Drážďanské nákupy v retroštýle

Hlavná drážďanská promenáda Prager Strasse je učebnicou východonemeckej modernej architektúry a k jej najzaujímavejším príkladom patril donedávna aj obchodný dom Centrum z roku 1978 s kovovou ornamentálnou fasádou. Po troch desaťročiach však musel ustúpiť novému modernému a niekoľkonásobne väčšiemu obchodnému centru. V architektonickej súťaži na jeho vzhľad vyhral projekt drážďanského rodáka architekta Petra Kulku. Dom svojou blýskavou retrofasádou z hliníkových tvaroviek nadväzuje na pôvodnú stavbu, zatiaľ čo jeho ornamentálne zdobený interiér zodpovedá súčasným požiadavkám na moderné nákupné stredisko.

V polovici 19. storočia bola Prager Strasse alebo Pražská ulica hlavnou obchodnou triedou spájajúcou staré mesto a Böhmischer Bahnhof, teda Českú stanicu. Keď však boli Drážďany na konci druhej svetovej vojny prakticky zrovnané so zemou, trieda zo šesťdesiatych rokov minulého storočia sa musela postupne od základu obnovovať. Medzi rokmi 1965 a 1978 vyrástli pozdĺž dnešnej najdlhšej promenády hlavné architektonické dominanty – trojica hotelov Lilienstein, Königstein a Bastei, dnes patriace jednému hotelovému reťazcu, veľké kruhové kino (Rundkino) a obchodný dom Centrum, postavený podľa projektu maďarských architektov Ferenca Simona a Ivana Fokvariho.

Expresívna kryštalická hliníková fasáda, ktorá obalila jednoduchý tvar kvádra, bola v čase vzniku pôvodnej stavby v móde. Odkazovala na futuristické vízie kovových plášťov strojov a vesmírnych raketoplánov, navyše, bola ľahká a omnoho lacnejšia ako kamenné obklady. Demolícia v roku 2007 bola kontroverzná – oponenti hovorili o veľkej strate jednej z najoriginálnejších stavieb povojnovej NDR v Drážďanoch. Peter Kulka si však od týchto niekedy až vášnivých reakcií zachováva odstup: „Zdá sa, že moja architektúra Drážďančanov dráždi, ale uvidíme, čo budú hovoriť o tridsať rokov. Myslím si, že starý obchodný dom Centrum bol v podstate nudný. Ako lokálpatriot milujem toto mesto, ale človek sa musí pýtať, či bol priestor správne pochopený.“

Na uchovanie spomienok
Napriek tomu viedla architekta Petra Kulku a jeho spolupracovníka Philippa Stamborského k vytvoreniu projektu určitá nostalgia (nie však ostalgia, teda clivá túžba po živote vo východnom bloku a architektúre tých čias). Rozhodol sa zachovať hliníkové tvárnice z pôvodnej stavby a vrátiť ich do života zakomponovaním do nového plášťa, ktorý tak bude svojím vzhľadom vzbudzovať spomienku na pôvodnú stavbu. Aktuálne obchodné centrum je však niekoľkonásobne väčšie, obložené 3 500 tvarovkami – z osemdesiatich percent recyklovaných a dvadsiatich percent nových tvaroviek.

Nová dominanta promenády Prager Strasse v retroštýle uspela v architektonickej súťaži vyhlásenej v roku 2006 v silnej konkurencii. Vtedy sa jej so zaujímavými projektmi zúčastnila amsterdamská kancelária De Architecten Cie, mníchovský ateliér Allman Sattler Wappner aj rotterdamská kancelária OMA Rema Koolhaasa. Aj keď ich projekt bol k stavbe Ferenca Simona a Ivana Fokvariho najšetrnejší – navrhovali nechať pôvodnú stavbu nedotknutú a pristaviť nad ňu trojposchodovú nadstavbu – nestretol sa s nadšením investora, ktorý ju označil za problematickú z hľadiska statiky.

Ornamentálny chrám konzumu
Zatiaľ čo z vonkajšej strany je nová drážďanská nákupná galéria zahalená v retrokryštalickej textúre pripomínajúcej včelí plást, interiér je zdobený ornamentálnym obkladom z eloxovaných hliníkových plechov pripomínajúcich orientálne vzory. Ornamenty, perforované do dosiek, možno nasvietiť rôznymi farbami pomocou technológie LED, takže sa chrám konzumu môže neustále premieňať, aby sa zákazníci vracali nielen za novým tovarom, ale aj novou atmosférou.

Dosky s ornamentmi obklopujú v troch pruhoch najvyššie poschodia päťpodlažného centra. V troch najnižších sú umiestnené obchody, služby a reštaurácie, prepojené lávkami a eskalátormi, vo dvoch najvyšších poschodiach sú parkoviská. Centrálne átrium je navrhnuté tak, aby bolo čo najednoduchšie členené a presvetlené prirodzeným svetlom, prenikajúcim zaskleným zastrešením. Práve toto riešenie, umožňujúce šetriť energiou potrebnou na svietenie, je jedným z mnohých ekologických aspektov stavby, ktorá bola v rámci britského certifikačného systému BREEAM ocenená za excelentný dizajn.

Pôdorys prízemia

Pôdorys 1. NP

V zelenom
Systém BREEAM je jednou z najstarších a najpoužívanejších metód hodnotenia aspektov dosahov stavieb na životné prostredie. Hodnotí sa nielen energetická náročnosť prevádzky, ale aj ďalšie aspekty, podobne ako jeho ekvivalent, americký certifikačný systém LEED.

Ocenená bola aj skutočnosť, že sa projekt nachádza v v dosahu oboch hlavných spojov verejnej dopravy a je dobre prístupný cyklistom. Budova má aj fotovoltické panely a zelenú strechu, na ktorej je centrum dennej starostlivosti, fungujúce ako každodenná škôlka aj zariadenie na stráženie detí počas nákupov ich rodičov.
Všetky eskalátory majú režim úspory energie, navyše sú navrhnuté ako tzv. Energy Recovery System (systém rekuperácie energie), teda zariadenie, ktoré je schopné využívať odpadovú energiu a prebytočnú vracať do rozvodovej siete.

Pozdĺžny a priečny rez

Dobré riešenie
Veľká vlna kritiky, ktorá sa zdvihla pred niekoľkými rokmi, usilujúca o zachovanie budovy zo sedemdesiatych rokov minulého storočia, mala určité opodstatnenie a je dobré, keď verejnosť funguje ako strážca kultúrneho dedičstva. Novej budove však nemožno uprieť, že slúži presne svojmu účelu: je ekologická, zapadá do kontextu mesta a spolupodieľa sa na oživení širokej promenády vystavanej v časoch socializmu. Nemožno všetko zrútiť a postaviť nové, veľakrát by sme to neurobili lepšie. Niekedy však možno lepšie riešenie poznáme.

Centrum Galéria Miesto:  Drážďany, Nemecko/Dresden, ­Germany Developer:  Multi Development GmbH Nemecko Architekt:  Peter Kulka Architektur Dresden GmbH Úžitková plocha: 52 000 m2 Celkové náklady:  290 mil. eur  Súťaž:  2006 Realizácia:  2007 – 2009

Kateřina Kotalová

Autorka je redaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.