Dom v stráni

Postaviť dom, ktorý by bol zaujímavý po architektonickej stránke, kvalitný a navyše lacný, to nie je iba náš sen. Podobné starosti majú aj v Nemecku. Waltraud Engeserová a Jürgen Bauer sa v Rottweileri vo Švábsku narodili, vyrastali tu a neodišli ani za vzdelaním. Preto sa nemožno čudovať, keď si práve tu chceli postaviť svoj dom.

Pozemok s rozlohou 330 štvorcových metrov mal už na prvý pohľad veľký potenciál, zároveň však skrýval aj úskalia. Štandardná výmera na rodinný dom strednej veľkosti sa v Nemecku pohybuje okolo 500 štvorcových metrov. Architekti sa museli vyrovnať nielen s oveľa menšou plochou, ale navyše aj so značne nerovným terénom. Svah pozemku ponúkal prekrásny výhľad do Eschachtalského údolia, ale ten, kto sa so stavbou domčeka zapusteného do terénu stretol, vie, že takáto panoráma býva zvyčajne draho vykúpená. Náročnejšia je príprava projektu, zložitejšia, a teda drahšia je aj samotná stavba. Stavebné firmy nevedia vopred odhadnúť riziká, a preto radšej celkovú cenu predbežne zvyšujú. Svoje k výslednej sume pridá aj faktúra za odvoz vyťaženej zeminy.

Dom je postavený vo svahu tak, aby využil jedinečný výhľad. Vonkajší drevený obklad sa hrá s mierkou a exteriér tak odráža vnútorné usporiadanie domu.		Celkový pohľad na dom zo severnej strany. Za betónovým múrikom sa skrýva vchod, vpravo vidíme prázdny priestor pre autá. Pásové okná na hornom podlaží presvetľujú kuchyňu a kúpeľňu.

Do pravého uhla

Waltraud Engeserová a Jürgen Bauer chceli využiť pozitíva a zároveň čo najviac eliminovať negatíva pozemku. Prízemie svojho domu preto orientovali netradične – dlhšou stenou kolmo na svah. Časť zapustená v zemi je tak omnoho užšia, čo znamená nižšie náklady na stavbu, ale, samozrejme, aj užší výhľad do krajiny. Keby sa nad tento základ nadstavalo druhé poschodie zvyčajným spôsobom, úžitková plocha by sa zvýšila iba o 40 štvorcových metrov.

Autori sa však nebáli premýšľať trochu inak než práve zvyčajným spôsobom a výsledkom je druhé poschodie pootočené o 90 stupňov. Takto je situované logicky, teda rovnobežne so svahom, čo umožňuje v dispozícii pracovať so širokým výhľadom. Toto riešenie prinieslo architektom spolu 130 štvorcových metrov obytnej plochy a neuveriteľnú cenu 900 eur za štvorcový meter.

Do druhého poschodia je sústredený všetok ruch spojený s bývaním, tichšie a meditatívnejšie činnosti, ako napríklad práca, majú svoje miesto na úrovni vstupu do domu, respektíve v o čosi nižšie položenom základovom hranole, ktorý je zapustený do terénu. V budúcnosti by sa z pracovne mala stať detská izba, architekti totiž predpokladajú, že viac než výhľad ocenia deti priamy kontakt s prírodou a možnosť behať von a dnu. Z pracovne, respektíve detskej izby sa totiž cez spevnenú plochu terasy vychádza priamo do záhrady.
Hlavnú devízu pozemku – výhľad do údolia – sa autori domu snažili využiť naozaj dôsledne.

Priestor vchodu a galérie oživili pásovými oknami medzi prvým a druhým poschodím a zároveň ho vizuálne prepojili s južnou stranou domu, a teda aj s Eschachtalským údolím. Nezabudlo sa však ani na výhľad okoloidúcich. Tí odvážnejší môžu svoj pohľad uprieť do údolia krížom cez celý dom – cez zasklené vchodové dvere a už spomenuté pásové okná, tým zdržanlivejším bude iste stačiť priestor karportu, ktorý je otvorený od severu na juh do údolia. V tomto prípade však nejde o samostatne postavený prístrešok na autá. Automobil parkuje na železnom rošte priamo pod kúpeľňou a spálňou. Priestor vznikol ako dôsledok pôdorysu domu v tvare T – strieška je zapustená do svahu, na nej leží nožička, ktorej podlaha je zároveň strechou nad automobilom.

Hlavný obytný priestor. Vonkajšie žalúzie zabraňujú v lete prenikaniu horúcich slnečných lúčov, drevené rebrá stropu zas pomáhajú pohlcovať zvuk.

Spolupráca so slnkom

Dom je rozložený na troch výškových úrovniach. Z úrovne vstupu do domu, galérie a, samozrejme, karportu vedú schody do dolnej pracovne (budúcej detskej izby), opačným smerom do hlavného obytného poschodia. To v dispozícii zohľadňuje optimálne orientácie na svetové strany. Našťastie, dom stojí na južnom svahu, takže obývacia izba aj spálňa sú umiestnené na južnej strane obdĺžnika, s oknami obrátenými na juh do údolia. Okná obývacej izby zaberajú celú konštrukčnú výšku podlažia, v intímnejšom priestore spálne sú okná klasické. Na severnej strane druhého poschodia nájdeme obdĺžnikovú kuchyňu, kúpeľňu, záchod a komoru. Okenné otvory na tejto strane sú menšie a uzatvorenejšie. Jednak sú obrátené do ulice, jednak znižujú únik tepla.

So slnečnou energiou sa tu celkovo pracuje uvážlivo. Dom je nízkoenergetický, takže disponuje kvalitnou izoláciou a využíva energiu zo slnka. V zime šikmo dopadajúce lúče preniknú cez celú šírku obytného priestoru, presvetlia ho a tiež zohrejú. V lete, naopak, nežiaducemu prehrievaniu bránia vonkajšie žalúzie, umiestnené na odsadenej železnej konštrukcii tak, aby zaclonili priestor pred kolmejšie dopadajúcimi lúčmi letného slnka, stojaceho vysoko na oblohe. Dolnú pracovňu chráni pred slnkom vysúvacia markíza.

Pásové okná medzi prvým a druhým poschodím oživili priestor vchodu a galérie a zároveň umožnili aj z týchto miest výhľad na Eschachtalské údolie.		Okná obývačky sa dajú vysunúť až mimo domu, respektíve na balkón.

Za zmienku určite stojí aj otváranie okien v hlavnom obytnom priestore. Mnohí si určite spomenú na pôsobivý systém z vily Tugendhat, kde sa celé čelné okno zasúva do štrbiny o poschodie nižšie. V tomto prípade autori použili iný fígeľ, ale s podobným výsledkom. Okná sa posúvajú po vonkajšej stene až mimo obrysu domu, lepšie povedané na balkón. Keď sa okno odsunie, z obývacej izby vznikne akási lodžia.

Dve hmoty

Po stavebnej stránke môžeme dom rozdeliť na dva celky. Dolný je čiastočne zapustený do svahu a tvorí ho oceľobetónová konštrukcia. Masívnejší materiál akumuluje teplo a vyrovnáva tak výkyvy teplôt. Horný je postavený z drevených panelov a pôsobí ľahkým, vzdušným dojmom. Spojujúcim prvkom oboch je drevený obklad. V prípade pracovne sa odráža iba v interiéri, na hornom poschodí sa s drevom logicky pracuje aj v exteriéri. Architekti sa zahrali aj s mierkou – na severnej strane dali dom obložiť tenkými latkami, na južnej zvolili kontrastné panely väčšej veľkosti.
 

Hana Roguljič
Foto: Reiner Blünck