Dlažba ako príbeh: Keď sa vo verejnom priestore spája minulosť s prítomnosťou
Sláva Štefancová 
Povrchy chodníkov a námestí sa zvyknú prirovnávať k fasáde mesta. Ich podoba vplýva na to, ako sa ľudia v meste cítia. Dlažba vo verejnom priestore by mala ulice a nádvoria dopĺňať tak, aby nekonkurovala architektúre. Ktoré zaujímavé miesta či netradičné riešenia sa dostali do nášho výberu?
Koberec pozdĺž jazera
Rybárska dedina Shiroka sa nachádza na brehu albánskeho jazera Skadar neďaleko hraníc s Čiernou Horou. Jej obyvateľov živilo po stáročia práve jazero – muži lovili ryby na malých člnoch, zatiaľ čo sa ženy starali o hospodárstvo a ručne tkali koberce. V časoch socializmu bol verejný priestor nábrežia jazera obsadený nelegálnymi stavbami, ako sú súkromné domy, reštaurácie, súkromné parkovisko a kiosky.
Revitalizácia nábrežia od rotterdamského ateliéru Casanova+Hernandez Architecten vracia nábrežie občanom, demoluje nelegálne stavby, otvára výhľady na jazero a vytvára živý verejný priestor s domácim charakterom. Projekt s rozlohou tri hektáre dostal názov Albánsky koberec a je financovaný z Albánskeho rozvojového fondu.
Zahŕňa obnovu rybárskeho prístavu a promenády pri jazere, vybudovanie skanzenu na brehu, nové cyklistické a turistické chodníky či výstavbu zariadenia na rekreáciu. Jeho prvá fáza je už dokončená. V rámci nej dostala promenáda novú mozaikovú dlažbu z bielych a čiernych žulových kameňov, inšpirovanú miestnym vzorom kobercov. Vďaka nej 500 metrov pozdĺž jazera pôsobí ako koberec rozprestretý na nábreží.
Obnovou promenády chceli architekti vytvoriť zároveň pocit spolupatričnosti a pripútania k verejnému priestoru, ktorý je inšpirovaný tradičnou albánskou izbou. Projekt bol v roku 2022 nominovaný do prvej fázy Európskej ceny Miesa van der Rohe.
Hravá dlažba, a to doslova
Gaslight District je obnovený multifunkčný priestor bývalej zlievarne z 19. storočia v kanadskom meste Cambridge. Táto časť bola kedysi známa pod prezývkou „Manchester Kanady“. Názov štvrte je odkazom na spoločnosť, ktorá tu vyrábala plynové lampy, ktoré osvetľovali ulice. Dnešný priemysel v regióne sa opiera skôr o špičkové technológie a robotiku.
V rámci revitalizácie historického centra sa spoločnosť HIP Developments rozhodla inštalovať na jednej strane vnútorného nádvoria, ktoré je zároveň najväčším verejným námestím v Cambridgei, interaktívnu dlažbu. Projekt Rives Lines má vzor vĺn a obsahuje 62 svetelných prstencov so senzormi. Svoje pomenovanie dostal podľa neďalekej rieky Grand River.
Jej zanedbané nábrežie vďaka revitalizácii ožilo a rieka sa stala ústredným prvkom rytmu komunitného života. Špeciálne dlaždice na námestí majú priradené rôzne nástrojové sekcie (kalimba, klavír, gitara, kora, harfa, husle). Dvanásť bledomodrých audiodlaždíc na mieru nemá žiadny viditeľný hardvér a prirodzene zapadá do vzoru chodníka. Ich dizajn odoláva vonkajším podmienkam a je vhodný na trvalú inštaláciu.
Na 62 svetelných kruhov môžu chodci položiť nohu alebo koleso a zahrať tak notu. Veľká obrazovka zároveň zobrazuje pohyby hráčov na animovanej mape pre každého, kto ju sleduje, a napovedá im, kam sa môžu postaviť ďalej, aby vytvorili melódiu. Toto dielo od štúdia Daily tous les jours je odpoveďou na historickú povahu lokality a je príkladom toho, ako môže vyzerať investícia do rozvoja verejných priestorov aj vďaka netradičnému a experimentálnemu prístupu.
Spojenie histórie a udržateľnosti
V našom výbere nesmie chýbať ani hlavné mesto. Bratislava sa pred dvomi rokmi pridala k metropolám ako Londýn, Berlín či Barcelona, ktoré na lepšie podčiarknutie identity mesta používajú vlastnú dlažbu. Pre tú bratislavskú sú charakteristické štyri typy vzorov s vlnovkami alebo rovnými líniami, ktorých dizajn nadväzuje na niekdajšiu kamennú dlažbu v meste.
Mozaiku dopĺňa samostatná unikátna dlaždica s nápisom BRATISLAVA. Podkladom k finálnemu dizajnu, ktorého autormi sú architekti Roman Žitňanský a Ján Urban z Metropolitného inštitútu Bratislavy, bol grafický návrh od Martina Jenču. Dizajn dlažby odkazuje na tvorbu významných slovenských umelcov Miroslava Cipára, Ľudovíta Fullu či Milana Dobeša.
Inšpiráciou pri tvorbe farebného vyhotovenia boli dunajské štrky a piesky, ktoré sa premietli do farieb od svetlooranžovej až po svetlosivú. Nová dlažba má oproti klasickým povrchom okrem estetického aj kvalitatívny prínos. Oproti asfaltu je vhodnejšia aj v rámci adaptácie na zmenu klímy, keďže ide o vodopriepustný povrch, ktorý pomáha vsakovaniu dažďovej vody.
Zároveň spĺňa štandardy bezbariérovosti, aby ju mohli pohodlne využívať rodičia s kočíkmi či ľudia so zdravotným znevýhodnením. K lepšej odolnosti proti poškodeniu by mala prispieť väčšia hrúbka 8 cm namiesto doteraz používanej 6-centimetrovej dlažby. Prvou ulicou, na ktorej bola táto dlažba použitá na celej ploche, sa stala Mýtna. Okrem nej sa doteraz použila v okolí Námestia slobody. Sekcia výstavby na magistráte dláždila na Harmincovej a v Petržalke na Panónskej pri železničnej stanici.
Dopravný podnik Bratislavy dlažbu zase používa na električkových zastávkach na Vajnorskej a bude použitá aj v okolí nájomnej bytovky na Muchovom námestí, ktorá je vo výstavbe. Na jednom úseku v tomto projekte ju už nájdeme ako hladkú, bez vzoru. Bratislavskú mestskú dlažbu použili aj developeri, a to na Páričkovej a Košickej pri Zwirne (YIT) i v okolí projektu The Mill (Immocap). Brokovaná verzia dlažby sa vyskytla tiež v projekte Hausberg na Partizánskej a Bradlianskej.
Metropolitný inštitút Bratislavy poskytuje bezplatnú licenciu každému, kto má záujem použiť dlažbu za presne stanovených podmienok, a to aj na pozemkoch v súkromnom vlastníctve na území Bratislavy.
