Dizajn pre nรกroฤnรฝch, ktorรฝm staฤรญ mรกlo
Galรฉria(9)

Dizajn pre nรกroฤnรฝch, ktorรฝm staฤรญ mรกlo

V Manhattane nedรกvno dokonฤili projekt Domu pri Gramer Park. Developerom projektu je legendรกrny Ian Schrager, ktorรฝ v osemdesiatych rokoch vytvoril ideu hotela butikovรฉho typu. V New Yorku mu ju pomรกhal realizovaลฅ francรบzsky dizajnรฉr Philippe Starck. Teraz konkretizuje podnikateฤพovu myลกlienku novรฉho typu bรฝvania, kondomรญniovรฉho typu, ktorรก sa zakladรก na nevรฝtvarnรฝch momentoch (najmรค sluลพbรกch), britskรฝ architekt a dizajnรฉr strednej generรกcie John Pawson. Tento dom je vลกak ako jedna z Pawsonovรฝch najrozsiahlejลกรญch realizรกciรญ (porovnateฤพnรก s klรกลกtorom Panny Mรกrie v Novom Dvore v ฤŒesku spred dvoch rokov) dรดleลพitรฝ aj z vรฝtvarnรฉho hฤพadiska. Pawson ฤasto buduje pointy tesne pri hranici vnรญmania, obฤพubuje nezvyฤajnรฉ odtiene bielej a s irรณniou jemu vlastnou tvrdรญ, ลพe โ€žna stenรกch tohto domu sa bieloba mimoriadne vydarilaโ€œ.

Dom pri Gramercy Park je vรฝnimoฤnรฝ uลพ polohou, ideรกlnou pre Pawsonovu estetiku. Nejde o to, ลพe stojรญ v neoslohovej ลกtvrti prominentov pri Lexington Avenue a ลพe pri parku bรฝvali naprรญklad Oscar Wilde, Herman Melville, Mary McCarthy a Humphrey Bogart. Dom reprezentuje najvyลกลกรญ ลกtandard bรฝvania s cenou 3 230 dolรกrov za ลกtvorcovรฝ meter a najvรคฤลกรญ byt mรก 363 ลกtvorcovรฝch metrov. V tomto dome budรบ bรฝvaลฅ viacerรญ prominenti, naprรญklad mรณdny nรกvrhรกr Karl Lagerfeld, ktorรฉmu je Pawsonov minimalizmus zrejme blรญzky, keฤลพe si uลˆho kedysi objednal nรกvrh rieลกenia bytu v Parรญลพi a rezidencie v Biaritzi (1998).

Pointa za oknom

Pawsonova koncepcia prepojenia architektรบry a prรญrody mรก v tomto dome predovลกetkรฝm ideรกlny rรกmec. Park je jedinรฝm newyorskรฝm sรบkromnรฝm parkom v meste prรญstupnรฝm iba majiteฤพom bytov v okolitรฝch domoch a kฤพรบฤ, prirodzene, dostanรบ aj obyvatelia tohto domu. Vรฝhฤพad na starรฉ gaลกtany, vล•by a bresty z kaลพdรฉho bytu a z menลกรญch ฤi vรคฤลกรญch terรกs v ลกiestich bytoch patrรญ k atrakciรกm domu. Pawson pravdepodobne nerozhodol o tom, ลพe byty budรบ maลฅ oknรก v celej vรฝลกke, ale prรญrodnรฝ prvok v kaลพdom okne privรญtal. Je to totiลพ jeho poznรกvacie znamenie, a ak rieลกi interiรฉr, ktorรฝ oknรก nemรก, naprรญklad priestor za recepciou v Puenta Amรฉrica (2005), vytvorรญ umelรฝ prรญrodnรฝ prvok โ€“ v madridskom hoteli jemne oblรบkovรฝ travertรญnovรฝ sokel, po ktorom plytkou priehlbinou pomaly stekรก voda.

Podobnรฉ, ale nie monotรณnne

Travertรญn je Pawsonovรฝm obฤพรบbenรฝm materiรกlom, najmรค pozdฤบลพne rezanรฝ, ktorรฝ nemรก takรบ vรฝraznรบ ลกtruktรบru. Kontakt s travertรญnom sa v newyorskom dome zaฤรญna vo vstupe a pokraฤuje v rรกmcoch kozubov a napokon v kรบpeฤพniach s dlaลพdicami a bielym corianom vytvรกra etudu veฤพmi blรญzkych tรณnov. Zaujรญmavรฝ je veฤพkรฝ variant kozubu v obรฝvacom priestore, vloลพenรฝ do pravouhlej plytkej niky. Plocha leลกtenรฉho travertรญnu je charakteristicky โ€“ zhora a po celej dฤบลพke โ€“ osvetlenรก svetlom zo skrytรฉho zdroja. V tรฝchto interiรฉroch sรบ vลกetky zdroje svetla buฤ skrytรฉ, alebo zapustenรฉ v strope.

Zariaฤovanie svetlom

V Pawsonovรฝch interiรฉroch moลพno vo vลกeobecnosti nรกjsลฅ skรดr kompozรญcie svetla neลพ kompozรญcie objektov. Ani tunajลกie podlahy z bieleho duba, podobne ako travertรญn, neodvรกdzajรบ pozornosลฅ z nehmotnej zloลพky interiรฉru. Druhรฝm typom dreva v dome je ฤervenohnedรก americkรก ฤereลกลˆa. Toto drevo s dokonalรฝmi akustickรฝmi vlastnosลฅami je v kombinรกcii s oceฤพou pouลพitรฉ v kuchynskom nรกbytku vyrobenom podฤพa jeho nรกvrhu. Z tohto dreva sรบ aj obklady v hale, lavice pod nimi sรบ z kolekcie Driade Alef. Vรฝber dreva mรก oฤividne ลกirลกรญ vรฝznam, zdรดrazลˆuje sa nรญm lokalita, pretoลพe oba druhy sa okrem Pennsylvรกnie vyskytujรบ prรกve v okolรญ New Yorku.

Hala je vรดbec malou vzorkovลˆou znรกmych Pawsonovรฝch dizajnovรฝch diel, na pulte recepcie stojรญ vรกza pre firmu When objects work. V bytoch s kozubom v obรฝvacom priestore je na doske identifikovateฤพnรฝ ฤalลกรญ objekt z malej kolekcie pre tรบto belgickรบ firmu, ฤierna misa v tvare polgule. Mรกloktorรฝ z veฤพkรฝch svetovรฝch architektov nerealizoval pre nejakรบ znรกmu znaฤku dizajn dverovej kฤพuฤky โ€“ a Pawson nepatrรญ k vรฝnimkรกm. Kฤพuฤku navrhoval pre taliansku firmu Valli & Valli a tรกto kฤพuฤka patrรญ k zaujรญmavรฝm detailom bytu.

Podoba sรบฤasnej klasiky

Schrager mรก hlbokรฉ dlhoroฤnรฉ kontakty so ลกpiฤkovรฝmi vรฝtvarnรญkmi a architektmi rovnakej generรกcie. V bรฝvalom hotelovom reลฅazci Morgans Hotel poskytol pred dvadsiatimi rokmi ลกirokรฝ priestor pre Pawsonovho rovesnรญka Phillipa Starcka (1949), trocha mladลกรญ David Chipperfield mu navrhol butikovรฝ hotel Shore Club v San Franciscu, Jacques Herzog a Pierre de Meuron (obaja 1950) mu v mรกji dokonฤili kondomรญnium a mestskรฉ domy na 40th Bond Street, Juliana Schnabela (1951), ktorรฝ tvoril interiรฉry v susednom hoteli Gramercy Park Hotel (v prevรกdzke od 8. augusta a bude poskytovaลฅ servis pre Pawsonove kondomรญnium), poznรก dokonca tridsaลฅ rokov. Vzhฤพadom na dรดvernรบ znalosลฅ prostredia je teda veฤพmi zaujรญmavรฝ jeho vรฝrok z novembra minulรฉho roku pre New York Magazine, ลพe Pawsona si vybral, lebo mรก vลกeobecne prijateฤพnรฝ prejav, ลพe je to โ€žmodernรฝ rรกmec, vhodnรฝ pre akรฝkoฤพvek ลกtรฝl a vkusโ€œ. Minimalizmus tรฝm charakterizoval ako klasiku a vรฝvoj mu dรกva za pravdu.

John Pawson

Narodil sa v roku 1949 Halifaxe v grรณfstve Yorkshire vo Veฤพkej Britรกnii. ล tyri roky strรกvil v Japonsku, v roku 1981 si v Londรฝne zaloลพil firmu. Je architektom, dizajnรฉrom, venuje sa scรฉnografii a publicistike. Zaฤรญnal ako bytovรฝ architekt pre londรฝnskych zรกkaznรญkov. Vytvoril o. i. ateliรฉr pre maliara Michaela Craig-Martina (1988). Projektoval aj interiรฉry reลกtaurรกciรญ โ€“ najvรฝznamnejลกia je Wagamama (1992), v tomto roku vyhodnotenรก ako najpopulรกrnejลกia londรฝnska reลกtaurรกcia.

Prvรฝ z poฤetnรฝch projektov rodinnรฝch domov realizoval taktieลพ v Londรฝne pre dizajnรฉrku Doris Saatchi, bรฝvalรบ ลพenu zberateฤพa Charlesa Saatchiho (1987). V tomto roku dostal zรกkazku mimo Britรกnie: navrhol byt pre zberateฤพa Hansa Neuendorfa vo Frankfurte nad Mohanom, ktorรฉmu v roku 1989 projektoval vilu na Malorke.

K najvรฝznamnejลกรญm dielam v 90. rokoch patrรญ obchod Calvina Kleina na Madison Avenue a 60th Street (1995). Pre znaฤku CK tvoril interiรฉry v celosvetovej sieti predajnรญ (zatiaฤพ poslednรบ otvorili roku 2002 v Parรญลพi). Kฤพรบฤovรฝm dielom sรบ aj interiรฉry ฤakรกrnรญ bussiness a prvej triedy spoloฤnosti Cathay Pacific na hongkongskom letisku (1998).

V roku 2004 dokonฤili jeho projekt prestavby barokovรฉho kaลกtieฤพa na klรกลกtor Panny Mรกrie v Novom Dvore v ฤŒesku, poboฤky cisterciรกnov z burgundskรฉho Sept-Fons. V roku 2005 bol okrem inรฉho ฤlenom tรญmu dizajnรฉrov a architektov, ktorรญ realizovali butikovรฝ hotel Puerta Amรฉrica v Madride a dokonฤil sa jeho projekt rodinnรฉho domu na tokijskom predmestรญ Setagaya. V mรกji 2006 mu zrealizovali projekt Sackler Crossing, mostรญka cez jazero v Krรกฤพovskej botanickej zรกhrade Kew Gardens.

Karol Klanic
Foto: Hayes Davidson, vizualizรกcia John Pawson

Najฤรญtanejลกie