Dom pre dvoch. Na pohodlné bývanie v harmónii s prírodou stačí málo

Architektonické odkazovanie na miestnu kamenársku tradíciu je len jedným z viacerých znakov novostavby rodinného domu od TRI.ŠTRNÁSŤ architekti, ktorý stojí v okrese Jeseník na hraniciach s Poľskom. Návrh domu od architekta pre jeho rodičov viacerými spôsobmi odzrkadľuje charakter lokality, ktorá osloví nie svojou spanilosťou, ale rázovitosťou.

Pohraničný životný štýl

Koncept domu pre rodičov predstavuje v prenesenom slova zmysle miniatúru svojho regiónu. Historické územie Sliezska možno stručne popísať ako kraj, kde v hlbokých lesoch nájdete pokoj a ticho. V osídlených častiach krajiny zas neprehliadnete známky skromného života pod horami.

Ťaživá atmosféra sa nesie v blízkosti opustených usadlostí, ktoré sa po odsune obyvateľov nemeckej národnosti po 2. svetovej vojne dodnes nepodarilo osídliť. Pretože v kraji, kde zastal čas, pretrváva každá stopa veľmi dlho.

V neposlednom rade tu však cítiť aj obnovu, ktorú umožnilo bohatstvo miestnych zdrojov. Celý tento kontext je v prípade rodinného domu hmatateľný v podobe ručne opracovaných žulových múrov, zdržanlivého čierneho obkladu či jednoduchého tvaru domu.

Veľké plány v malej obci

Celková realizácia sna rodičov o presťahovaní sa na dôchodok z panelového bytu do rodinného domu mala jedno základné kritérium, a tým bol striedmy rozpočet. Prípadná pridaná hodnota pozemku a stavby teda nemohla byť v niečom, čo si vyžaduje veľkú investíciu.

Preto začalo hľadanie pozemku v okrese Jeseník, kde drsnejšie podnebie a vzdialenosť od všetkého netlačí ceny nehnuteľností nahor. Súčasne však ide o kraj s hodnotami, hoci ich nemožno označiť cenovkou či pútačom: zdravým vzduchom, pohodou a osobitým rázom.

Vybraná stavebná parcela sa nachádza v obci Stará Červená Voda, v ktorej sa kedysi ozýval čulý ruch z malých žulových lomov, kamenárskych dielní a ovocných sadov. Na parcele pôvodne stála obdĺžniková stavba rozdelená na bývanie a hospodárenie, z ktorej sa však pre zlý technický stav podarilo zachovať len kamenné múry zadnej stodoly.

Kde sa stretáva rodina, umenie a drobné remeslá

Prehliadka domu pre rodičov sa začína na okraji pozemku. Priamo od ulice stačí prejsť cez mostík a ocitnete sa v prednej obytnej časti záhrady. Pohľad na prednú záhradu opticky uzatvára drevostavba rodinného domu vsadená do pôvodných kamenných múrov a vedľajšia stavba ateliéru/garáže.

Tieto dva objekty majú medzi sebou prázdny priestor s vydláždenou plochou. Toto malé pomyselné námestie je vyložené kameňom, ktorý ostal po zbúraní starého hospodárstva. Dlažba je poskladaná spôsobom, ktorý poteší oko nejedného Mondrianovho fanúšika. Celú kompozíciu na parcele dopĺňa malá drevená kôlňa a pec na chleba.

Aj ľudové staviteľstvo, aj nízkoenergetický štandard

Geometria domu vyšla z procesu načúvania okolitému kultúrnemu a prírodného prostrediu a je viac ako len replikou tradičnej vidieckej stavby. Kompaktný tvar rodinného domu úspešne prejde posudzovaním ako z hľadiska pamiatkovej ochrany, tak vo výpočtoch pre tabuľku energetickej náročnosti.

Dosiahnutie tohto harmonického stavu si však v počiatočných fázach návrhu vyžadovalo kompromis. Prvotný návrh energeticky vhodnejšej rovnej strechy nahradila šikmá strecha po vzore pôvodného jesenického domu. Rodinný dom nesie aj ďalšie črty lokálneho ľudového staviteľstva. Je to vertikálny tmavý obklad, pomerne symetrické rozloženie okien a absencia ozdôb či výbežkov.

Prekvapivým prvkom spĺňajúcim nielen historické, ale aj energetické kritériá sú zachované kamenné múry, ktoré slúžia ako vonkajšia časť dvojitej fasády. V zime múry bránia ochladzovaniu domu a v lete jeho prehrievaniu.

Dom pre dvoch a viac

Dispozícia odráža život manželského páru v dôchodkovom veku. Prízemie zahŕňa vstup, zázemie s bezbariérovou kúpeľňou, obývaciu miestnosť s kuchynskou linkou a spálňu rodičov.

Na poschodí sú dve spálne určené predovšetkým na príležitostné prespanie dospelých detí a malých vnúčat, ktoré majú výhľad z okna na rozľahlé polia a zvlnený horizont zalesnených kopcov.

No život v tomto rodinnom dome sa nekončí v úzkom kruhu príbuzných, ale má aj komunitný presah. Začleňovanie do komunity sa začalo už samotnou svojpomocnou výstavbou domu, na ktorej sa zúčastnili architekt, rodina, priatelia a známi.

Svojou časťou k dielu prispeli aj lokálni dodávatelia, ktorí sprostredkovali napríklad drevené okná s trojsklom, KVH hranoly na konštrukciu, smrekový obklad určený na opaľovanie alebo poskytli vedomosti o nanášaní hlinených omietok.

Všetok pohyb na stavenisku bol medzičasom pod nepovinným stavebným dozorom z krčmy cez ulicu. Na záver stavbu ako dielo schválili okoloidúci cyklisti z Prahy, ktorí najviac ocenili okrúhle okno do garáže/ateliéru.

Vrátenie počiatočných investícii

Celková suma za kúpu pozemku a výstavbu domu sa pohybuje okolo 58-tisíc eur, a to vďaka svojpomocnej výstavbe a šetreniu na dovoze od lokálnych výrobcov. Nemalú zásluhu na menších nákladoch má aj architekt, ktorý navrhol nízkoenergetický objekt nenáročný na výstavbu.

Finančne náročné presťahovanie z mesta na vidiek sa tak pri stúpajúcich cenách za energie určite bude dať hodnotiť ako dobre zúročené rozhodnutie.

Čo sa týka nevyčísliteľných hodnôt sliezskej krajiny spojených s pozemkom, architekt má o ich navrátení takisto jasnú predstavu: „Celý projekt nemá ambíciu slúžiť desiatkam budúcich generácií. Až sa za sto rokov drevostavba rozpadne a hlinené murivo rozpustí dážď, zostanú iba obrysy žulovej stodoly a sad so stromami.“