Drevostavba v záhrade

22. januára 2017

Konceptuálny projekt rekreačného celoročne obývateľného objektu našiel ideálne miesto v drsnej krajine Českého stredohoria. Netradičná drevostavba vznikla na pozemku bývalej stodoly, z ktorej ostalo len torzo obvodových stien. Ruiny autori z architektonického štúdia LABOR 13 z estetických dôvodov ponechali a novú stavbu do nich plynule integrovali.

Vznikla tak kompozícia polootvoreného dvora s čelne umiestneným obytným objektom a tiež veľmi pôsobivý a efektný priestor.

Stavebný materiál priamo z miesta

Keďže dôležitým bodom zadania bola minimalizácia nákladov, pri stavbe sa využili miestni dodávatelia a lokálne materiálové zdroje. Recykloval sa vhodný materiál z pôvodnej stodoly, miestne drevo či kameň. Podarilo sa využiť zdravé trámy z pôvodnej stodoly, ďalšie sa museli doplniť. Trámy sú ošetrené opálením a náterom drevným dechtom. Doskový obklad stien je z bežného mäkkého dreva a opäť ošetrený drevným dechtom.

Keďže v pláne bolo postaviť modernú stavbu tradičným spôsobom, podieľali sa na jej vzniku miestni remeselníci so svojou zručnosťou a zažitými pracovnými postupmi. Aj preto autori nezvolili hypermoderné konštrukcie, ale vyžadovali predovšetkým poctivé remeslo.

Originálne zasadená drevostavba

Samotná drevostavba bola priamo vstavaná do zvyškov bývalej stodoly, fragmenty stien na bokoch fasády drevostavby sú autentické zvyšky. Samotný dom je založený na betónových pätkách, aby pod ním zostal voľný priestor. Ten slúži ako izolácia a navyše aj ako praktický sklad na palivové drevo a ďalšie veci. Novostavba je od severu chránená pôvodnou masívnou kamennou stenou, ktorá spoluvytvára akési vstupné závetrie objektu. Aj keď je hlavný vstup na severnej strane, objekt má vďaka dôvtipne riešenej kompletne „otváracej“ južnej strane hneď niekoľko vchodov a východov.

Proti slnku ani žalúzie, ani okenice, ale dvere

Proti silnému slnku a prípadnému prehrievaniu južnej fasády slúži pätica dvier. Nie sú to okenice, ako by sa na prvý pohľad asi mohlo zdať. Už preto, že za nimi nie sú okná. Je to otváreteľná stena zložená z dvierok posadených vedľa seba. Ľubovoľne sa dajú otvoriť alebo zavrieť, vďaka čomu možno regulovať množstvo svetla a vzduchu prúdiaceho dovnútra. Keď je slnka priveľa, jednoducho sa zavrú všetky; svetla je vnútri aj tak dosť vďaka veľkoplošnému západnému oknu. Zároveň interiér neprehrieva južné slnečné žiarenie.

Keď sa otvoria…

… otvorí sa súčasne aj celý objekt do prírody, do priestoru vymedzeného zostávajúcimi zvyškami obvodových sien stodoly. V tomto priestore je tak jasne definovaná súkromná záhrada objektu, vymedzená voči okolitej divokej vegetácii. Do záhady sa môže vchádzať všetkými dverami, aj keď to nie je ich hlavný účel. Ten tkvie, ako už bolo povedané, v možnosti maximálne otvoriť interiér. Vo dverách sa dá pohodlne sedieť a sledovať, čo sa deje v záhrade.

Čo sa skrýva vnútri

Objekt má kúpeľňu, pričom zdrojom vody je vlastná studňa. Na pozemku bola vybudovaná vyvážacia žumpa, nič iné na tomto mieste nebolo povolené. Objekt bol pôvodne plánovaný ako letný, teda bez vykurovania. Keďže je však zateplený, neskôr sa inštalovali kachle – aj v najväčšej zime sa vykuruje len drevom. Ako rezerva slúži priame elektrické vykurovanie. V budúcnosti sa ešte plánuje inštalácia fotovoltických a solárnych panelov.