Dôležitosť umenia vo verejnom priestore? Je to magnet, formujúci nástroj i dôležitá súčasť identity mesta
Ako sa mestá čoraz viac urbanizujú, je umenie vo verejnom priestore faktor, ktorý do našej každodennej krajiny neustále pridáva farbu, život a dotyk neočakávaného.
Umenie vo verejných priestoroch je viac než len dekorácia alebo dodatočný nápad. Je to neoddeliteľná súčasť mestského plánovania a dizajnu, rovnako dôležitá pre identitu mesta ako jeho architektúra alebo zelené plochy.
Verejné umenie má mnoho foriem a médií, ktoré odrážajú bohatstvo a rozmanitosť ľudskej tvorivosti. Od týčiacich sa bronzových sôch a zložitých mozaík až po veľkoplošné nástenné maľby a pohlcujúce inštalácie, verejné umenie je také rozmanité ako komunity, v ktorých sídli. Môže byť monumentálne, vyžadujúce pozornosť a formujúce panorámu mesta, alebo jemné a integrované do mestskej štruktúry.
„Mesto Bratislava v ostatných rokoch pristúpilo ku koncepčnému uchopeniu agendy umeleckých diel vo verejnom priestore, čo je zachytené v Dekáde pre kultúru – Koncepcii udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030, ktorú v júni 2022 schválilo mestské zastupiteľstvo,“ vysvetľuje Peter Koska z oddelenia kultúry hlavného mesta.
Dielam vo verejnom priestore je v nej venovaná samostatná kapitola Bratislava monumentálna, obsahujúca opatrenia, ktoré mesto už robí a ktoré plánuje zrealizovať do roku 2030. Podľa Kosku mesto vníma záväzok odbornej starostlivosti o diela, ktoré vlastní, a dôležitosť odborného a transparentného rozhodovania o vzniku nových diel so zreteľom na princíp kvality.
„Na území Bratislavy sa nachádza množstvo diel vo verejnom priestore, ktoré sú aktuálne bez vlastníka. Ide najmä o diela, ktoré vznikli pred rokom 1989 na základe ustanovenia Hlavy V, veľká časť z nich ako štátne vlastníctvo s hospodárskym právom obce.
Mesto na základe právnej analýzy pristúpilo k zaevidovaniu do majetku tých diel, ktoré v minulosti objednali jeho organizácie. Evidencia je podmienkou ich obnovy. Problém chýbajúcej majetkovej evidencie sa však týka aj starších, najmä sakrálnych diel (prícestné kríže, tzv. božie muky) a aj diel, ktoré vznikli po roku 1989,“ vysvetľuje Kostka.
Ako šafranu
Umenie vo verejnom priestore sa môže dokonca stať výrazným symbolom a orientačným bodom. Spoločnosť Immocap práve v týchto dňoch inštalovala umelecké dielo pri budove The Mill na Mlynských nivách. Výtvarník Filip Šicko pripravil veľký, viac ako 3 metre vysoký súbor plastík, ktoré podľa Martina Šramka (CEO Immocap) skrášlia nielen predpolie ich najnovšieho kancelárskeho projektu, ale majú potenciál stať sa výrazným symbolom a orientačným bodom celého bulváru Mlynské nivy.
Pozitívny vzťah k umeniu má i developerská spoločnosť Corwin, ktorá stojí za revitalizáciou Palmy a tá ponúka vskutku rozsiahli priestor na kvalitné umenie. Okrem sila, ktoré by po rekonštrukcii malo plniť aj kultúrnu funkciu, plánuje spoločnosť vytvoriť v projekte aj priestor pre umenie na námestiach a vo verejných priestoroch. Cez optiku verejného umenia tak môžeme byť svedkami, ako prispieva k formovaniu identity komunity, pričom slúži ako vizuálny príbeh, ktorý zachytáva ducha a podstatu jeho lokality.
Môže sa stať symbolom hodnôt a histórie komunity a hlboko rezonovať s miestnymi obyvateľmi aj návštevníkmi. Tak to je podľa Michala Hájeka (Head of Marketing spoločnosti Corwin) nielen pri projekte Plamy, ale aj Dúbravy či Blumental, ktorý dal vzniknúť aj najmladšiemu bratislavskému námestiu a práve na ňom sme v spolupráci s mestskou časťou inštalovali sochu Brémski mestskí muzikanti.
Dielo uznávaného nemeckého autora Markusa Lüpertza odkazujúce na známu rozprávku bratov Grimmovcov sa stalo obľúbenou atrakciou nielen pre obyvateľov hlavného mesta. Svojho času (v r. 2021) išlo len o tretiu inštaláciu tohto umeleckého diela na svete. Podobných prístupov k umeniu je, samozrejme, viac, ale stále ako šafranu.
Umenie vo verejnom priestore sa prebúdza
Integrácia kultúry a umenia do mestských verejných priestorov hrá totiž dôležitú úlohu pri formovaní identity mesta. Prostredníctvom rôznych intervencií vzrastá hodnota miesta, mesta, regiónu, dokonca aj spoločnosti. Odráža a odhaľuje našu spoločnosť, dodáva zmysel našim mestám a jedinečnosť našim komunitám. Verejné umenie humanizuje zastavané prostredie a oživuje verejné priestory. Poskytuje priesečník medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, medzi disciplínami a medzi myšlienkami.
„Umenie vo verejnom priestore je téma, ktorá sa pomaly prebúdza. Posledné roky sa umenie opäť vracia do verejného priestoru najmä vďaka developerom, ale sledujeme už aj rôzne verejné súťaže miest a mestských častí a po takmer tridsiatich rokoch by sa malo vrátiť aj uznesenie, nazývané Hlava V, ktoré definovalo obstarávanie umeleckých diel vo verejnej stavbe cez určené percento z investovanej čiastky, čo by mohlo pomôcť vzniku nových diel,“ vysvetľuje Zuzana Pacák, organizátorka podujatia Biela noc.
V procese tvorby kvalitného umenia vo verejnom priestore zohráva podľa Kataríny Trnovskej, riaditeľky GMB, zásadnú úlohu samospráva. „Väčšina diel je na území miest a obcí, veľmi často však nemajú vyriešené vlastnícke vzťahy, správu a starostlivosť. Ide o hlavný dôvod, prečo nám mnohé diela tzv. miznú pred očami. V súčasnosti si už mnohé slovenské mestá nastavujú interné procesy tak, aby aj diela s nezisteným vlastníkom umiestené na ich pozemkoch a v budovách dostali odbornú ochranu a prezentáciu.
Súčasne by samospráva mala aktívne požadovať, aby umiestňovanie nových diel do verejného priestoru podliehalo komplexným hodnotiacim kritériám. Zvyšuje sa tým šanca na postupnú reguláciu gýča a vizuálneho smogu, ktoré deformujú väčšinový vkus,“ vysvetľuje.
Umenie vo verejnom priestore môže v podstate slúžiť ako iniciátor konverzácie, ktorý podnecuje diskusie o všetkom od otázok sociálnej spravodlivosti po kultúrne dedičstvo. Zapája ľudí do dialógu nielen o umení samotnom, ale aj o jeho širších dôsledkoch pre spoločnosť a kultúru. Okrem estetiky teda podporuje verejnú diskusiu, nabáda k reflexii a často slúži ako katalyzátor dialógu o rôznych sociálnych, politických a environmentálnych otázkach.
Kým nie je neskoro
Spolupráca všetkých aktérov – odborníkov, galeristov, architektov, umelcov, urbanistov, developerov, miest, obcí a, samozrejme, samospráv – je kľúčová tak pre kvalitné zmapovanie hodnotných umeleckých diel, tvorbu nových, ako aj pre kreativitu, pretože umožňuje umelcom a profesionálom stretávať sa, porovnávať svoje nápady, konverzovať a deliť sa o nápady a potreby. Je teda hlavným zdrojom inšpirácie.
Výsledkom tejto spolupráce by malo byť umelecké dielo, ktoré má význam v mestskom priestore, pričom každá zúčastnená organizácia prispeje k spoločnému projektu tým, že prinesie svoje špecifické know-how. Prehodnotenie verejných priestorov a zamyslenie sa nad ich charakterom sú životne dôležité. Výzvou dneška je rozvíjať pozitívnu víziu priestoru, o ktorý sa delí množstvo aktérov a ktorý robí naše životy kvalitnejšími.
V konečnom dôsledku bude mať verejné umenie aj naďalej nesmierny vplyv, zveľaďuje verejné priestory a obohacuje kultúrny diskurz, čím sa stáva neoddeliteľnou súčasťou našej spoločenskej štruktúry.
