Desaťročia zanedbané miesto konečne ožilo: Podmostie Mosta SNP získalo skatepark európskeho štandardu

Nebolo tam nič. Podmostie národnej kultúrnej pamiatky, Mosta SNP, bolo dlho verejnosti známe ako zanedbané miesto, ktoré nemalo žiadnu funkciu. Charakterizoval ho len betón. A plot. Po rokoch plánovaní sa tento hluchý priestor zmenil na živý – vznikol tu skatepark vysokej architektonickej úrovne i štandardu.

O stave podmostia Mostu SNP sme podrobne informovali v článku v marci tohto roku. A nešlo len o podmostie národnej kultúrnej pamiatky. Najikonickejšiemu mostu Bratislavy sme sa venovali podrobne. Most SNP totiž prechádza krízovým obdobím a plánuje sa jeho čiastočná oprava.

Aj napriek tomu, že je bezpečný pre motoristov aj chodcov, podľa prehliadky z konca roka 2023 sú porušené pozdĺžne zvary nosníkov ortotropnej mostovky. Mesto na vyriešení tohto problému už pracuje so Slovenskou technickou univerzitou, s ktorou určili najvhodnejší spôsob zvárania. Oprava má byť zabezpečená prostredníctvom verejnej súťaže, ktorú aktuálne mesto pripravuje. 

Potenciálna lokalita bez života

Krízové obdobie Mosta SNP sa však dlho týkalo aj podmostia z petržalskej strany. Zanedbané územie je pritom nesmierne perspektívne. „Tento priestor mal vždy obrovský potenciál. Most ho kryje pred dažďom, je v centre mesta a navyše, vďaka svietidlám v mostovke je vidieť aj po západe slnka. Taktiež je odtiaľ fantastický výhľad na hrad,” povedal v nedávnom stanovisku primátor Bratislavy, Matúš Vallo a potvrdil kvality tejto lokality.

„Donedávna však bolo toto miesto hluché a nevyužité. Desiatky rokov ho obkolesoval múr, ktorý – ako som zistil, keď som naň vyliezol – neskrýval absolútne nič a dokonca nemal ani žiadnu funkciu. Jednoducho betón, len tak, a za ním prázdny priestor,” dodal známe fakty primátor.  

Mierna zmena nastala v roku 2022, keď tu hlavné mesto zriadilo otvorený priestor na cvičenie pod názvom Cvičko a do priestoru sčasti vrátilo život. „Vždy, keď som šiel okolo, bolo plné ľudí a som rád, že je tak využívané. Bohužiaľ, prasknuté potrubie pod povrchom Cvička spôsobilo, že podmostie opäť spustlo,” uviedol. 

Jeden z najväčších skateparkov na Slovensku

Trvácnejší ráz však mal priestoru v podmostí Mosta SNP priniesť až projekt skateparku, ktorý realizovalo opäť mesto spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy v rámci iniciatívy Živé miesta.

Bratislava predostrela verejnosti projekt v roku 2021 a fakty hovorili jednoznačne. Pôjde o ambiciózny zámer s rozlohou až 1 350 metrov štvorcových, čím sa skatepark zaradí medzi najväčšie na Slovensku. Priestor má byť pritom vhodný pre všetky kolieskové športy – kolobežky, BMX či kolieskové korčule, ale aj pre tých, ktorí si chcú oddýchnuť. 

Miesto na relax majú umožniť pobytové schody na svahu pri päte mosta a celý zámer je navhrnutý tak, aby prirodzene nadväzoval na jeho konštrukciu a linearitu. Piliér mosta zase rozdeľuje priestor na dve zóny. 

Projekt počíta aj s vytvorením nového asfaltového chodníka v smere k obchodnému centru Aupark. Pribudne aj žulový obrubník po stranách skateparku, ktorý ho bezpečne oddelí od cyklotrasy a chodníka. K skateparku sa má pridať aj spomenuté Cvičko, spolu s ktorým vrátia na bezútešné miesto život. To sa konečne začalo diať v roku 2022, keď sa spustila realizácia projektu. 

Projekt európskeho štandardu

Po troch rokoch od predstavenia je dnes skatepark pod Mostom SNP realitou. „Oddnes je podmostie opäť živé. Otvárame tu jeden z najväčších skateparkov (a určite najväčší krytý) na Slovensku, ktorý sme sa rozhodli nazvať Skatepark Janka Kráľa. Navrhnutý je tak, aby využíval konštrukciu mosta, mostný svah aj piliere,” uviedol na otvorení 25. mája primátor Matúš Vallo.

„Jeden z pilierov delí skatepark na dve funkčné zóny – tá pri Cvičku je viac “street” pre pokročilejších, pri svahu je voľnejšia “plaza”. Veľmi sa teším aj z pobytových schodov na svahu mosta. Skatepark Janka Kráľa je pre všetkých. Pre skaterov, pre kolobežky, pre BMX, pre ľudí. Rovnako, ako aj Sad Janka Kráľa,” povedal Matúš Vallo.

Autorom projektu je český architektonický ateliér U / U Studio. Ide o kanceláriu priamo sa zameriavajúcu na výstavbu podobných zámerov po celej Českej republike. „Našou filozofiou je zapojiť freestylové športy do plánovania miest tak, aby vznikol čo najatraktívnejší sociálny priestor pre jazdcov, ale aj pre širšiu verejnosť. Naše návrhy sú inovatívne, profesionálne a šité na mieru konkrétnej lokalite. Nami navrhnuté miesta neslúžia len na skateboarding, ale aj ako verejný priestor nabádajúci k sociálnej interakcii,“ tvrdia o svojich projektoch architekti.

Miesto pod Mostom SNP nielen konečne ožilo, ale získalo aj projekt vysokej architektonickej úrovne a štandardu, aký je bežný v iných európskych mestách. Skatepark v Bratislave obsahuje takmer polovicu plochy známeho skateparku Péitruss v Luxemburgu a architektonickou úrovňou sa nestratí ani pred mäkkou skateboardingu, Barcelonou a skateparkom Agora. 

Celková cena realizácie bratislavského projektu mala podľa redakcie ASB dosahovať sumu 420 000 eur. Denník SME však prišiel s informáciou, že finančné náklady projektu sú vyše pol milióna eur. 

Tak či onak, Most SNP i celá Bratislava získala projekt, ktorý môže vo veľkom pomôcť skaterskej komunite. Ako príklad denník SME uviedol Košičana Richarda Turyho, ktorý sa môže stať prvým Slovákom, kvalifikujúci sa na olympijské hry v skateboardingu. Rozhodne o tom kvalifikačná súťaž v Budapešti koncom júna.

Ďalší projekt v podmostí čaká

Priestor z petržalskej strany však má vyplniť aj ďalší zámer od súkromného investora Zemegula s.r.o. V tomto prípade ide o kontroverzný návrh, ktorý v minulosti vyvolal vlnu rozhorčenia. Spoločnosť Zemegula, s.r.o., ktorá prevádzkuje vyhliadkovú plošinu s reštauráciou na Moste SNP, chcela zrekonštruovať priestor pred vstupom do pylónu mosta, kadiaľ vedie cesta do reštaurácie UFO. Namiesto toho ale začala stavať úplne novú stavbu bez potrebných povolení.

Zámer tiež nerešpektoval dizajnové podmienky uvedené v návrhu uznesenia od vtedajšej architektky hlavného mesta Ingrid Konrád. Podľa nej mala byť dostavba len minimalistickým zásahom do architektúry Mosta SNP, pričom riešenie malo byť nadčasové, trvalo udržateľné a rešpektovať hmotové a tvarové riešenie stavby mosta. Stavba od súkromníka ale nič z toho nespĺňala. 

Po publikovanom redizajne i dodatočnom stavebnom povolení sa tak konečne mohla začať realizácia správneho návrhu. To sa však nestalo ani dnes, vyše rok po získaní potrebného povolenia. Spoločnosti Zemegula s.r.o. sme preto zaslali otázky v marci tohto roku a zisťovali stav daného projektu. Investor nám ale neodpovedal, aj keď odpovede prisľúbil neskôr. O tomto projekte dokonca nemala informácie ani riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, Petra Marko, ktorej sme sa na to pýtali v podcaste Na betón. 

Most SNP, resp. jeho podmostie na petržalskom nábreží, po rokoch plánovaní konečne získalo dôstojnú podobu. Či sa tak stane aj v prípade druhého projektu, nového vstupu do pilónu mosta, dnes stále nie je známe. 

Platí však, že na začatie stavebných prác má spoločnosť Zemegula dva roky od vydania dodatočného povolenia, ak sa tak nestane, investor musí požiadať o jeho predĺženie. A práve tu nastáva kameň úrazu, keďže podmostie Mosta SNP nemusí byť tak skoro kompletné, na čo budú opäť doplácať len obyvatelia Bratislavy. Teda rovnako, ako desaťročia doplácali na prehliadanie oploteného betónového priestoru, za ktorým nebolo nič.