Divadlo v kampanile s orlojom

Tak ako zvonica patrí ku kostolom, ostravské bábkové divadlo sa obohatilo o vežu. Mapa hviezdneho neba na nej ukazuje čas a namiesto zvonov sa rozohráva bábkový orloj. Pod ňou sa odohrávajú divadelné predstavenia – nielen vnútri, ale aj vo vonkajšom amfiteátri.

Keď pre veľký záujem návštevníkov bábkového divadla, ktoré vyrástlo v Ostrave pred trinástimi rokmi, už jeho priestory nestačili, rozhodol sa investor v zastúpení riaditeľky divadla Jarmily Hájkovej rozšíriť ho o alternatívnu scénu. Dostavba však mohla vyrásť na pomerne malej ploche pozemku. Trojica architektov Bronislav Stratil, Petr Hájek a Gabriela Minářová ju poňali ako vežu s vnorenou vonkajšou scénou a rozsiahlymi podzemnými priestormi.

Ostravská dominanta
Pôvodná budova ostravského divadla bábok vyrástla na hranici historického centra a areálu výstaviska Čierna lúka v roku 1999 podľa projektu architekta Petra Hájka. A keďže išlo o vydarený projekt, v čase vzniku dokonca ocenený prestížnym titulom Dom roka, bolo logické, že sa ujal aj prístavby alternatívnej scény. Prizval si k sebe ďalších spolupracovníkov a po dvanástich rokoch mohol pôvodný projekt doplniť.

Vzhľadom na to, že dostavba bola komponovaná ako solitérny objekt s uzavretou centrálnou kompozíciou, nebolo možné navrhnúť ju tak, aby na existujúcu budovu plynule nadväzovala. Preto sa rozsiahlejšia časť prístavby umiestnila do suterénu. Ten však zostal smerom do priestoru námestia otvorený, a to zapustenou vonkajšou scénou s hľadiskom pre stovku divákov.

Nad týmito priestormi vyrástla pomerne subtílna veža s plochou strechou, ktorá je s pôvodnou budovou spojená len zaskleným kŕčkom. Táto nadzemná časť dostavby má z hľadiska historického architektonického tvaroslovia podobu kampanily – samostatne stojacej, neskôr dostavanej veže, priliehajúcej k pôvodnej významnej stavbe, ktorá je od nej stavebne oddelená, ale zároveň aj jej súčasťou. Plochu priľahlého námestia kampanila nijako zvlášť nezmenšila, skôr ju obohatila o výrazný prvok, dominantu s hodinami, orlojom a vyhliadkou na mesto, ktorá sa môže smelo zaradiť k architektonickým symbolom mesta Ostrava.

Omotaná stuhou
Kampanila sa ostravskou dominantou stala nielen vďaka svojej výške a umiestneniu na ploche námestia – nová časť divadla je pôdorysne, priestorovým riešením aj výrazom veľmi sofistikovaná. Výška a formát veže zodpovedajú výške a veľkosti povrazisku v starej časti budovy a jej natočenie dodáva celej kompozícii dynamiku.

Architekti si priali dosiahnuť jasné a živé členenie fasády v jemnejšom meradle než na existujúcej budove. A vzhľadom na vysoké dispozičné, statické a technologické nároky na konštrukciu ju preto navrhli ako vonkajšiu železobetónovú škrupinu s fasádou z pohľadového betónu. Filigránske rebrovanie fasády tvorené stĺpikmi, parapety v rozmeroch 300 × 200 mm a špirálové schodisko po vnútornom obvode stavby ani nemohli byť inak konštrukčne navrhnuté.

Galéria bábok
Ďalším prvkom, ktorý obohacuje jednoduchú betónovú obálku, je orloj na severnej fasáde. Zámer ozdobiť novú prístavbu divadla netradičným orlojom vzišiel z hlavy architekta Petra Hájka, ktorý oslovil výtvarníka a bábkara Tomáša Volkmera. Volkmerov orloj sa od toho slávnejšieho v Prahe výrazne líši – namiesto astronomických hodín ho dopĺňajú hodiny s mapou hviezdnej oblohy a namiesto apoštolov sa v pravidelných intervaloch ukazujú rozprávkové postavy z lipového dreva – kráľ, kráľovná, čert, anjel, smrtka a gašparko, pričom pri ich prehliadke hrá hudba od ostravského skladateľa Vlastimila Ondrušku.

Celý orloj sa skladá z vonkajšej galérie bábok, akejsi lodžie vybavenej pohyblivým samočinným mechanizmom poháňajúcim figúry počas krátkeho bábkového predstavenia, a na vrchu severnej fasády ho dopĺňajú hodiny s mapou hviezdnej oblohy vo forme antikorovej mreže. Ukazovatele súhvezdí a časové ukazovatele sú svetelné a lepšie vyniknú vo večerných hodinách.

Cez deň možno určiť čas aj podľa slnečných hodín na ploche námestia v bezprostrednej blízkosti divadla. Tento pôsobivý umelecký artefakt tvorí tenký stredový stĺp, okolo ktorého sú umiestnené farebné kocky s číslami hodín s presahom do úžitkovej funkcie sedačiek. Ukazujú presne, ale návštevníci si musia počkať na slnečné dni a počas letného času odpočítať jednu hodinu.

Usporiadanie priestoru
Pobytové priestory v troch nadzemných podlažiach veže sú osvetlené denným svetlom a prirodzene vetrané plnými drevenými vetracími dielmi. V úrovni prvého nadzemného podlažia je prístavba prepojená s pôvodnou budovou zaskleným spojovacím kŕčkom. Tomuto priestoru, ktorý slúži zároveň ako vstupná hala, dominuje vertikálna šachta výťahu z pohľadového betónu a oceľová lávka spájajúca poschodie dostavby s poschodím existujúcej budovy.

Štúdiová scéna je komponovaná ako centrálna s možnosťou orientácie do štyroch bočných scén. Vstupný foyer tvorí jednu z nich. Ďalší bočný priestor vytvára vonkajšia scéna prepojená s interiérom stavby veľkými zasklenými vrátami. Posledné dve scény sú tvorené hlavnou bočnou scénou s funkciou takzvanej kukátkovej kompozície divadla a malou bočnou scénou určenou na prevádzku workshopov. Celý priestor sály je navrhnutý ako alternatívna scéna nielen na divadelné predstavenia menšieho a stredného formátu, ale aj ako denná miestnosť na usporiadanie workshopov a prácu s hendikepovanými deťmi. Samotný priestor ponúka veľký výber možností usporiadania na divadelnú činnosť.

Architekti sa podľa Stanislava Stratila usilovali vytvoriť priestor, ktorý by sa dal jednoducho modifikovať podľa aktuálnych potrieb. „Chceli sme prepojiť interiér s exteriérom a poskytnúť režisérovi veľa možností ako usporiadať priestor, hľadisko aj javisko,“ hovorí architekt.

Atraktívnym divadelným prostredím je vonkajší amfiteáter. Ten možno v prípade potreby zastrešiť ručne napínanou stanovou konštrukciou. Zábradlie na strane do budúceho námestia má formu svietiaceho pozdĺžneho objektu z bieleho skla. Steny amfiteátra sú obrastené zeleňou. Sedadlá vonkajšej scény sú výrazne farebné a korešpondujú tak s farebnými kockami slnečných hodín a vonkajších sedadiel.

Európska podpora
Nová časť divadla vyrástla za osem mesiacov v období od júna 2010 do januára 2011, v máji bola slávnostne otvorená. Vzniknúť mohla vďaka podpore z európskych fondov. „Náklady na samotnú stavbu si vyžiadali zhruba 69,5 miliónov českých korún. Rozšírenie divadla bábok o alternatívnu scénu bolo financované prevažne Európskou úniou – z Regionálneho operačného programu Moravskosliezsko sa na tento projekt uvoľnilo približne 67 mil. Kč, na zvyšných nákladoch sa podieľalo mesto Ostrava ako zriaďovateľ divadla,“ uviedla hovorkyňa ostravského magistrátu Andrea Vojkovská. Ostrava vďaka tejto podpore získala ďalší unikátny kultúrny priestor, ktorý do mesta priťahuje nielen českých návštevníkov, ale aj tých zo zahraničia.

Bábkové divadlo v Ostrave Investor:  Bábkové divadlo v Ostrave, príspevková organizácia Architekt:  Ing. arch. Petr Hájek, Ing. arch. Gabriela Minářová, MgA. Bronislav Stratil Projekčná spolupráca: Ing. Jindřich Bartoníček, Ing. arch. Radka Drmotová, Ing. Jan Filip, Ing. Jan Vacek Galéria bábok: Tomáš Volkmer Generálny dodávateľ:  IMOS Brno, a. s., závod Ostrava Zhotovovateľ:  MONOS Morava, s. r. o. Plocha: 375 m2 Obostavaný priestor: 4 730 m3 Realizácia:  6/2010 – 1/2011

Kateřina Kotalová
Foto: Ester Havlová