Druhá SNG sa (zatiaľ) nekoná: Galéria Ľudovíta Fullu dožíva a čaká na spasenie

V Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku boli prezentované diela jednej z najvýznamnejších osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia – Ľudovíta Fullu. Budova, v ktorej umelec žil aj tvoril, je však v katastrofálnom stave a chátra. Fullove obrazy tak museli vlani presunúť do bezpečia, hrozilo im poškodenie z dôvodu zlého stavu galérie. Dnes objekt čaká na rekonštrukciu, ktorá je stále v nedohľadne pre chýbajúce financie.

Ľudovít Fulla patrí k najvýznamnejším a najoriginálnejším protagonistom slovenského výtvarného umenia minulého storočia. Je zakladateľom slovenskej moderny, pričom zbierka jeho obrazov má nevyčísliteľnú hodnotu. K jeho detskej kresbe dokonca vzhliadali mnohí maliari z tohto obdobia a o jeho obrazy mal veľký záujem taktiež štát, ktorý si Ľudovíta Fullu veľmi vážil. 

Niektorí umelci však neradi predávajú svoje obrazy, čo bol aj prípad Ľudovíta Fullu. Medzí ním a štátom však vznikla dohoda, ktorá je dnes už len ťažko predstaviteľná. Išlo o akýsi výmenný obchod – Fulla daroval Československu svoje obrazy a výmenou za to mu postavili galériu na pozemkoch jeho starého otca v Ružomberku. Nevznikli tu len výstavné priestory, objekt bol navrhnutý spôsobom, aby tu Fulla mohol žiť aj tvoriť. Vtedajší politici následne poverili starostlivosťou o stavbu Slovenskú národnú galériu (SNG).

Ikonická stavba v podobe troch prevádzok

SNG na svojich webových stránkach uvádza, že sa vila začala realizovať v roku 1965 podľa návrhu Martina Kusého a dokončená bola o štyri roky neskôr. Ide pritom o výraznú stavbu – na dané obdobie modernú a netradične komponovanú. Objekt tvoria dve na seba postavené hmoty, ktoré obsahujú tri prevádzky – galériu, ateliér a byt. Stavba je koncipovaná ako do seba uzavretá schránka so vzácnym obsahom, koncentrovaným okolo pomyselného centra, ktorým bol sám autor.

Srdcom stavby je veľkopriestorová výstavná miestnosť, navrhnutá ako ideálny moderný výstavný priestor. Výstavná sieň, ktorá vypĺňa spolu s ateliérom celé poschodie, je zo vstupných a obslužných priestorov galérie vyložená ako 15 metrov dlhá konzola. Jednoducho komponované tvary pôsobia napriek relatívne malým rozmerom objektu veľkoryso.

Národný umelec v tejto budove žil a tvoril takmer až do svojej smrti v roku 1980. Už počas svojho života však listami upozorňoval na zlý stav budovy. Voda z fontány, nachádzajúca sa v obývacej miestnosti, údajne prenikala medzi parkety a zle osadené boli aj obloky v galérii. To by bol v súčasnosti ten najmenší problém, budova je dnes už v havarijnom stave.

Stavba dožíva – Fullove diela museli premiestniť do bezpečia

Obdivuhodná stavba sa nedočkala rekonštrukcie vyše 50 rokov, čo pre ASB potvrdila Klára Hudáková, manažérka pre publicitu Slovenskej národnej galérie: „Dobové dokumenty stavby Galérie Ľudovíta Fullu (GĽF) v Ružomberku dokazujú, že niektoré kolaudačné chyby a nedostatky neboli nikdy poriadne vyriešené a za viac ako 50 rokov galéria neprešla žiadnou zásadnou rekonštrukciou.” 

V objekte museli v roku 2022 dokonca odinštalovať Fullove diela a premiestniť ich do bezpečia depozitárov vo Zvolenskom zámku, kde sa aktuálne ošetrujú. Stavba je v takom dezolátnom stave, že obrazy ohrozovala voda aj praskliny v stenách. „V celom objekte sú zastarané elektrické rozvody, prehrdzavené rozvody vody, nevyhovujúca pôvodná kanalizácia, nevyhovujúce tepelnoizolačné vlastnosti objektu a svetelno-klimatické podmienky v expozícii,” informuje Klára Hudáková zo SNG. 

Podľa nej je ďalším problémom narušená statika, pre vyplavovanie podložia klesá časť objektu. Dôsledkom nerovnomerného sadania je zväčšujúca sa horizontálna trhlina v obvodovej stene, porušené átrium, deformácia okenných konštrukcií v celom objekte či praskanie veľkoformátových sklenených výplní.

„Porušený je aj zvod dažďovej vody zo strechy prízemnej časti, čo spôsobuje zatekanie do výstavnej siene na prízemí. Druhým problémom je stav strechy, kvôli ktorej v prípade dažďov intenzívne zateká do priestorov na poschodí,” píše o aktuálnom stave budovy manažérka pre publicitu Slovenskej národnej galérie. 

Stavba tak pomaly dožíva. Akákoľvek obnova pred aktuálnym havarijným stavom však nebola možná pre nedostatok financií: „Rekonštrukcia nebola možná, pretože galéria a ani rezort nedisponovali potrebnými finančnými prostriedkami. Pripravili sme už dva projekty do výziev iných operačných programov v predchádzajúcich rokoch, no prostriedky sme nezískali.” 

Aj napriek tomu, že SNG nemá alokované finančné prostriedky na rekonštrukciu, isté práce v objekte prebiehajú – vykonávajú sa stavebné sondy v suterénnych priestoroch. Slovenská národná galéria zároveň pripravuje podklady, aby sa zúčastnila výzvy, prostredníctvom ktorej chce stavbu financovať. „Výzva má byť podľa dostupných informácií vyhlásená na jeseň,” uvádza Klára Hudáková zo SNG. 

Galériu môžu zachrániť peniaze z Plánu obnovy

Keďže je Galéria Ľudovíta Fullu na zozname národných kultúrnych pamiatok (stalo sa tak v roku 2012), mala by prejsť obnovou v rámci nového operačného programu „Slovensko / Obnova NKP”. Investičné požiadavky pre rekonštrukciu budovy sú v investičnom zásobníku ministerstva kultúry, podľa medializovaných informácií z minulosti by mala rekonštrukcia stáť asi 1,7 milióna eur. 

„Investičný projekt je vo vysokom štádiu pripravenosti, projekt prešiel aj hodnotením Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR. SNG má vypracovanú projektovú dokumentáciu na kompletnú rekonštrukciu objektu a disponuje platným stavebným povolením, keďže sa o rekonštrukciu Galérie Ľudovíta Fullu uchádza už dlho,” informuje Klára Hudáková. 

Podľa SNG je autorom projektu rekonštrukcie architekt Róbert Bakyta, ktorý bol minulý rok laureátom prestížneho ocenenia Cezaar. Ide pritom o kvalitného architekta, ktorý má za sebou mnoho vydarených realizácií na Slovensku i v zahraničí. 

Galéria Ľudovíta Fullu tak má predpoklad stať sa kvalitnou kultúrnou inštitúciou. Avšak až po rekonštrukcii, ktorej začiatok je nateraz hudbou budúcnosti. „Termín začatia a ukončenia rekonštrukcie závisí od administratívnych procesov spojených so získaním finančných prostriedkov z operačného programu Slovensko / Obnova NKP,” uzavrela Klára Hudáková, manažérka pre publicitu Slovenskej národnej galérie. Detailnejšie informácie sme sa snažili získať od Ministerstva kultúry SR, na naše otázky však do uzávierky nereagovalo.

Fulla ako poklad slovenského dedičstva

Riaditeľka SNG Alexandra Kusá minulý rok vo videu uviedla, že je to umelec, s ktorým je zžitý takmer každý Slovák, ale aj istá generácia v bývalom Československu. Ľudovít Fulla totiž ilustroval slovenské rozprávky a detské knihy. „Je to autor, ktorý sa podieľal na našej obrazotvornosti a mnohí z nás ho poznajú už od útleho detstva,” objasnila Alexandra Kusá, hovoriac priamo z Galérie Ľudovíta Fullu.

O to nepochopiteľnejší je súčasný stav Fullovej galérie. Argument, že starostlivosť bola zverená Slovenskej národnej galérii už dnes neobstojí. O kultúrne inštitúcie by sa mal starať predovšetkým štát, ktorý nimi reprezentuje Slovenskú republiku a na starostlivosť musí mať zabezpečené náležité finančné prostriedky. 

Dnes sa stavba doslova rozpadáva. Ide pritom o galériu slovenského národovca, ktorých Slovensko nemá na rozdávanie. Ľudovít Fulla bol jedinečný umelec, získal niekoľko dôležitých zahraničných cien, ale aj medzinárodné uznanie. Jeho diela si v minulosti darovali politici, Husák jeden obraz venoval Vasilovi Biľakovi na narodeniny a jeden dokonca vlastnil aj prezident Edvard Beneš. 

Obrazy Ľudovíta Fullu sú raritou aj v súčasnosti, na trhu s umením sa objavujú striedmo, keďže väčšinu daroval československému štátu. Akákoľvek predajná olejomaľba od Fullu je umeleckým sviatkom a jeho zbierka v ružomberskej galérii patrí medzi autorove najvýznamnejšie. Ide o poklad slovenského dedičstva. 

O budovu, ktorá mala obrazy chrániť, sa však štát nedokázal postarať a jeho pasivita je zarážajúca. Ostáva tak zamyslieť sa, čo by spravili iné krajiny s galériou obdobného medzinárodného umelca v podobe Ľudovíta Fullu? Možno by na ňom postavili kultúrny biznis, pomohli spropagovať región, ale aj krajinu a rozvíjali turizmus. Možno by diela vyviezli do zahraničia a vystavovali v prestížnych svetových inštitúciach, čo si Ľudovít Fulla jednoznačne zaslúži. U nás však obrazy ohrozovala rozpadajúca sa budova, ktorá desaťročia čaká na záchranu. 

Druhá zrekonštruovaná SNG sa tak zatiaľ nekoná. Fullova galéria v Ružomberku sa ňou ale môže stať – projekt má kvalitného architekta, k dispozícii je platné stavebné povolenie a vypracovaná je aj projektová dokumentácia. O obnovu má záujem aj Slovenská národná galéria, ktorá sa snaží o získanie financií. Momentálne tak všetko stojí práve na peniazoch, čo bol dlhodobo aj prípad Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. 

V prípade Američana so slovenskými koreňmi sa s rekonštrukciou budovy už začalo. Ak sa v budúcnosti nájdu peniaze aj na rekonštrukciu galérie slovenského rodáka, vo vzdialenosti približne 250 kilometrov vzniknú dve kvalitné kultúrne inštitúcie nielen s regionálnym, ale aj s celonárodným či dokonca európskym dosahom. Galéria Ľudovíta Fullu má k tomuto cieľu všetky predispozície, teraz ostáva len na predstaviteľoch štátu, či ich využije.