Dôstojný odkaz nórskej stopy na americkej pôde. Úchvatné múzeum Vesterheim mapuje život prisťahovalcov i vtedajších miestnych

Keď nórski prisťahovalci prišli na americký severozápad, do zasľúbenej zeme si so sebou priniesli množstvo znalostí a tradícií v oblasti remesiel aj staviteľstva. Ich život na novom kontinente od 19. storočia mapuje múzeum Vesterheim v štáte Iowa. Najnovšie dostalo čerstvý prírastok v podobe výnimočnej budovy aj premysleného verejného priestoru, v ktorom nechýba zeleň ani komunitné zóny.

Nové Národné nórsko-americké múzeum v americkom mestečku Decorah pozostáva z 12 historických budov združených v areáli Heritage Park. Dnes je úzko prepojené aj s ľudovou školou umenia, ktorá sa zameriava na výučbu rôznych tradičných remesiel pochádzajúcich zo Škandinávie. Samotné múzeum ponúka prvotriednu zbierku okolo 33-tisíc artefaktov, ktoré dokresľujú občiansko-kultúrne vzťahy medzi prišelcami a obyvateľmi amerického stredozápadu.

Nórske dedičstvo v nórskych rukách

Návrh nového kampusu Vesterheim zverilo vedenie múzea nórskej kancelárii Snøhetta. Keďže tá dlhodobo pôsobí aj na americkom kontinente, vo svojom portfóliu má už viacero stavieb na území Spojených štátov, medzi inými napríklad budovu múzea 9/11 Memorial Pavilion v New Yorku venovanú spomienke na tragické udalosti teroristického útoku z 11. septembra 2001. V projekte múzea v Decorah jej ako generálny projektant sekundovalo lokálne architektonické štúdio BNIM.

Nová budova múzea Vesterheim zaberá plochu okolo 750 štvorcových metrov a dostala názov The Commons. Spolu s bezprostredným okolím, ktoré bolo súčasťou návrhu, stavba vytvára nový dynamický vstupný priestor, ideálny aj pre komunitné zhromaždenia. Architekti si dali záležať na tom, aby bola budova prepojená aj s Heritage Parkom, ale aj s ulicou Water Street, ktorá je hlavnou dopravnou tepnou mesta. Čo je však najdôležitejšie, nový prírastok poskytuje aj fórum pre celé kultúrne centrum a jeho komunitu.

Drevený okulus

Vstupnú halu a hlavný eventový priestor definovali architekti už na fasáde budovy, a to výrazným dreveným zastrešením, ktoré je umiestnené na rohu. Parter teda prekrýva v tvare písmena L. Na tejto úrovni interiér reflektuje okolitý park, charakteristický svojimi útulnými zákutiami.

Galérie s flexibilným využitím, nachádzajúce sa na vyšších podlažiach, vytvárajú miesto pre najmodernejšie zariadenia či nové digitálne produkčné štúdio. Návštevníkom však primárne ponúkajú možnosť preskúmať bohatú zbierku artefaktov a umeleckých diel.

Vstupná hala je bohato presvetlená, a to najmä vďaka drevenému okulu, cez ktorý dovnútra preniká denné svetlo z vyšších podlaží. Priestor určený pre podujatia a nové komunikačné priestory sú priamo napojené na ľudovú školu umenia a priľahlé vzdelávacie centrum Westby-Togerson.

Na galériu druhého poschodia plynule nadväzuje aj terasa s výhľadom na park, takže podujatia sa môžu celoročne konať vnútri aj vonku. Tretie poschodie je vyhradené digitálnemu zázemiu, pracovným priestorom a kanceláriám. Nová študovňa zasa umožňuje nerušené skúmanie vzácnych zbierok.

Človek ako stredobod vízie

Nová však nie je iba samotná budova. Architekti z kancelárie Snøhetta sa totiž postarali o kompletný územný plán múzejného areálu Vesterheim. Návrh vznikol ešte v roku 2019. Jeho cieľom bolo zjednotiť existujúce historické stavby, vonkajšie vyučovacie priestory a revitalizované komerčné budovy zasadené do lesného porastu.

Nová verejná zeleň bola dôležitým bodom programu, v Heritage Parku však sprístupnili verejnosti aj rôzne zachovalé stavby, ktoré postavili pôvodní prisťahovalci a ktoré do mestečka Decorah priviezli z celého regiónu amerického stredozápadu.

„Vesterheim Commons je ohromujúca stavba s mnohými premyslenými a krásnymi detailmi, avšak stredobodom vízie tohto projektu boli vždy ľudia, ktorí ju budú využívať. Túto myšlienku zastrešoval aj dlhodobý územný plán z dielne Snøhetta.

Dnes pred vami stojí zariadenie, ktoré spája minulosť a budúcnosť a sprístupňuje zbierku aj študentom ľudovej školy umenia. Obohacuje zážitok návštevníka, či už príde priamo do Decorah, alebo sa na ňom zúčastní digitálnym spôsobom prostredníctvom videa či fotografií,“ povedala Ruth Schultz, predsedníčka predstavenstva Vesterheim.

Verejný les

Mestská zeleň Heritage Parku je inšpirovaná regiónom Driftless v severovýchodnej časti Iowy, známym svojimi vápencovými útesmi, riekami a malebnými cestičkami, ale aj nórskymi lesmi. Obidve prírodné prostredia – hoci sa nachádzajú na opačnej strane zemegule – sú si prekvapivo podobné, obidve v sebe ukrývajú drsnú krásu prírody a v tomto zmysle sa pretavili aj do práce krajinárov.

„Lesné“ čistinky tu rámuje rôznorodá výsadba, ktorá zároveň definuje hranice celého areálu. Vonkajšie učebné priestory zasa rámuje miestna flóra – hlavným cieľom je, aby sa adaptovala a rozvíjala spoločne so samotnou inštitúciou a jej programami.

„Vďaka rozšíreniu Heritage Parku až po Water Street a jeho doplnenie o nové outdoorové priestory vytvára Vesterheim Commons nové verejné priestory v interiéri aj exteriéri, kde sa ľudia môžu stretávať, vychutnať si zbierky, naučiť sa tradičné remeslá alebo si vymieňať skúsenosti a myšlienky,“ podotkla Michelle Delk, partnerka v architektonickej kancelárii Snøhetta.

Drevená konzola inšpirovaná loďami

Múzeum vzdáva hold tradičnému remeslu nórskych prisťahovalcov aj tým, že pri výstavbe využilo hlavne poctivé lokálne materiály, ako tehly, drevo či betón. Stavbu tvorí masívna drevená konštrukcia, ktorú vyrobili v Albert Lee v Minnesote. Obvodové steny vybudovali z tehál, ktoré pochádzajú priamo z Iowy. Z pôvodných tradícií vychádzajú aj samotné lesnícke postupy, ktoré sa využili pri výsadbe Heritage Parku.

Architektonické riešenie dáva novej budove múzea výrazný vzhľad, no zároveň rešpektuje okolie a oslavuje prírodné bohatstvo regiónu. Čerpá tiež z prvkov nórskej kultúry a staviteľstva. Neprehliadnuteľná drevená konzola zastrešenia nad vstupom má evokovať dizajn známych lodí, ako Colin Archer z Risør či Restauration, ktorá doplávala k americkým brehom v roku 1825.

Drevená konštrukcia s betónovými základmi má byť odkazom na tradičné nórske domy prezývané „stabbur“. Vnútorné steny pre zmenu tvorí textúrovaný betón. Ide o inšpiráciu stavbami, ktoré navrhol architekt Erling Viksjø, autor nórskej vládnej budovy, známej ako Y-block.

Okulus, okrúhly svetlík obložený drevom, zakomponovali architekti do návrhu ako ponášku na stany, tzv. lavvu, typické pre domorodých obyvateľov severnej Škandinávie. Múzeum vďaka svojej architektúre a prostrediu poskytuje bohaté multikultúrne zážitky a priťahuje tak nielen miestnych obyvateľov, ale tiež návštevníkov z celých Spojených štátov či zo zahraničia.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2023