Kolonรกdovรฝ most v Pieลกลฅanoch patrรญ k najvรกลพnejลกรญm slovenskรฝm aลกpirantom zo stavieb modernej architektรบry na zรกpis do svetovรฉho kultรบrneho dediฤstva. Je prรญkladom, ลพe aj inลพinierska stavba mรดลพe byลฅ vynikajรบcim architektonickรฝm dielom. V tvorbe architekta Emila Belluลกa to vลกak nie je ojedinelรฝ prรญpad. Obilnรฉ silo NUPOD ฤi vodojem v Trnave sรบ ฤalลกรญmi prรญkladmi vynikajรบceho spojenia architektรบry a inลพinierskej stavby.
Projekt mosta vznikol v rokoch 1930 aลพ 1931 v spoluprรกci Emila Belluลกa s Ing. A. Schwarzom z firmy Pittel Brausewetter a realizovanรฝ bol v rokoch 1931 aลพ 1932. V roku 1945 Nemci ฤasลฅ mosta vyhodili do vzduchu. Napriek tomu ho do pรดvodnej podoby vrรกtila aลพ rekonลกtrukcia v roku 1956. Jej autorom bol Ing. Miroslav Kollรกr.
![Dobovรก fotografia z 30. rokov minulรฉho storoฤia]()
Most je dlhรฝ 141,8 m a ลกirokรฝ 12 aลพ 15 m. Spรกja Pieลกลฅany s kรบpeฤพnรฝm ostrovom a spoฤiatku slรบลพil chodcom aj automobilom. Konลกtrukcia je ลพelezobetรณnovรก. Tvorรญ ho sedem polรญ s nerovnakรฝm rozponom, priฤom najvรคฤลกรญ rozpon mรก strednรฉ pole. Kolonรกdovรบ peลกiu ฤasลฅ po dฤบลพke delรญ na dve polovice stena z vรคฤลกej ฤasti zasklenรก. Stฤบpiky v deliacej stene sรบ zรกroveล podporami pre zastreลกenie tejto kolonรกdovej ฤasti. Na oboch stranรกch mosta je pรคลฅ malรฝch obchodov, ktorรฉ ponรบkajรบ spomienkovรฉ predmety, knihy a pod. Sklenenรบ stenu vรฝtvarne rieลกil Belluลกov priateฤพ Martin Benka, ktorรฝ vyuลพil moลพnosti leptanรฉho skla. Na zaฤiatku kรบpeฤพnรฉho ostrova prechรกdza most po obidvoch stranรกch do krytej kolonรกdy pozdฤบลพ Vรกhu. Realizovanรฝ je vลกak iba jej zaฤiatok, prvรฉ pole.
![Barlolรกmaฤ od sochรกra Roberta Kรผhmayera]()
Pieลกลฅanskรฝ most sa zaraฤuje medzi viacerรฉ slรกvne mosty sveta. Nie je vลกak historickรฝ, naopak, prezentuje starรบ ideu peลกieho mosta so sluลพbami ponรบkanรฝmi novou, modernou formou. Dnes uลพ slรบลพi vรฝluฤne peลกรญm. Sklenenรก stena ich chrรกni pred vetrom. Drevenรฉ laviฤky lรกkajรบ na posedenie na slneฤnej strane a sledovaลฅ okoloidรบcich. Architekt tu navrhol viacerรฉ veฤพmi elegantnรฉ detaily zรกbradlia, stoลพiarov, laviฤiek i osvetlenia, ktorรฉ ostali zachovanรฉ.
Jeho mimoriadne architektonicko-vรฝtvarnรฉ hodnoty sรบ nespornรฉ. ล koda, ลพe sme pri 100. vรฝroฤรญ narodenia jeho autora nevyuลพili ponรบkanรบ moลพnosลฅ most rekonลกtruovaลฅ. Stroskotala na neฤพudskosti vtedajลกรญch majiteฤพov kรบpeฤพov. ล ลฅastnรฝm nebolo ani rozhodnutie o predaji obchodรญkov na moste do rรบk sรบkromnรญkov.
Pre Belluลกovu tvorbu bola typickรก snaha o syntรฉzu architektรบry a vรฝtvarnรฉho umenia. Pri pieลกลฅanskom moste ju uplatnil nielen v leptanom skle Martina Benku, ale symbolom mosta a dnes i Pieลกลฅan sa stala socha barlolรกmaฤa od Roberta Kรผhmayera. Stojรญ ako voฤพnรก socha pred upravenou plnou stenou vstupu na most zo strany mesta. Z tejto strany je aj nรกpis na portรกli mosta โ โSALUBERRIMAE PISTINIENSES THERMAE (Trajan, 1042)โ.
Most nie je jedinรฝm Belluลกovรฝm dielom v Pieลกลฅanoch. Projektoval aj strednรบ priemyselnรบ ลกkolu a poลกtu. Most je vลกak najznรกmejลกรญm a najlepลกรญm jeho dielom, ktorรฉho estetickรฉ hodnoty oceลuje kaลพdรฝ nรกvลกtevnรญk svetoznรกmych kรบpeฤพov.
![]()
Emil Belluลก โ narodil sa 19. septembra 1899 v Slovenskej ฤฝupฤi, zomrel 14. decembra 1979 v Bratislave. Architektรบru ลกtudoval najprv na Technickej univerzite v Budapeลกti, potom na ฤeskom vysokom uฤenรญ technickom v Prahe. Ukonฤil ich v roku 1924 a od roku 1925 viedol samostatnรฝ ateliรฉr v Bratislave. Popri prvkoch moderny vo svojej tvorbe ฤasto uplatลoval aj prvky klasicizmu. Pouลพรญval domรกce materiรกly, k jeho domรฉnam patril architektonickรฝ detail. Za najlepลกie diela Emila Belluลกa sa pokladajรบ Kolonรกdovรฝ most v Pieลกลฅanoch (1932), tzv. Druลพstevnรฉ domy v Bratislave (1934 โ 1937) a mlyny NUPOD v Trnave (1938). Vyznaฤujรบ sa veฤพmi dobrou kompozรญciou, elegantnรฝmi formami, vhodnรฝmi materiรกlmi a kvalitnรฝmi detailmi. Pozoruhodnรฉ funkcionalistickรฉ diela navrhol architekt v ลกtyridsiatych rokoch minulรฉho storoฤia โ naprรญklad Pavilรณn teoretickรฝch รบstavov SVล T (1948). Poslednou Belluลกovou stavbou je komplex vysokoลกkolskรฝch internรกtov Mladรก garda, vybudovanรฝ v roku 1951. V tom ฤase uลพ slovenskรก architektรบra vlastne nejestvovala ako autonรณmna, vychรกdzajรบca z vlastnรฝch nรกzorovรฝch trendov. Ako vลกetky oblasti spoloฤenskรฉho ลพivota, aj architektรบru negatรญvne zasiahli vplyvy sovietizรกcie kultรบrno – politickรฉho diania. Aj to boli azda dรดvody, preฤo sa Emil Belluลก stiahol z aktรญvnej prรกce v projektovej kancelรกrii a sรบstredil svoje รบsilie na pedagogickรบ a vedeckรบ ฤinnosลฅ.
Emil Belluลก mรก veฤพkรฉ zรกsluhy za zaloลพenรญ Slovenskej vysokej ลกkoly technickej, najmรค na vzniku slovenskรฉho architektonickรฉho ลกkolstva a spolkovej ฤinnosti architektov. Roku 1939 zaloลพil a viedol odbornรฝ ฤasopis Technickรฝ obzor slovenskรฝ. Podieฤพal sa na rozvoji teรณrie architektรบry a zaloลพenรญ รstavu pre stavebnรญctvo a architektรบru Slovenskej akadรฉmie vied. Stรกl pri zrode ฤasopisu ลฝivotnรฉ prostredie. Bol laureรกtom mnohรฝch nรกrodnรฝch cien a roku 1965 mu udelili titul nรกrodnรฉho umelca.
Prof. Ing. arch. ล tefan ล lachta, PhD.
Foto: M. Dulla – H. Moravฤรญkovรก: Architektรบra Slovenska v 20. storoฤรญ
ล tefan ล lachta (1939) โ vyลกtudoval Fakultu architektรบry Slovenskej vysokej ลกkoly technickej, diplomovรบ prรกcu robil u prof. Vladimรญra Karfรญka, u ktorรฉho potom pรดsobil ako odbornรฝ asistent. ล tefan ล lachta pracoval na poste hlavnรฉho architekta Dopravoprojektu Bratislava a neskรดr bol architektom ล tรกtneho รบstavu pamiatkovej starostlivosti. Od roku 1990 pracuje na Katedre teรณrie a dejรญn umenia Vysokej ลกkoly vรฝtvarnรฝch umenรญ v Bratislave, kde zastรกval aj post rektora. V sรบฤasnosti pรดsobรญ ako prezident Spolku architektov Slovenska.
