Dostane Bratislava druhý najvyšší mrakodrap v Európskej únii? Známy developer uvažuje nad postavením nových dominánt mesta

Veží má Bratislava niekoľko, mrakodrap zatiaľ len jeden. V ďalekej budúcnosti sa to pravdepodobne zmení. Spoločnosť J&T Real Estate navrhuje postaviť hneď ďalšie dva, pričom jeden z nich by bol druhým najvyšším mrakodrapom v Európskej únii. Nateraz ide o úvahy, čo potvrdzuje aj samotný developer, ambicióznosť tohto návrhu je ale veľkolepá. Bratislava by totiž absolútne zmenila svoju tvár a v rámci výšky mrakodrapov by predbehla viaceré európske metropoly.

Ambiciózny plán vystriedal oveľa ambicióznejší

Ešte v júni tohto roka sme informovali o idei J&T Real Estate postaviť v downtowne 250-metrový kolos, ktorý by predbehol aktuálne jediný postavený mrakodrap v Bratislave – Eurovea Tower. Developer navrhol ultraštíhlu budovu na mieste pôvodne plánovanej East Tower, teda kancelárskeho komplexu vo východnej časti Eurovea zóny. Išlo o skutočne cieľavedomý zámer, ktorý vzbudil pozornosť v celoslovenskom kontexte. 

Dnes spoločnosť posúva svoje plány na vyšší level a oznamuje mimoriadne novinky. „Tucet veží s približne rovnakou výškou tesne nad 100 metrov sa pri typickom pohľade z Bratislavského hradu či z Koliby javil ako kompozične jednoliata „stena“. Túto monotónnu siluetu oživil prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower. Jedna dominanta však nedokáže vytvoriť žiadanú gradáciu v siluete mesta,” začína svoje vyjadrenie J&T Real Estate. 

„Developer štvrte Eurovea City aj preto prišiel s úvahou doplniť zástavbu o dve výškové dominanty, ktoré zároveň posilnia v lokalite s dostatkom občianskej vybavenosti funkciu bývania, tým zlepšia aj ekonomickú udržateľnosť a efektivitu verejnej dopravy a uvoľnia viac priestoru na vytvorenie ďalšej zelenej oázy,” opisuje nové plány spoločnosť J&T Real Estate. 

Pôvodne zmýšľaná verzia nového mrakodrapu spred niekoľkých mesiacov tak nahrádza myšlienka vybudovať hneď dva mrakodrapy. „Doplnením kompozície výškovými budovami umiestnenými ďalej od Dunaja by sa presunulo ťažisko siluety do strednej časti downtownu. Vďaka tomu by bol vyváženejšie dosiahnutý kompozičný princíp výškovej gradácie,” vysvetľuje architekt Radoslav Grečmal z ateliéru GFI. 

„Na toto miesto situoval dominanty aj víťazný projekt Územného plánu zóny Martanovičova od architektov BKPŠ, ktorý zadefinoval podstatné urbanistické princípy pre rozširujúce sa mestské centrum na brehu Dunaja,“ dodal Radoslav Grečmal, ktorý spracoval overovaciu štúdiu nazvanú Urbanistická štúdia zóny Panorama City.

Práve táto štúdia overuje v dvoch variantoch umiestnenie nových mrakodrapov –štíhlej veže (tzv. slender tower) s uvažovanou výškou až 260 metrov na rohu Pribinovej a Košickej ulice a 180-metrovej veže (v druhom variante 137-metrovej) vedľa nej. Štúdia rieši hmotu zástavby a urbanistické vzťahy, nehovorí o konkrétnej architektúre, ktorá bude predmetom ďalších diskusií a projektovania v nasledujúcich rokoch. 

„Prvý variant 260 a 180 metrov sa javí ako ideálne riešenie pre dosiahnutie gradácie výškových budov a kompozičnej harmónie v downtowne,“ dodal architekt z kancelárie GFI, ktorá stojí aj za architektonickým výrazom celej Eurovea zóny.

Zo štúdie sú pritom známe ďalšie detaily výškových budov, nakoľko však stále ide len o návrh, ktorý sa môže v budúcnosti meniť – a pravdepodobne aj bude – treba brať dané bilancie s rezervou. Výškový objekt A, teda mrakodrap o výške 260 metrov, má disponovať 73 nadzemnými podlažiami a podlažnou plochou viac ako 57-tisíc metrov štvorcových. Bývanie bude obsahovať plochu jemne presahujúcu 56-tisíc metrov štvorcových, čo znamená, že v mrakodrape sa budú nachádzať najmä byty a pôjde o najvyššie položené nehnuteľnosti v celej krajine.

Objekt B, teda druhý mrakodrap s výškou 180 metrov, je navhrnutý s 56 nadzemnými podlažiami a podlažnou plochou vyše 61-tisíc metrov štvorcových. Bytové jednotky budú rovnako umiestnené na väčšine z tejto plochy, a to až na 60-tisícoch metroch štvorcových. 

Pri druhom variante sa bilancie menia len v rámci druhej výškovej budovy. Tá by už nebola mrakodrapom (mrakodrap je stavba s výškou nad 150 metrov). Navrhovaná je 137 metrov vysoká budova s 38 nadzemnými podlažiami. Celá stavba sa bude rozprestierať na podlažnej ploche, ktorá je oproti prvému variantu navýšená o 400 metrov štvorcových. Plocha bývania bude obsiahnutá v približne identických číslach ako pri uvažovanom prvom variante. 

Druhý najvyšší v Európskej únii

Kým pôvodne plánovaná veža s 250 metrami by bola štvrtou najvyššou v Európskej únii, mrakodrap o výške 260 metrov by už bol druhým najvyšším na kontinente. Bratislava by absolútne zmenila svoju podobu a stala by sa akýmsi mrakodrapovým centrom Európy, pričom suverénne víťazstvo si stále drží varšavská Varso Tower s 310 metrami. Tá by predstihla polmiliónovú Bratislavu aj v rámci hustoty koncentrácie veží. 

Hlavné mesto Slovenska by však veľmi nezaostávalo. Navrhovaný 260-metrový mrakodrap od spoločnosti J&T Real Estate by o jeden meter predstihol napríklad frankfurtský Commerzbank Tower s 259 metrami a o celých 10 metrov aj Torre Caja Madrid v hlavnom meste Španielska s 250 metrami. Koniec koncov, navrhovaný mrakodrap by značne prekonal aj Parížsku Tour First s 231 metrami. Malebné hlavné mesto krajiny spod Tatier, ktoré nemá ani vlastné metro, by tak dokázalo konkurovať metropolám svetových rozmerov.

Bývanie vo výškových budovách – mrakodrapoch – je pritom v zahraničí pomerne bežné. Do Bratislavy sa však tento trend dostáva až v posledných rokoch, keďže jediný slovenský mrakodrap Eurovea Tower bol dokončený len nedávno. „V poslednom desaťročí sa náš pohľad na bývanie vo výškových budovách úplne zmenil. Známe metropoly hľadajú príležitosti, ako vniesť novú kvalitu do mesta. Tento trend ovplyvňuje aj Bratislavu,” potvrdzuje naše tvrdenie architekt Tomáš Gulíšek, konzultant urbanistickej štúdie a šéf dizajnu v medzinárodnom ateliéri AE7, ktorý má bohaté skúsenosti s realizáciou mrakodrapov.

„Mikrokomunity sa začínajú orientovať vertikálne, prezentujúc úplne nový stupeň kvality bývania a životného štýlu. Výškové budovy reflektujú najnovší pokrok v technológiách, materiáloch a integrácii inteligentných systémov. Výnimočná výška motivuje dizajnérov k osobitnému prístupu, akým integrujú novostavby do mestského prostredia, zohľadňujúc polohu, dostupnosť a celkový koncept vybavenia a polyfunkčnosti. Pohodlie, kvalita, efektivita, funkčnosť a precíznosť v detaile sú kľúčovými hodnotami tohto nového spôsobu života vo výškach,“ doplnil architekt Tomáš Gulíšek.

Park medzi mrakodrapmi alebo nová zelená oáza Bratislavy

Nahradenie zámeru East Tower dvojicou výškových objektov by zároveň umožnilo vytvoriť medzi nimi a existujúcimi budovami Tower 115 a Landererova 12 verejný park s rozlohou až 7 300 štvorcových metrov, pričom plocha zelene by tak narástla 2,5-násobne.

Vznikla by jedna z najväčších zelených oáz v Starom Meste s vodnými prvkami, oddychovými zónami pre deti i dospelých s množstvom stromov, dažďovými záhradami, povrchmi umožňujúcimi vsakovanie a ďalšími prvkami na zadržiavanie vody v území. Návrh počíta s prepojením nového parku s jestvujúcim Panorama Parkom cez parter Toweru 115. Oba parky by mali navzájom komunikovať a spájal by ich rovnaký dizajnový jazyk.

V štúdii je taktiež zverejnené, že jej obstarávateľ plánuje pre zlepšenie školskej infraštruktúry postaviť v širšom okolí materskú školu. Táto informácia je známa už z nášho článku o pokračovaní projektu Klingerka. Škôlka má vzniknúť v druhej etape projektu a počíta s kapacitou 80 detí a 10 zamestnancov. Dokumentácia pritom uvádza aj výstavbu základnej školy zo zdrojov J&T Real Estate, v tomto prípade ale ide o predčasné závery a jej vznik je v súčasnosti nepravdepodobný.

Obyvatelia navrhovaných výškových budov by tak mali priamo v susedstve obchody, služby, ale aj gastro prevádzky v nákupnom centre Eurovea a v parteroch ostatných objektov v Eurovea City. Rovnako sa tu naskytujú pracovné príležitosti vo viacerých kancelárskych budovách. V pešej dostupnosti je divadlo, kiná, nábrežná promenáda, parky aj športoviská v pripravovanom aktivity parku.

Už teraz je štvrť Eurovea napojená na pešiu aj cyklistickú sieť, k dispozícii má niekoľko spojov mestskej hromadnej dopravy, ktorú by mala ešte posilniť plánovaná električková trať. Progres jej výstavby je však minimálny a brzdí ho Ministerstvo kultúry SR, ktoré nesúhlasí s trasovaním popred novú budovu Slovenského národného divadla na Pribinovej. 

Realizácia až v ďalšom desaťročí?

Krok postaviť ďalšie dva mrakodrapy je dlhým procesom, ktorý sa nestane reálnym z roka na rok, ale ani v horizonte tohto desaťročia. Aktuálnu štúdiu bude totiž potrebné schváliť, až následne môže slúžiť ako východisko k zmene územného plánu, keďže je potrebné zmeniť aj ten.

Navyše, stále je otázna aj budúca architektonická podoba mrakodrapov, dané vizualizácie aj modely totiž nezobrazujú ich finálny vizuál. J&T Real Estate by s najväčšou pravdepodobnosťou mohla zorganizovať aj medzinárodnú architektonickú súťaž, ktorá je už teraz predurčená k tomu, aby priniesla do hlavného mesta svetovú architektúru. 

Aj vyhodnotenie tejto súťaže bude istý čas trvať, nehovoriac o samotnej výstavbe budov. Ako sme už uviedli v článku z júna tohto roku pri prezentovaní pôvodného plánu developera, Bratislava sa s najväčšou pravdepodobnosťou dočká ďalšieho mrakodrapu, v tomto prípade mrakodrapov, až v ďalšom desaťročí. Nateraz ale ide o veľkolepé úvahy, ktoré Bratislave ukazujú, že sa môže stať konkurencie schopnou metropolou v celoeurópskom kontexte.