Dočkáme sa zázraku? O zaseknutej rekonštrukcii Osobného prístavu v Bratislave má rozhodnúť nová inštitúcia

Fajnorovo nábrežie na ľavom brehu Dunaja je dôležité miesto Bratislavy, ktoré však na svoju slávu stále čaká. Už niekoľko rokov je v priestore dominantný schátraný objekt Osobného prístavu Bratislava, s ktorého rekonštrukciou sa malo začať ešte v roku 2020. Dodnes sa tak nestalo. Obnovu brzdí boj aktivistov a vlastníkov prístavu. Rozhodne o zaprášenom spise nová inštitúcia?

Polepená je reklamným smogom a pre bratislavské nábrežie sa stala hanbou. Budova Osobného prístavu na Fajnorovom nábreží v Bratislave patrí medzi stavby s nešťastným osudom. Modernistická stavba vznikla v roku 1969, pričom jej funkcie zahŕňali čakaciu halu, colné a pasové priestory pre lodných pasažierov, kaviareň a administratívu prístavu. Obvodový plášť bol navrhnutý ako zasklený, z materiálov sa použili hlavne mramor a hliník. Cieľom bolo sprístupniť návštevníkom výhľad na Dunaj.

To sa darilo dlhé dekády. Čiastočnou revitalizáciou prešiel objekt ešte v polovici 90. rokov 20. storočia, neskôr ale začal chátrať. Obnove dlho bránili majetkovoprávne vzťahy. Pozemky v prístave a po jeho obvode totiž vlastní štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy a infraštruktúru zase súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy.

Ide o neštandardné vzťahy, ktoré bránia rozvoju osobného prístavu, čo v Strategickom pláne rozvoja dopravy SR do roku 2030 potvrdil aj rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenska. Napriek prieťahom sa na rekonštrukcii dohodlo v minulom desaťročí, čo naznačovalo, že hlavné mesto sa konečne zbaví hanby nábrežia.

Uskutočnila sa vyzvaná architektonická súťaž, v ktorej v roku 2011 zvíťazila architektonická kancelária Adom M Studio (dnešné DF Creative Group). Ateliér navrhol atraktívnu budovu s viacerými kvalitnými prvkami. Bratislava tak mohla konečne dostať reprezentatívnu vstupnú bránu.

Naplánované dokonca boli prvé stavebné práce – s búraním sa malo začať v roku 2019 a so začiatkom rekonštrukcie sa počítalo v roku 2020. Projekt mal priniesť skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave na úrovni 21. storočia. Rovnako by sa vytvoril ďalší priestor pre Bratislavčanov na bližší kontakt s Dunajom.

Zámer však začali kritizovať niektorí aktivisti. Jedna z občianskych iniciatív napríklad poukazovala na to, že dostavba zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, výrazne zdeformuje pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačí vizuálnu dominanciu národnej kultúrnej pamiatky – budovy Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza priamo za budovou prístavu, či ďalších chránených budov v okolí.

Podľa investora však bola kritika neopodstatnená a firma viackrát poznamenala, že výška budovy nedosiahne ani výšku stromov nachádzajúcich sa v blízkosti na nábreží. Architekti ešte stihli po prvých námietkach projekt upraviť a znížili ho o jedno podlažie. V roku 2018 zámer dokonca získal súhlasné záväzné stanovisko od hlavného mesta, v ktorom boli uvedené aj pripomienky mesta či aktivistov.

Nastala však zmena architektov – na projekte začala pracovať kancelária Pio Keramoprojekt, ktorej návrh priniesol priemernú úroveň architektúry. Výraz novej budovy Osobného prístavu Bratislava už nebol natoľko atraktívny, projekt nepracoval s verejným priestorom a nepriniesol požadovanú zmenu. Stavba bola dokonca opäť navýšená o jedno podlažie .

Investor napokon požiadal o vydanie územného rozhodnutia, tento proces sa ale stal akýmsi nekonečným príbehom. O detailoch v roku 2022 podrobne informoval portál Trend, podľa ktorého stavebný úrad nedisponoval potrebnými dokladmi, čo znemožňovalo vydať územné rozhodnutie. Absentovalo najmä stanovisko Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Bratislava.

Nakoniec síce bolo do spisu doložených viacero stanovísk, respektíve rozhodnutí pamiatkarov, avšak proti viacerým z nich boli podané protesty prokurátora, a tak boli zrušené. Stavebný úrad sa v rámci konania musel vyrovnať aj s viacerými námietkami, ktoré namietali napríklad opätovné navýšenie stavby či ďalšie zásahy do objektu. Účastníci konania chceli vo všeobecnosti zachovať pôvodný objekt najmä z pamiatkového hľadiska.

Územné rozhodnutie na prestavbu Osobného prístavu Bratislava bolo napokon stavebným úradom vydané v roku 2022, ale účastníci konania proti nemu podali odvolanie. Povoľovací proces sa od toho momentu zasekol a spis skončil na Okresnom úrade Bratislava.

Ten vo veci nerozhodol ani v roku 2023, o čom sme podrobne informovali v tomto článku. „Územné rozhodnutie právoplatné nie je, keďže o ňom zatiaľ nebolo rozhodnuté v odvolacom konaní. Rozhodnutie v tejto veci zatiaľ nebolo vydané,“ skonštatoval rezort vnútra pre TASR v decembri minulého roka.

Zámer obnovy napokon stojí aj v roku 2024. „Projekt dlhodobo plánovanej rekonštrukcie budovy Osobného prístavu v Bratislave stále nemá právoplatné územné rozhodnutie,“ vyplýva to z vyjadrení, ktoré TASR poskytol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, na ktorý boli od apríla 2024 delimitované kompetencie odborov výstavby a bytovej politiky okresných úradov.

V preklade to znamená, že o vydaní dôležitého povolenia už nerozhoduje Okresný úrad Bratislava, ale nová inštitúcia. Od 1. apríla 2024 boli totiž kompetencie odborov výstavby a bytovej politiky (vrátane agendy pre územné plánovanie) presunuté na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. V každom okresnom meste v sídle kraja je podľa Ministerstva vnútra SR zriadený regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu.

Regionálnemu úradu Bratislava bolo v predmetnej veci podľa jeho vyjadrení doručené nové záväzné stanovisko a zároveň rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava. „Po preskúmaní všetkých dokladov v spisovom materiáli bude tunajší úrad v konaní postupovať v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov,“ uzatvorili svoje stanovisko pre TASR.

Zaprášený spis sa tak presunul na stôl druhej inštitúcii, ktorá sľubuje po jeho preskúmaní to, čo nedokázal jej predchodca dva roky – rozhodnúť. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti je stále otázne, či sa projekt pohne z miesta. Napokon, budúcnosť rekonštrukcie Osobného prístavu Bratislava môže byť otázna aj z iného dôvodu.

Stratégia rozvoja Verejného prístavu Bratislava definuje dlhodobú koncepciu rozvoja verejného prístavu a sústredí sa aj na budúcnosť bratislavského osobného prístavu na Fajnorovom nábreží. V prezentovanej dokumentácii sa počíta s druhým variantom, a teda presunom časti Osobného prístavu Bratislava do uvoľneného Zimného prístavu.

V dokumentácii je ale rovnako uvedené, že tento variant je z majetkovoprávneho hľadiska komplikovaný, a ak by sa vzťahy nepodarilo právne vysporiadať, preferovaným variantom by sa stal prvý variant, ktorý počíta s rozširovaním Osobného prístavu Bratislava na jeho pôvodnom mieste.

Presunom prístavu na nové miesto by sa vyriešili roky ťahaníc s aktivistami, ako aj nekonečný povoľovací proces. Dlhodobo plánovanú rekonštrukciu môže posunúť nový úrad. Čo príde skôr, nateraz ostáva hudbou budúcnosti.