pobytu v Miláne som navštívil takmer sedemdesiat stavieb a veľmi rád vám odporučím desať z nich. Neznamená to, že ostatné nie sú hodnotné, no kvalita týchto desiatich vo mne zarezonovala o niečo viac.

Nasledujúce budovy vznikali v rôznych politických režimoch prevažne dvadsiateho storočia. Na Slovensku vznikli najodvážnejšie stavby za socializmu. Taliani sú v tomto ohľade výrazne pred nami, darí sa im naďalej experimentovať aj v súčasnom kapitalizme.

Apple store

Keby by ste sa ma opýtali iba na jednu stavbu, do ktorej by som vás poslal, bol by to práve obchod technologického giganta Apple. Táto výnimočná stavba, ktorá však nie je spektakulárna, sa dá veľmi jednoducho minúť. V Miláne je v súčasnosti nedostatok kvalitného verejného priestoru.

Svetoví architekti z ateliéru Foster + Partners preto navrhli budovu, ktorá je zároveň aj verejným priestorom. Jednoduchý sklenený objem, stupňovité sedenie a prítomnosť vody lákajú okoloidúcich, aby sa na chvíľu zastavili a oddýchli si. Spoločnosť Apple aj prostredníctvom minimalistickej architektúry konzistentne komunikuje jednoduchosť a nadčasovosť svojich produktov.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa How I met my architect (@how.i.met.my.architect)

Kostol sv. Nicholasa del Flüe

Vynikajúci príklad nenápadnej budovy, ktorá vás svojím zovňajškom nezaujme. Netradičná forma s  plechovou fasádou vyzerá fádne, v nepriaznivom počasí môže pôsobiť dokonca trochu strašidelne. Malý kríž nad vstupom ľahko prehliadnete a na prvý pohľad vám ani nenapadne, že ide o kostol.

Ale keď vstúpite dnu, hneď prichádza ohromujúci zážitok z interiéru. Atmosféra jednoduchého rytmu stĺpov a organickej betónovej formy vás okamžite pohltí. Kostol môže vyzerať úplne inak ako väčšina tých, čo máme na Slovensku, netreba súdiť budovu iba zvonku.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa How I met my architect (@how.i.met.my.architect)

Bosco Verticale

Projektov, ako postaviť bytový dom plný zelene, je po celom svete veľa, no iba na zopár miestach sa to podarilo zrealizovať. Bosco Verticale je preto výnimočnou stavbou v celosvetovom meradle. Talianski architekti z ateliéru Stefana Boeriho v roku 2014 navrhli dva unikátne výškové bytové domy, ktoré sú domovom pre 800 stromov, 15-tisíc rastlín a 8-tisíc kríkov. Takýto ekosystém sa prirodzene stal domovom pre množstvo malých zvierat či hmyzu.

Stavba skúma vzťah intenzívneho prepojenia bývania človeka a prírody v centre mesta. Koncept obrastených fasád plynulo prechádza aj do ich najbližšieho okolia. Pozorné oko si všimne, že napríklad rozhrania medzi spevnenými plochami a zeleňou nie sú príliš striktne zadefinované. Najbližšie okolie tak konzistentne komunikuje s prírodnou fasádou bytových domov, ktorá sa rovnako mení počas roka.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa How I met my architect (@how.i.met.my.architect)

Bytový dom na Via Aristide de togni 14

Vstupné priestory bytových domov sú v Miláne samostatnou témou na objavovanie. Veľmi často vás pozitívne prekvapí ich kvalita. Existuje kniha s názvom „Entryways of Milan“, ktorá mapuje vstupné priestory bytových domov po celom meste.

Práve vstupný priestor bytového domu na Via Aristide de togni 14 je zaslúžene na titulke knihy. Návrh z roku 1936 od architekta Giulia Magistrettiho je plný vzácneho kameňa a pri vstupe do bytového domu máte pocit, že vstupujete do chrámu.

Kampus Bocconiho univerzity

V projekte od skúseného japonského ateliéru SANAA je všadeprítomný japonský minimalizmus. Organicky tvarované budovy plynulo prechádzajú jedna do druhej a v podstate nemajú ostrú vertikálnu hranu. Nabádajú študentov voľne sa pohybovať, všetko je prepojené, prístupné a študenti môžu tráviť čas kdekoľvek.

V jednej budove je dokonca zapustená plaváreň, do ktorej sa dá bez problémov nazrieť. Jednoliaty perforovaný plech na fasáde harmonicky prepája všetky objekty do jedného celku, zakrýva nedokonalosti a zároveň chráni interiér pred slnkom. Architektúra tu vo svojej jednoduchej materialite pokorne slúži svojmu účelu, pričom kladie dôraz práve na človeka.

Kostol San Giovanni Bono

Za týmto modernistickým kostolom treba cestovať až na perifériu mesta. Architekt Arrigo Arrighetti dômyselne komponoval objekt, aby bol v symbióze s priľahlou fontánou. Keď sa postavíte na jej začiatok, máte možnosť vnímať dokonalé zrkadlenie siluety kostola s obvodom vodnej plochy.

Atmosféru interiéru tvoria roztrúsené drobné fasádne otvory vyplnené farebným sklom. Betónový kostol preto pôsobí z vnútra relatívne farebne. Architektonicky a duchovne stavba vychováva svojich pravidelných návštevníkov bohoslužieb už viac ako polstoročie.

Fondazione Prada

Projekty holandského ateliéru OMA sú obdivované hlavne architektmi po celom svete. Expresívne stavby od Rema Koolhaasa, ktoré sú vždy hlboko teoreticky podchytené, často prichádzajú s inovatívnymi riešeniami v architektúre. Galéria moderného umenia Fondazione Prada nie je iba jedna stavba, ale areál budov. Radikálna materialita a farebnosť jednotlivých pavilónov vás donútia zamyslieť sa, ako sa cítite v danom priestore.

S niektorými budovami sa dizajnovo stotožníte viac, s niektorými, samozrejme, menej. Najdôležitejšie však je, že architektúra má silu vzbudiť vo vás emóciu. Celému areálu hmotovo dominuje biela „výškovka“, ktorá ponúka výnimočný panoramatický výhľad na celé Miláno v pozadí s Alpami. V kombinácii s dielami britského umelca Damiena Hirsta ide o hodnotné spojenie výnimočnej architektúry so súčasným umením.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa How I met my architect (@how.i.met.my.architect)

Stanica Milano Centrale

Ak do hlavnej železničnej stanice nepricestujete hneď na začiatku výletu, zaiste ňou budete prechádzať metrom. Kamenný obor z 19. storočia pôsobí ako pevnosť s metrovými múrmi, ktoré je priam nemožné zbúrať. Bola by to obrovská škoda, pretože elegancia a veľkoleposť, tejto vstupnej brány do mesta je neopakovateľná. V 21. storočí stanica stále spĺňa aktuálne potreby a denne odbaví kvantum cestujúcich bez výrazného opotrebovania.

Katedrála Duomo

Milánsky dóm je druhá najväčšia katedrála v Taliansku (prvá je Bazilika sv. Petra v Ríme), druhá najväčšia gotická katedrála na svete (najväčšia gotická katedrála je v Seville). Stavať sa začala v roku 1386 a oficiálne ju dokončili až v roku 1965.

Po takmer šesťstoročnej výstavbe sme práve my súčasťou generácie, ktorá si môže konečne užiť komplexnosť tohto majstrovského diela. Katedrála Duomo ponúka aj netradičnú prehliadku strešných terás, počas ktorej detailne vidíte rebrá vysokej gotickej klenby.

Fondazione Giangiacomo Feltrinelli a Microsoft Italia

Elegantná budova od renomovaného švajčiarskeho ateliéru Herzog de Meuron patrí dvom inštitúciám: Nadácii Giangiacoma Feltrinelliho a talianskej pobočke Microsoftu. Milánske stavby vás ľahko unavia bohatými tvarmi a materiálmi. Preto je toto silné urbanistické gesto z betónu a skla vítaným upokojením.

Dlhá fasáda objektu jasne definuje ulicu, no v prípade verejného priestoru za budovou architekti neodviedli najlepšiu prácu. Uličný priestor pred budovou je poddimenzovaný, chýba tu cyklotrasa, stromy a použitie rovnako kvalitných materiálov ako na budove. Verejný priestor za budovou je, naopak, neúmerne veľký, nedá sa poriadne využiť a často pôsobí ako prázdny. Som presvedčený, že architekti mohli najbližší priestor takej dôležitej budovy navrhnúť o niečo lepšie.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa How I met my architect (@how.i.met.my.architect)

Ak máte chuť pri svojej budúcej ceste do Milána objavovať výnimočné budovy, veľmi dobre vám poslúžia cestovateľské mapy s vyznačenými architektonickými zaujímavosťami, ktoré nájdete na herohero.co/howimetmyarchitect.

Prečítajte si aj predchádzajúce zápisky z Milána o verejnom priestore a kvalite výstavby v meste.