Dizajnérska Rambla v belgickom Kortrijku

Október je, pokiaľ ide o dizajn a úžitkové umenie, naplnený na prasknutie. Design Week vo Viedni, Designblok v Prahe, 100 % design v Tokiu, výstava autorského dizajnu vo Victoria House na londýnskom Bloomsbury Square a – Bienále interiérového dizajnu s názvom Interieur 2010 v belgickom Kortrijku. Jednoducho, dizajnu neuniknete...

Dizajn ako zážitok
Týždeň dizajnu v Miláne je najväčší, ale bienále Interieur v belgickom Kortrijku je zase výberové. Interieur sa bezhlavo neženie za metrami štvorcovými, aby demonštroval svoju mohutnosť, ale ide za kvalitou, aby predstavil svetový dizajn zo špičkového poschodia invencie a exkluzivity. Ing. Pavel Jančovič zo spoločnosti Niko Slovakia, zaoberajúcej sa aj dizajnom exkluzívnych interiérových doplnkov, to prirovnal k belgickej kuchyni, ktorá si povyberala to najlepšie z francúzskej, nemeckej a holandskej kuchyne a vznikol z toho skvelý mix chutí a vizuálnych zážitkov.

A platí to aj pre Kortrijk, kde sú najlepší z najlepších. Architekt Jan de Vylder pripravil pre tento koncept precízny pôdorys hál v areáli Xpo, ktorý v dňoch 15. – 24. októbra privítal 22. ročník bienále Interieur.

Ústrednou tepnou pre tok návštevníkov sa stala dlhá ulica Rambla, ktorá sa, podobne ako jej slávna inšpirácia v Barcelone, stala bránou k vizuálnym zážitkom a zároveň vytvorila prehľadnú komunikačnú os pre návštevníkov. A tých bol počas desiatich dní bienále naozaj úctyhodný počet. „Napočítali sme 92 138 návštevníkov, pričom približne 37 % z nich boli odborníci a zvyšok predstavovala laická verejnosť,“ hovorí koordinátor tohtoročného bienále Dieter Van den Storm a pokračuje: „Ústredným motívom bienále Interieur bol New World – Nový svet, ktorý mal symbolizovať zážitok z najnovších dizajnérskych tvarov, ale aj reflektovať individuálne skúsenosti z týchto stretnutí. Chceli sme priniesť rozmanitý obraz sveta dizajnu, ktorý sa netvorí len v renomovaných štúdiách, ale aj v študentských víziách. Áno, chceme byť výluční, ale to neznamená, že nezdôrazíme dôležité centrá nových nápadov.“

Takýmito fórami sa stali súťaže mladých dizajnérov, ale aj prednáškové a diskusné panely, ktoré sa premenili na interaktívnu dizajnérsku platformu.

Zvučné dizajnérske mená ako Tom Dixon (Veľká Británia), Andrea Branzi (Taliansko), či Herman Konings (Belgicko) priniesli potrebnú „hviezdnu“ atmosféru, ktorá je korením každého veľkého festivalu. Osobnosti predstavili koncepty najnovších trendov, pritiahli publikum, prinútili ho premýšľať a následne diskutovať.  „A to je dobré,“ dodáva belgický dizajnér Bram Boom, ktorého na bienále ocenili titulom Dizajnér roka 2010. „Tvorivá individualita by nemala zostať v škrupine vlastného sveta a budovať si kult osobnosti, ale nastoľovať otázky – o sebe, svete, tvaroch, materiáloch, prírode…“

Umenie sa stratiť
Čisté tvary kancelárskych stoličiek od dizajnérskej značky Fantoni (Taliansko), trendové kúpeľne a kuchyne od spoločností Poggenpohl (Nemecko), Poliform (Taliansko) alebo Siematic (Nemecko), futuristické vízie dizajnérov Modular Lighting Instruments (Belgicko), retro návraty značiek Ohmann Leather (Holandsko), či Onecollection (Dánsko), ale aj technologické novinky v spojení s rafinovaným dizajnom, ako to napríklad predstavila spoločnosť Niko (Belgicko). Táto firma s obchodným zastúpením aj na Slovensku prezentovala horúcu novinku s názvom Niko Mysterious – Art of Disappearing – umenie stratiť sa.

Pre dvomi rokmi získala táto spoločnosť za rad Niko Mysterious prestížnu cenu Red Dot Design Award, dnes ide ďalej. Pre tých, ktorí chcú mať stenu čistú a plynulú, bez zbytočných výčnelkov od vypínačov. „Ide o unikátny koncept, ale zároveň to nie je rad výrobkov určený pre široké masy,“ hovorí Pavel Jančovič. „Je to náš špičkový dizajnérsky model pre najnáročnejších klientov. Sme radi, že k vývoju tohto produktu sme prispeli aj my na Slovensku, pričom od podnetu po realizáciu uplynul necelý rok.“

Ďalší vystavovatelia zase stavili na umenie, ktoré na seba strhne pozornosť, a pripravili doslova ohňostroj vizuálnej márnivosti. Dizajn je aj o biznise, a preto treba potenciálneho klienta zaujať a vtiahnuť do sveta, kde sa môže stať všetko – farebne, tvarovo i materiálovo. Prepojenie dizajnu so svetom naším každodenným je čoraz rafinovanejšie, vnikol do našich interiérov ako pridaná hodnota prísnej účelovosti. Produkty z bienále Interieur 2010 nie sú určené pre každého, ale každý z nich môže čerpať inšpiráciu. Aj to je odkaz dizajnu nového sveta…
–>–>
Taira Nišizawa: Snažím sa vytvoriť nový zážitok
Taira Nišizawa patrí k strednej generácii japonských architektov, ktorá pokračuje v tvorbe svojich predchodcov, no svoje projekty posúva k novým výzvam i filozofickým konceptom. Nišizawa formuluje svoje názory tichým hlasom, no presvedčivým akcentom a ešte výraznejšími výsledkami. Do Belgicka prišiel v rámci bienále Interieur 2010 na pozvanie spoločnosti Niko a časopisu ASB poskytol exkluzívny rozhovor.

Ako by ste v krátkosti charakterizovali vlastnú tvorbu?
Snažím sa obsiahnuť dualitu súčasnej ­architektúry. Formálne aspekty architektúry chcem harmonizovať s často drsnými prejavmi súčasnej spoločnosti. Niekde som čítal, že ma označili za objaviteľa novej krásy – neviem, ja len chcem, aby architektúra získala nový jazyk a pôsobenie.

Vo svojej prednáške o súčasnej architektúre ste zdôraznili pojmy ako – prírodný, fenomenálny, magický, rôznorodý. Čo tieto pojmy presne znamenajú?
Sú to principiálne charakteristiky, cez ktoré sa súčasná architektúra identifikuje. Je to vyjadrenie môjho prístupu k tvorbe, ktorý je založený na tom, že jediným pravdivým konkurentom architektúry je svet prírody. Od toho sa odvíjajú aj spomenuté pojmy, cez ktoré približujem moju architektúru ostatným.

Je to aj váš koncept dobrej architektúry?
Usilujem sa o to, ale svoje príspevky nikdy neberiem ako výlučnú záležitosť daného obdobia. Vždy ich porovnávam s architektúrou minulosti a svoje projekty testujem pod vplyvom nových technologických výdobytkov. Inými slovami, tradíciu sa snažím skĺbiť so súčasnosťou a dať priestor novému zážitku.

Je v tomto chápaní dôležité ešte hovoriť o osobitom autorskom štýle?
Napríklad v medzivojnovom období bol vyhranený architektonický štýl dôležitý, ale štýl je dnes len jedým z mnohých aspektov stavania. Netvrdím, že štýl nie je pre mňa dôležitý, ale ešte dôležitejšie je, ako všetky prvky vznikajú a následne spolu fungujú a aké výzvy prinášajú do budúcnosti. Rozhodujúce je, aby výsledok architekta bol pohodlný, pekný a ergonomický a prinášal obohacujúce motívy pre ľudský život.

V japonskej prefektúre Šizuoka ste navrhli kresťanský kostol. Hľadali ste inšpirácie aj v Európe?
Šizuoka je oblasť, ktorá je od Tokia vzdialená asi jednu hodinu cesty vlakom. Žije v nej veľa kresťanov a ja som dostal zákazku na vytvorenie protestantského kostola. Pripravoval som sa na ňu niekoľko rokov. Pozrel som si mnohé kresťanské kostoly po svete – ranokresťanské i barokové kostoly v Taliansku, katedrály vo Francúzsku, ale aj kostoly v Spojených štátoch. Porovnával som ich s rôznym pamiatkami, a to nielen sakrálneho charakteru. Zvlášť ma zaujímalo pôsobenie svetla v priestore, jeho magické rozptýlenie i kresba detailov. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že mám rád Európu, pretože Európania venujú veľkú pozornosť vlastnej kultúre, a najmä svojim pamiatkam. V Ázii je veľmi náročné udržať budovu, ktorá má viac ako 50 rokov. To je však už v mentalite, ktorá sa nedá zmeniť zo dňa na deň.

K tradícii vás odkazuje aj výrazné používanie dreva. Je tento materiál stále inšpiratívny?
Áno, je to tradičný stavebný materiál v Japonsku, ktorý je zároveň veľmi lacnou a obnoviteľnou surovinou. Až 90 % rodinných domov v Japonsku je vyrobených z dreva a je len prirodzené, že v Japonsku stále existuje množstvo skvelých tesárov a remeselníkov. V súčasnosti sledujem veľkú renesanciu drevených stavieb na celom svete, ktoré prinášajú veľmi invenčné možnosti spracovania, technického využitia, ale aj architektonického pôsobenia.

Ktorá stavba patrí k vašim najosobnejším?
Zvykne sa hovoriť, že tá posledná, na ktorej pracujeme v ateliéri, ale z tých realizovaných je mi najbližší asi spomenutý kostol. Zdá sa mi, že sa mi tam zatiaľ najviac podarilo dať zo svojich predstáv o fungovaní a pôsobení architektúry, ktorá by nemala byť len realistická, ale aj magická.

Taira Nishizawa Narodil sa v roku 1964 v Tokiu a svoj ateliér si založil roku 1993, pričom dnes v ňom pracuje 5 stálych zamestnancov a približne 10 – 12 študentov. Je hosťujúcim profesorom na viacerých japonských univerzitách a prednášať chodí aj do Európy a Spojených štátov. Je víťazom množstva súťaží a nositeľom viacerých cien, vrátane prestížnej ceny pre mladého architekta JIA Young Architect of the Year Award (2005) a The Emerging Architecture Award, ktorú udeľuje časopis UK Architectural Review. Magazín Architectural Record ho vybral do Top 10 Design Vanguard (dizajnérska avantgarda). K jeho najznámejším projektom patria: Forestry Hall Tomoči (Kumamoto, Japonsko), obytné domy Chofu (Tokio), obytné domy Tačikawa a kresťanský kostol Sunpu v Šizuoke.

Ľudo Petránsky
Foto: Interieur Kortrijk, autor