Druhý dych pre oázu blumentálskej štvrte. Staré mesto otvára brány zrekonštruovanej knižnice na Záhrebskej

Funguje vyše 60 rokov a dnes získala nový šat. Staromestskú knižnicu na Záhrebskej ulici si pamätajú generácie. Obľúbené miesto sa však zaseklo v čase a posledné dekády sa do staromestskej pobočky výraznejšie neinvestovalo. Priestor je dnes po úspešnej rekonštrukcii a stal sa novou kultúrnou oázou blumentálskej štvrte.

Knižnice už dávno neslúžia len na vzdelávanie a čítanie kníh. Ide o komunitné priestory na trávenie voľného času a socializáciu pre všetky generácie. Bratislava má v súčasnosti desiatky knižníc, nie všetky však disponujú ideálnymi podmienkami a štandardom, aký vídame v zahraničí. 

Od 50. rokov 20. storočia je súčasťou Bratislavy aj verejná Staromestská knižnica, ktorá má dnes 5 pobočiek – na Blumentálskej 10, Panenskej 1, Gaštanovej 19, Karadžičovej 1 a Záhrebskej 8. Počas leta Staré Mesto realizuje aj letnú čitáreň v Medickej záhrade. Mestská časť v minulosti priznala, že medzi najobľúbenejšie pobočky patrí knižnica na Záhrebskej ulici. 

Tento priestor bol však dlhé dekády akýmsi odkazom socializmu, ktorý podčiarkoval zúfalý stav interiéru či bariérovosť. Prízemie bolo rozčlenené na viacero menších miestností, ktoré slúžili ako sklad, komunitný priestor a kuchynka pre pracovníkov. Objekt tak nevyhovoval súčasným potrebám a nedisponoval ani štandardom moderných knižníc.

Nádej pre obľúbené miesto Staromešťanov

Aby sa stal priestor knižnicou 21. storočia a mohol slúžiť na komunitné podujatia rôzneho druhu, bola nutná jeho komplexná funkčná obnova – architektonická, technická, dizajnová i ideová. Starému Mestu sa v roku 2022 podarilo získať financie z Ministerstva kultúry SR vo výške 200-tisíc eur, čím zároveň oznámilo, že knižnici na Záhrebskej svitá na lepšie časy. Táto suma však nebola konečná.

Projekt pripravilo oddelenie stratégie a projektového riadenia v spolupráci s vedením knižnice. Ako architekt obnovy bol oslovený skúsený Matúš Bišťan. V jeho portfóliu sa nachádzajú projekty niekoľkých knižníc – napríklad Mestskej knižnice v Modre, knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove alebo interiéru Mestskej knižnice v Senci.

Ako informovalo Staré Mesto, cieľom komplexnej rekonštrukcie bolo vytvoriť inkluzívne prostredie, ktoré už viac nebude len o výpožičkách či skladovaní kníh a časopisov. Práve naopak. Architektonickým, ako aj koncepčným úmyslom, bolo zviditeľniť knižnice ako dôležité kultúrne, vzdelávacie a nemenej komunitné inštitúcie, ktoré budú poskytovať bezpečné priestory na stretávanie sa, tvorbu umeleckých podujatí a iných voľnočasových aktivít. 

Obnova mala priniesť bezbariérovosť, nový dizajn interiéru aj exteriéru, obnovu elektroinštalácie, osvetlenia, zdravotechniky, vzduchotechniky a klimatizácie. Návrh architekta Matúša Bišťana zahŕňal aj výmenu nášľapných vrstiev podláh, odstránenie časti deliacich konštrukcií alebo nové pôdorysné usporiadanie priestoru zhotovením nových deliacich stien. V projekte sa počítalo aj s novými výplňami okenných a dverných otvorov.

Realizácia konečne zahŕňala aj výraznú premenu vstupu do knižnice. Dnes úzke kovové dvere a okná s mrežami nahradia omnoho väčšie otvory, ktoré vpustia do priestorov viac svetla. Týmto sa knižnica zároveň stane otvorenejšou k ľudom. Vstup totiž pôsobil ako zadný vchod do mäsiarstva v 70. rokoch. 

Začiatok rekonštrukcie sa napokon uskutočnil vo februári roku 2023. V tomto období boli realizované práce, ktoré nesúviseli s vydaním stavebného povolenia. Toho sa Staré Mesto dočkalo až v júni 2023 a mestskej časti tak nič nebránilo vo vybudovaní modernej knižnice pre všetkých.

Nová kultúrna oáza blumentálskej štvrte

Vyše jeden rok trvajúce stavebné práce sú už dnes ukončené a Staromestská knižnica na Záhrebskej otvára svoje brány. „Nová podoba priestoru sa nerodila ľahko, takéto projekty sú obrovskou výzvou, ale vďaka kolektívu zamestnancov knižnice pod vedením riaditeľky Jany Slezákovej a vďaka zamestnancom staromestského úradu sa dnes môžeme tešiť z moderného a kultúrneho prostredia. Myslím si, že sme vytvorili knižnicu, ktorá bude pre mnohých vzorom,“ povedal pri otvorení Matej Vagač, starosta Starého Mesta. 

Vagača doplnila aj riaditeľka Staromestskej knižnice, Jana Slezáková: „Myslím si, že máme veľmi nízke nároky na verejný priestor a jeho správu. Každý jeden nový alebo zrekonštruovaný verejný priestor je veľká udalosť. Kultúrne inštitúcie reflektujú stav našej spoločnosti a ja ich považujem v mnohých životných situáciách za kľúčové. Verím, že jedného dňa budú nielen kultúrnou hodnotou, ale zhodnotia aj svoje okolie.”

Obľúbená knižnica radikálne zmenila svoju vizuálnu podobu, vďaka čomu vznikol v Starom Meste otvorený, presvetlený a polyfunkčný priestor hodný 21. storočia. Malé priestory sa spojili a vytvorila sa kancelária pre knihovníkov, bezbariérová toaleta, ale aj verejný komunitný priestor s kuchyňou. 

Okná v podlubí sa zväčšili a tým sa do priestoru dostalo sľubované svetlo. Priestor veľkej čitárne sa presvetlil a scelil, a zároveň sa sprístupnil prechod medzi oddeleniami. Zvolené materiály ako napríklad leštený nerez umne pracujú s odrazmi života v knižnici aj denným svetlom. Knižnica je navyše klimatizovaná a doplnená aj o rekuperáciu. 

K ukončeniu rekonštrukcie sa vyjadril aj architekt Matúš Bišťan: „Obnovou interiéru Staromestskej knižnice na Záhrebskej ulici v Bratislave nadväzujeme na to, čo je v tomto mestskom prostredí zažité a obľúbené. Pre mňa, ako architekta, bolo veľmi poučné študovať pôvodné výkresy z archívu, kde už v 50. rokoch autori vyčlenili v nárožnom segmente bytového domu priestor pre komunitné aktivity a vyjadrili to aj architektonicky – fasádnym členením a vstupným podlubím.”

„Atypická geometria nárožia definuje mriežku, podľa ktorej sú rozmiestnené regále v priestore. Regále sú z vnútornej strany nosiče kníh a z vonkajšej strany poskytujú možnosť inštalácie vizuálneho obsahu. Ich povrch z lešteného magnetického nerezu teda násobí priestor nielen v odleskoch, ale umožňuje do budúcna knižnici organizovať rôznorodé podujatia a prehlbovať vzťah obyvateľov k tomuto miestu a k sebe navzájom,” uzavrel architekt. 

Staromestská knižnica na Záhrebskej 8 bude otvorená pre všetkých v letnom výpožičnom režime od stredy 26. júna do 31. augusta. A to v pondelky a stredy od 12:00 do 18:00 hod., štvrtky od 8:00 rána do poobedia 15:00 a v piatky bude otvorená najkratšie – od 8:00 do 12:30.

Experimentálnejšie postavená dramaturgia 

Mestská časť chce v rámci repertoáru kultúrneho programu zachovať pestrý výber pre všetky vekové kategórie, hlavnou ideou však je, aby sa zo Záhrebskej stal kreatívnejší a dynamickejší priestor. „Taký, ktorý zachytáva nielen diskusné večery, knižné kluby a prednášky, ale aj tvorbu výraznejších performatívnych projektov, výstav či premietanie filmových pásiem,” hovorí mestská časť.

Na spoluprácu plánujú tvorcovia programu pozývať zaujímavých mladých súčasných umelcov, susedné partnerské organizácie a aktívne susedské komunity. „V rámci otvorenia obnovenej pobočky si od stredy 26. júna môžu prísť návštevníci pozrieť komornú výstavu hravých, farebných a pôsobivých ilustrácií z mykologickej encyklopédie MYKO: Kompletní zpravodaj ze světa hub od slovenskej ilustrátorky a grafickej dizajnérky Daniely Olejníkovej,“ uviedlo Staré Mesto. Výstava pod názvom MYKO pritom vyhrala aj v kategórií Non-fiction prestížne ocenenie Bologna Ragazzi Award 2024. 

Projekty „Moderná knižnica v Starom Meste” a „Interiér Staromestskej knižnice“ boli podporené z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorého poskytovateľom bolo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvom kultúry SR a Fondom na podporu umenia. Získané externé zdroje napokon predstavovali takmer 300 tisíc eur, celková hodnota rekonštrukcie sa pohybuje okolo 480 tisíc eur. 

Priestory, akých potrebujeme viac

Rekonštrukcia priniesla dizajn, funkčnosť, ale aj priestory pre združovanie všetkých generácií, čo je pre moderné knižnice nevyhnutné. Priestoru dominujú čisté tvary, ale aj architektonicky zaujímavé prvky ako deliace steny či schodisko z liateho terazza. Tento materiál je v súčasnosti veľmi populárny a použil sa aj pri rekonštrukcii Námestia Slobody.

Pred vstupom  vznikla aj menšia drevená terasa s možnosťou sedenia. Na škodu však je, že verejný priestor pred knižnicou nebol zrevitalizovaný výraznejšími zásahmi, ktoré by priniesli napríklad Bratislavskú dlažbu, zeleň, či odstránenie grafitov z bytového domu. Aj napriek skvelej rekonštrukcii tak na Záhrebskej ostáva priestor na zlepšenie.