Dom s ateliérom

„To miesto sa mi vždy páčilo. V slepej ulici, na stráni, s výhľadom do údolia. Navyše tu často povieva vietor, ktorý celé ovzdušie výborne prečisťuje. Keď som objavil zarastenú záhradku s napoly zrúcanou chatkou, bola to láska na prvý pohľad. Tak dlho som presviedčal majiteľku, až mi ju nakoniec predala. Po zhruba dvoch rokoch od začatia prác na projekte sme tu oslávili prvé Vianoce.“

Takto, priam idylicky komentuje zrod svojho domu majiteľ. Ostatne pokoj, vyrovnanosť či kontemplatívnosť sú prvými a najsilnejšími dojmami z návštevy v dome neďaleko hlavného mesta. Kým nás však majiteľ uvedie dovnútra, vyberme sa do záhrady. V nej dominujú staré stromy, ktoré odolali pílam a ťažkej technike – pôvodne spustošená záhrada trpela množstvom náletových drevín a nekultivovaných porastov.

Z džungle, zakrývajúcej unikátny výhľad, zostalo po premyslených zásahoch len niekoľko vyšších stromov, tie však poskytujú primeraný tieň a zachovávajú kontinuitu miesta s pôvodnou záhradou. O slovo sa však hlási samotná stavba: „Stavbu tvorí dvojpodlažný, čiastočne podpivničený objekt s plochou strechou a ateliérovým oknom so sklonom 26°. Dom má obdĺžnikový pôdorys, jeho hmota rešpektuje pôvodný sklon terénu. Cez dve odstupňované časti spodného podlažia obmurovaného lícovými tehlami prečnieva biely kváder druhého podlažia orientovaný tak, aby využil miesto s najlepším výhľadom z parcely,“ opisuje prekvapivo strohým jazykom hmotu domu jeho autor, architekt Vojtěch Jirsa.

Podobne prozaický bol aj spôsob, ako vlastne spolupráca medzi architektom a investorom začala: „Vojtěch v tom čase ešte študoval. V podstate sme príbuzní, takže keď som začal uvažovať o stavbe domu, zvolil som si človeka, ku ktorému mám predovšetkým ľudsky blízko a ktorému môžem dôverovať. A nepomýlil som sa. Mojou ambíciou totiž bolo získať moderný, ale pritom do značnej miery konformný dom. Netúžil som po žiadnych gestách,“ hovorí majiteľ. Stavbu samotnú teda navrhoval architekt, interiér majiteľ v spolupráci s architektom a jednotlivými remeselníkmi.

Dispozícia domu vrchovatou mierou napĺňa požiadavky investora – slúži nielen na bývanie, ale aj ako ateliér. „Mám skúsenosti z mnohých ateliérov, viem, že na tvorbu nestačí len dostatočne veľký priestor. Miesto musí mať svoju atmosféru, nesmie byť nepriateľské,“ opisuje domáci pán. Niet divu, že architektovi predložil presne stanovené požiadavky, ako by mal ateliér vyzerať. Už na prvý pohľad mu dominuje veľké stropné hliníkové okno. Menšie okno medzi spálňou a ateliérom bolo ďalším spoločným nápadom oboch tvorcov domu – architekta i investora. Ďalšia dispozícia je ľahko čitateľná – spodné podlažie patrí obývacím a technickým miestnostiam, ateliéru a hosťovskej izbe s vlastnou kuchynkou. Hostia sa rozhodne na návšteve nenudia – majú kompletné zázemie i s kúpeľnou a navyše orientácia izby umožňuje naplno vychutnávať už spomínanú panorámu krajiny.

Trošku atypicky je hlavný vchod situovaný na medzipodestu, súkromné obytné priestory, spálňu a pracovňu nájdeme na hornom podlaží. Nemôže chýbať terasa prístupná zo spálne i pracovne a – už spomínaný unikátny priehľad do ateliéru.

Konštrukčne je dom riešený takpovediac klasicky – zvislé nosné konštrukcie tvorí sendvič s hrúbkou 500 mm zložený z tvárnic Porotherm 24 P + D (P15), tepelná izolácia 120 mm PS a predmurovka z belgických lícových tehál. Stredná deliaca stena je z tvárnic Porotherm 30 P + D.

Zaujímavosťou sú stropy: „Po dohode s investorom som navrhol atypickú trámovú konštrukciu s viditeľnými trámami, ktoré tvorí vždy dvojica fošní s priznanými oceľovými príložkami. Nechýba železobetónová, 60 mm hrubá doska. Konštrukcia stropov na poschodí je kombinovaná z fošní a oceľových I-profilov,“ charakterizuje ich architekt Jirsa. Zaujímavosťou sú aj zvody vedené v múroch alebo tepelné čerpadlo napojené na dva hlbinné vrty, dodávajúce teplo do podlahového vykurovania.

Netechnikov však zaujíma predovšetkým interiér. Majiteľ sa venoval najmä výberu materiálov a farieb, ich použitiu pritom nechýba logika. Aj keď – človek mieni… „Mám rád prírodné materiály. Podlaha je drevená v kombinácii s dlažbou. Túžil som po materiáli, ktorý bude zviazaný s prostredím – vybral som si kremenec, nakoniec som však zistil, že ho vozia z Číny.“ Sivé a krémové obklady kuchyne a kúpeľní sa striedajú v odtieňoch, podľa logiky svetla a tmy jednotlivých podlaží.

Časť nábytku je vyrobená na mieru, niečo si majiteľ prisťahoval zo starého bytu: „Nechcel som investovať zbytočne do nových kusov, vyberal som však len funkčné, niektoré, až doslúžia, po čase nahradím. Ďalšie veci, na ktorých mi záleží, som si navrhol sám a potom realizoval spolu s veľmi šikovným stolárom.“ Tak vznikla napríklad posteľ, prirodzený raster knižnice v pracovni, originálna skrinka na topánky v predsieni… Nevšedným detailom je použitie zelenej žuly – ako pracovnej dosky kuchynskej linky, pultu, či na parapetoch. „Zámerne sme zvolili rovnaký typ materiálu, ale v rozličných povrchových úpravách, ktoré lepšie definujú jeho funkciu,“ komentuje nápad majiteľ.

Interiér dotvárajú všadeprítomné umelecké diela – vybrané a rozmiestnené tak, aby neprekážali, ale aby každé dostalo priestor, aký si zaslúži. Dom s ateliérom je miesto umeniu priamo zasvätené, je však na hony vzdialené svätyniam uctievačov zberateľského fetišu. Vládne tu vkus, harmónia a už spomínaný pokoj. Ale to sa už pomaly rozsvecujú svetlá v ateliéri, neklamné znamenie, že návšteva sa končí a začína práca. Naposledy sa pokocháme pohľadom do údolia a zanecháme domáceho pána jeho múzam.

Rezy
Pôdorys vstupu a 1. NP 1 – pivnica, technológie 2 – chodba 3 – ateliér so šatníkom 4 – WC 5 – domáce práce 6 – kuchynský kút 7 – jedáleň, obytný priestor 8 – zádverie 9 – schodisko 10 – izba pre hostí 11 – WC, kúpeľňa 12 – garáž	Pôdorys 2. NP 13 – chodba 14 – komora 15 – izba 16 – terasa 17 – spálňa 18 – kúpeľňa, WC 19 – šatník

Matej Šišolák
Foto: Vasil Stanko